Odstrániť napätie v makrosfére

Komentuje Eleonóra Bujačková

Keď sme začínali s transformáciou, mala slovenská ekonomika solídnu ekonomickú úroveň, primeranú súhrnnú produktivitu práce a nízku zahraničnú zadlženosť. Z hľadiska predpokladu úspešného postupu ešte významnejšia bola pripravenosť pracovných síl - vzdelanosť, kvalifikačná úroveň a schopnosť prispôsobovať sa zmenám. Úroveň „dolárových“ či „markových“ miezd bola vďaka výmennému kurzu nízka, čo zvyšovalo konkurenčnú schopnosť vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Nízky podiel miezd v pridanej hodnote a nadväzne malý podiel súkromnej spotreby na hrubom domácom produkte umožňovali v transformačných začiatkoch dosahovať podstatne vyššiu mieru národných úspor a investícií, ako zneli predpoklady. Aj preto sa už roky sporia ekonómi a politici o tom, či sme niekdajšie pomerne slušné ekonomické prednosti využili, alebo skôr postupne premárnili s výslednou dnešnou stratou za najlepšími.

Hrubý domáci produkt v roku 1990 dosahoval v prepočte na obyvateľa 60 percent priemeru Európskej únie (merané paritou kúpnej sily). Naša pozícia v súhrnnej produktivite práce bola menej priaznivá. A kľúčovým problémom slovenskej ekonomiky zostala dodnes. Predstih rastu miezd pred produktivitou práce je však trvalo neudržateľný. Analytici argumentujú, že je to iba logický dôsledok nízkej východiskovej mzdovej úrovne. Podiel miezd (vrátane nepriamych nákladov) na HDP je čoraz nižší ako európsky priemer. Podľa údajov OECD priemerná mesačná hrubá mzda, prepočítaná bežným výmenným kurzom na ECU, sa vlani pohybovala okolo 210 ECU (v Česku, Maďarsku a Poľsku od 250 do 280 ECU), kým v Rakúsku, Nemecku a Holandsku prevyšuje 2000 ECU. Medzi mzdovou úrovňou Slovenska a ekonomicky vyspelými členmi EÚ je v kurzovom prepočte rozdiel takmer desaťnásobný. Vychádzajúc z týchto disproporcií v mzdovej úrovni, dá sa pochopiť istá obava západoeurópskych obyvateľov, ktorí sa vzhľadom na existujúcu veľkú nezamestnanosť bránia voľnému prílevu lacných pracovných síl z východu. Prechodné obdobie na vyrovnanie krikľavých mzdových rozdielov, aj po získaní členstva v EÚ, bude musieť byť pomerne dlhé a voľný pohyb pracovných síl bude musieť byť obmedzený niekoľko rokov. Na zamedzenie straty konkurenčnej schopnosti nových prijatých krajín, sprevádzaný značným odlevom mozgov, bude nevyhnutné zabezpečiť zásadný rast produktivity práce, na základe ktorého by sa mohla postupne vyrovnávať mzdová úroveň.

Väčšina ekonómov deklaruje, že kľúč na odstránenie súčasného makroekonomického napätia sa v dlhodobom časovom rozpätí nachádza v zmene správania sa mikrosféry. Komparatívna analýza nášho transformačného vývoja potvrdila, že nádejné predpoklady, s ktorými sme vstupovali do ekonomickej transformácie, sme plne nezužitkovali, skôr naopak. Tradície a vzdelanostná úroveň nášho obyvateľstva sú trvalou devízou uľahčujúcou adaptáciu a potrebnú kultiváciu pracovných síl, nevyhnutnou na prekonanie technického a ekonomického zaostávania za vyspelými ekonomikami. Premyslená stratégia zvyšovania konkurenčnej schopnosti na podnikovej i celoštátnej úrovni, odstraňujúca systémové medzery, môže otvoriť priestor na zrýchlenie ekonomickej dynamiky.