Veslujú, druhí kormidlujú

Komentuje Zuzana Krútka

Pred deviatimi rokmi mal slovenský textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky priemysel vyše 108-tisíc pracovníkov, dnes ich je asi 75-tisíc. Napriek tomu sú v niektorých regiónoch významným zdrojom pracovných príležitostí, osobitne pre ženy. Po rokoch hľadania cesty prežitia, po adaptovaní sa na požiadavky náročných trhov, prevažne EÚ, možno v tomto roku - najmä vďaka stúpajúcemu vývozu - hovoriť o oživení. Priemerná mzda dosiahla v textilnom priemysle 7696 Sk, v odevnom 7602 Sk a v obuvníckom a kožiarskom 8185 Sk, no aj naďalej je tzv. ľahký priemysel na chvoste zárobkov. Najlepšie sa pritom vedie zamestnancom zahraničných firiem, ktoré u nás pôsobia. Nielenže majú zabezpečený odbyt, ale pracovníci v nich majú vytvorené príjemné pracovné prostredie a slušné platy. Nečudo, že aj predstavitelia odborového zväzu TOK (textil, odev, koža) vidia v zahraničnom kapitále zaručenie akejsi stability odvetvia v budúcnosti. Veď s výnimkou Talianska po celej Európe badať v týchto odvetviach pokles výroby, a tým aj zamestnanosti. Prezident Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) Ing. Anton Rokaši nedávno pre Hospodársky denník povedal, že dúfa v prechod k vysoko sofistikovanej a dobre ohodnotenej práci. Kvalita, ktorou sa vyznačuje pracovná sila v tomto odvetví, je toho predpokladom. Ide o smerovanie, ktoré iste rovnako podporia zamestnanci aj manažéri. Odborári a zamestnávatelia týchto odvetví si uvedomujú, že sú na seba vzájomne odkázaní. Ich vzťah je podľa výkonnej tajomníčky odborového zväzu D. Žuffovej, ktorá viedla kolektívne vyjednávania, partnerský. Doteraz sa však vždy dokázali pochopiť a používať objektívne argumenty, aj keď mzdy sú problémom vždy - a nielen v TOK.

O budúcom smerovaní týchto odvetví z hľadiska odborárov začína dnes rokovanie v Piešťanoch na ich zjazde. Pozvanie zúčastniť sa na ňom prijali aj predstavitelia zamestnávateľských zväzov ATOP a ZKOP. Odborári na ňom mienia podporiť aj myšlienku ZKOP vytvoriť také štruktúry, ktoré by umožnili združiť potenciál malých firiem na presadenie spoločných záujmov. Ide predovšetkým o výchovu kvalifikovaných pracovníkov, technický rozvoj, tvorbu technickej legislatívy či prípravu kvalifikovaných stanovísk k štátnej hospodárskej politike. Vzťah zamestnancov a zamestnávateľov nemusí byť nevyhnutne antagonistický. Jedni kormidlujú, druhí veslujú a napínajú plachty. Len korektnou spoluprácou sa spoločná loď dokáže preplaviť búrkami do pokojnejších morí.