Viac vyrobia, menej dostanú

Garantované ceny musia byť aspoň na úrovni nákladov

Polovica slovenských poľnohospodárskych podnikov hospodári so stratou. Sú však aj také, ktorým sa darí dobre. Ani tam však nie sú vždy spokojní. Úspech nedosiahli zo dňa na deň, ale cieľavedomou prácou. Ako hovorí úspešný predseda Agrodružstva Rapovce, družstva, ktoré obsadilo v celoslovenskej súťaži Top agro prvé miesto v kategórii družstiev vzniknutých po roku 1990 a hospodáriacich v zhoršených prírodných podmienkach - Ing. Ján Rovňan - nie je to tým, že boli v pravý čas na pravom mieste a stretli toho pravého človeka. „My musíme vyrobiť, dobre predať a peniaze investovať tak, aby opäť priniesli osoh.“ Družstvo sa vydáva aj na cestu ekologickej výroby mäsa. Na otázku prečo, odpovedá: „Môžete robiť intenzívne, pchať do dobytka šrot so všetkými prísadami, rastovými hormónmi, tak ako to robia na Západe. Potom môže prísť aj to, čo sa teraz tam deje.“

Pôvodné Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo v Kočíne, ktoré hospodári v horších prírodných podmienkach, obsadilo vo svojej kategórii druhé miesto. Jeho podpredsedníčka Ing. Anna Hornáková nám povedala o jednom motivačnom nápade predsedu družstva, zriadiť „Chodník slávy“, akoby po vzore Los Angeles v USA. Každý rok chcú vyhodnotiť najlepších pracovníkov, ktorí budú mať na ňom svoje čestné miesto. Chodník majú hotový, je krásny, perfektne osvetlený a vedie do podniku. Podľa A. Hornákovej základ úspechu družstva, ktoré za desať rokov viac ako štvornásobne zvýšilo výrobu mlieka, je v poriadku a disciplíne, v prísnom, ale spravodlivom predsedovi.

V súťaži vyhodnotený ako najlepšie samostatne hospodáriaci roľník bol Tibor Peciar z Nedanoviec, ktorý hospodári na ploche 84 hektárov. Podnikateľské prostredie na Slovensku charakterizuje ako veľmi zlé. Od roku 1995 zvýšil síce svoje tržby o tretinu, „ale peňazí je čoraz menej. Strácajú sa v cenách za energiu, naftu chemické prípravky, náhradné dielce. Pred žatvou sa vyhlásia garantované ceny obilia, pričom obchodníci vyššie nejdú. Pritom je to vlastne minimálna cena, nikto nedá viac, a tá nám náklady nepokryje“, zdôrazňuje. Garantované ceny by mali byť podľa neho aspoň na úrovni nákladov. Za nespravodlivú považuje najmä daň z pôdy, ktorú označil za veľký nezmysel. „Je to daň z výrobného prostriedku, čo je absolútne nelogické,“ tvrdí a hovorí, že ide o pozostatok z prvej republiky.

Súkromnohospodáriaci roľník Marián Imrišek z Nitry, ktorého najlepšie dojnice dávajú viac ako 14-tisíc litrov mlieka si myslí, že poľnohospodári by mali dostávať lacnejšie úvery. „Výroba mlieka je dobrý biznis, pokiaľ mliekarne platia. Chcem podnikanie rozširovať, mám na to pôdu, len chýbajú prostriedky. Stáva sa, že

nadarmo dosahujem špičkovú úžitkovosť, keď peniaze za mlieko neprichádzajú,“ hovorí. Podľa neho treba zjednodušiť aj administratívu. Problémy v nej sa prejavili aj teraz, pri vybavovaní dotácií za sucho. „Zatiaľ platí, že kto má širšie lakte, vie si ich vybaviť viac.“

Vladimír Turanský