Novela uspela iba politicky

...ale vecne konkurz zostáva stále bez efektu

„O zlepšení v tomto smere sa hovoriť nedá. Stále je veľa organizácií, ktoré využívajú tunelovanie na zlepšenie vlastnej finančnej situácie a na úkor tých firiem, s ktorými spolupracujú. Zákon situáciu v tejto oblasti rozhodne nezlepšuje,“ povedal nám na margo novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá platí od 1. augusta tohto roka, generálny riaditeľ a. s. Slovenská grafia Bratislava Ing. Ivan Kováčik. Zlepšenie vymáhateľnosti pohľadávok a finančných tokov v podnikateľskej sfére je jednou z vládnych priorít. Po takmer dvoch rokov váhania a príprav v tejto oblasti vláda prijala novelu zákona, ktorá má zmeniť pohľad na bankrot. Podnik v konkurze by nemal byť automaticky likvidovaný, ale novela mu má dať šancu na ďalšie prežitie a splnenie záväzkov. Zrovnoprávňujú sa aj práva veriteľov, štát a banky už nemajú zákonom stanovenú prioritu, posilňuje sa postavenie rady veriteľov. Kľúčovým ustanovením, ktoré by malo veci pohnúť dopredu, je § 1 ods. 2, ktorý novo definuje úpadok: „Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky.“ Ten však nadobudne účinnosť od 1. februára 2001. So slovenskými podnikateľmi sme diskutovali o novele, či sa v praxi po takmer polroku prejavila. Generálny riaditeľ Raven, a. s., Ľubomír Harvánek v praxi žiadnu zmenu nezbadal: „Hrozba konkurzu, ktorú by mali neplatiči pociťovať, nie je v praxi reálna. Jedna vec je novela o konkurze a druhá operatívnosť,

pružnosť súdov,

kde koľkokrát len návrh na konkurz alebo súdny spor leží niekoľko mesiacov nedotknutý. Takže aj keď novela o konkurze je dobrá a myslím si, že je prínosom, ale z hľadiska operatívy súdov je veľmi nedostupná.“

„Platobná disciplína sa nezlepšila a vymáhanie pohľadávok zo strany súdov a exekučných úradov je vopred beznádejná záležitosť v zmysle strateného času na pojednávaniach i nenávratne odpísaných financií v môj neprospech. Mám skúsenosť, že súd ani po dvoch rokoch nie je schopný riešiť konkrétny prípad hoci len vytýčením pojednávania.“ Takto charakterizuje súčasnú situáciu majiteľ spoločnosti ČIPO, s. r. o., zaoberajúcej sa inžinierskou, projektovou a obchodnou činnosťou, Ing. Alexander Melicher. „Problém je vo vytvorení legislatívneho mechanizmu, ktorý by prinútil nielen v teoretickej rovine, ale aj v reálnej praxi plniť záväzky veľkých firiem voči stredným a malým podnikateľom.“ Majiteľka firmy MaR-SKR Alžbeta Ferkodičová, zaoberajúca sa projekčnou činnosťou, nezaznamenáva „...žiadny rozdiel a aj naďalej som odkázaná na dobrú vôľu ktoréhokoľvek investora. Výrazné zlepšenie platobnej disciplíny podľa mňa malí podnikatelia nepociťujú. Keďže disponujú oveľa menším

balíkom financií,

chýba im každá neuhradená faktúra a úroveň vymáhania pohľadávok sa nezlepšila“. Oveľa lepšie sú na tom firmy, ktoré svoje výrobky exportujú, ako napríklad AssiDomän Štúrovo. Jeho generálny riaditeľ Ľubomír Lopatka: „Exportujeme 75 % svojej produkcie, a to je hlavnou príčinou našej dobrej finančnej situácie. Faktom je, že vo vzťahu k domácim odberateľom našich produktov sme nezaznamenali zlepšenie platobnej morálky alebo väčšiu ochotu platiť. Takže nepocítili sme efekt, ktorý by novela mala priniesť.“ Ďalšia skupina podnikov predchádza vzniku nedobytných pohľadávok tým, že obchoduje len s osvedčenými klientmi, čo si však nie všetci môžu dovoliť. Takúto skupinu firiem reprezentuje napríklad Cementáreň Turňa. Predseda predstavenstva Martin Gajdoš nám povedal: „Pôsobíme regionálne na území predovšetkým Košického a Prešovského kraja, máme konštantných stabilných zákazníkov a platobná disciplína je relatívne dobrá. Je to v podstate dôsledok dlhoročných väzieb na zákazníkov. Samozrejme, nájdu sa vždy zákazníci,

ktorí neplatia

a sú s nimi problémy.“ To by, samozrejme, nemal byť princíp fungovania v oblasti platobnej disciplíny. Podnikatelia by mali mať oporu v zákonoch, čo však zatiaľ na Slovensku stále chýba.

Ako sa teda ukazuje, novela neposlúžila svojmu odbornému alebo vecnému účelu, ale skôr politickému. Stala sa argumentom vládnej koalície, čo všetko urobila na zlepšenie platobnej disciplíny a vymáhania pohľadávok. Ukazuje sa však, že vlastne nič... Novela aj práve svojim doterajším neúspechom len zdôraznila ťažkopádnosť a preťaženosť súdov pri riešení obchodných sporov. V tomto smere Slovensko teda do sveta dobrý signál, najmä zahraničným investorom, nevysiela. A podľa toho vyzerá aj v tejto oblasti.

(viš, rab, zp, zk, šim)