Bez škrtania to ťažko pôjde

Slovensko z hľadiska Československej obchodnej banky

Dnes uverejňujeme piatu ( 14. 11., 21. 11., 24. 11., 29. 11.) časť analýzy stavu ekonomiky Slovenskej republiky. Jej autori P. Dufek a P. Chvojka sa pokúsili o prognózu vývoja na budúci rok.

Schodkovosť štátneho rozpočtu je dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky. Vláde sa podarilo urobiť veľké pokroky v tejto oblasti a postupne zmierniť nežiaduci trend nerovnováhy, čo jej potom umožnilo znížiť dodatočné požiadavky verejného sektora na pôžičky na domácom finančnom trhu. Silno reštriktívna fiskálna politika, aktivizácia zdrojov z privatizácie a z medzinárodných finančných trhov a revitalizácia najväčších bánk umožnila pokročiť v štandardizácii pomerov na domácom kapitálovom trhu. To sa prejavilo predovšetkým v poklese úrokových sadzieb (požadovaných výnosov). Ak ešte pred dvoma rokmi bola emisia trojročného štátneho dlhopisu absolútne nereálna, tak v tomto roku už štát emitoval okrem iného dvakrát päťročné, jeden raz sedemročný a desaťročný dlhopis. Vláde sa tak darí reštrukturalizovať štátny dlh v prospech dlhodobých záväzkov (ak na konci vlaňajšieho roku tvorili záväzky vlády do jedného roku 41 % z celkového dlhu, tak v polovici tohto roku to bolo už iba 13 %). Štátny rozpočet za január až september skončil deficitom 7,8 mld. Sk (vlani v rovnakom čase 12,4 mld. Sk). Je to približne o 1,7 mld. Sk menej než v predchádzajúcom mesiaci. Tento výsledok môžeme hodnotiť pozitívne, pretože ho z väčšej časti tvoria pôvodne neplánované výdavky na konsolidáciu bankového sektora (ministerstvo financií v tejto súvislosti hovorí až o 7,2 mld. Sk). Aktuálna

hodnota schodku

štátneho rozpočtu zodpovedá približne 43-percentám z plánovaného deficitu (18 mld. Sk). V posledných mesiacoch roka treba očakávať zhoršenie salda štátneho rozpočtu, čo je dané každoročným rýchlejším rastom jeho výdavkov.

S približujúcim sa koncom roka sa na stôl opäť dostáva návrh štátneho rozpočtu na ďalší rok. Podobne ako v Česku, požiadavky jednotlivých ministerstiev prevyšovali možnosti štátnej pokladnice. Vládou schválený návrh rozpočtu ráta so schodkom 37,8 mld. Sk (3,9 % z HDP). Vláda pritom však chce v roku 2001 udržať schodok celého systému verejných financií v intervale 3,5 - 4,0 % z HDP. Ak vezmeme do úvahy, ako sa bude vyvíjať mimorozpočtová časť (menovite Sociálna poisťovňa, ktorá zastrešuje penzijný systém), tak sa na dosiahnutie plánovaného schodku bude musieť výrazne škrtať na výdavkovej strane. Môže to vyvolať nedorozumenia medzi stranami koalície, avšak na udržanie súčasnej vlády to zrejme vplyv mať nebude.

Zlepšovanie na strane príjmov je limitované realitou makroekonomického vývoja (už dnes vláda predpokladá, že ekonomika v roku 2001 porastie tempom 3,2 %, inflácia dosiahne 7 % a nezamestnanosť dramaticky klesne na 16,3 %). Určitým kozmetickým riešením je aktivizácia príjmov z privatizácie, čo však dlhodobo rozhodne problém nevyrovnanosti verejných financií nerieši. Pozitívne však je, že vláda zamýšľa využiť väčšiu časť z 8 mld. Sk príjmov z privatizácie na krytie

starých dlhov.

Problémom verejných financií bude v budúcom roku splatenie dlhopisov FNM, ktoré nahradili druhú vlnu kupónovej privatizácie. Celkový objem dlhopisov (vrátane úrokov ) dosahuje takmer 33 mld. Sk. Časť je už mimo hru a na časť už boli zhromaždené prostriedky z predaja Slovenských telekomunikácií. Napriek tomu ešte zostáva nemalý diel prostriedkov, ktorý bude treba získať v čo najkratšom čase.

(Pokračovanie)