|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 10.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bez ponuky obchod nepredáBudúcnosť ovčiarstva je v intenzifikácii chovu Využívanie malých trávnych porastov, ktorými hornaté Slovensko oplýva, je závislé nielen od rozvoja chovu hovädzieho dobytka, ale aj oviec. Od racionálneho využívania trávnatých plôch v horských a podhorských oblastiach závisí budúcnosť mnohých poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v zložitejších prírodných podmienkach, existencia pracovných príležitostí a krajinotvorba. Je dosť toho na to, aby sa aj odvetviu ovčiarstva venovala stabilná pozornosť a jeho rozvoj neponechal na živelnosti. Doterajšia koncepcia rozvoja chovu oviec však nevystihuje možnosti a potreby agropotravinárskeho sektora, preto dozrel čas na vypracovanie novej, ktorá by reálnejšie načrtla východiská a ciele. Trávne porasty Navrhovaná koncepcia sa opiera o dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú významné aj z národohospodárskeho hľadiska. Prvú z nich reprezentuje už spomínaná a v podstate neobmedzená dostupnosť trvalých trávnych porastov a na strane druhej sú komodity na domácom i svetovom trhu nedostatkové, ako je ovčie mlieko, syry, jahňacie mäso a čiastočne aj kože. S ovčiarstvom sú tiež zviazané mnohé aspekty rozvoja vidieka, agroturistiky a trvalo udržateľného prostredia. Vývoj z posledných rokov pritom ukazuje, že ďalší rozvoj odvetvia je aktuálny len cez jeho výraznejšiu intenzifikáciu. Podľa štatistiky FAO bola v predchádzajúcich rokoch situácia z hľadiska početnosti stavov oviec v Európe stabilizovaná. K výraznejšiemu poklesu však došlo v mnohých krajinách bývalého východného bloku, napríklad v Poľsku, Bulharsku a Maďarsku. Približne 100 miliónov dojných oviec, čo je iba 10 percent stavov, pred troma rokmi vyprodukovalo vo svete viac ako 8,184 miliárd litrov ovčieho mlieka. Jeho produkcia vo svetovom meradle stúpa, v Európe je stabilizovaná a v krajinách strednej a východnej Európy sa výrazne znížila. Rozhodujúca časť trhovej produkcie ovčieho mlieka je sústredená v Taliansku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku a na Blízkom východe v Turecku a Sýrii. Záujem o ovčie mlieko pretrváva vo Veľkej Británii, Rakúsku, Austrálii, na Novom Zélande a v USA. V týchto krajinách sa táto výroba stáva ekonomicky zaujímavou a platí to aj o jatočnej produkcii, kde európsky trh pociťuje nedostatok tejto komodity. Nízka spotreba Situácia v chove oviec na Slovensku je odrazom celkového nepriaznivého stavu poľnohospodárstva. Na nízkej úrovni sú reprodukčné parametre chovu i celková úžitkovosť. Podľa štatistiky ku koncu augustu 1999 sa na Slovensku chovalo 353,9-tisíca oviec, čo znamenalo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka pokles o 80,2-tisíca kusov. Lepšie výsledky sa dosiahli v plodnosti a mliečnej úžitkovosti bahníc, čo sa odzrkadlilo na vyššej produkcii a predaji ovčieho mlieka. Aj napriek tomu však chovatelia nedosahujú plemenný štandard a potenciálne možnosti našich plemien. Domáca spotreba ovčieho mäsa a syra je značne limitovaná kúpnou silou obyvateľstva, ale aj tradíciou ich konzumácie. V období rokov 1999 - 2005 sa očakáva ročná spotreba ovčieho mäsa na obyvateľa od 0,08 do 0,19 kg a spotreba ovčieho hrudkového syra 0,12 - 0,17 kg. V krajinách EÚ je tento priemer podstatne vyšší. Ekonomiku chovu môže preto výraznejšie ovplyvniť najmä export. Pri jatočných ovciach sa v roku 2005 predpokladá na úrovni 2600 ton, čo je zvýšenie o 73,3 percenta v porovnaní s východiskovým rokom 1999. Viac ako doteraz je potrebné využívať prideľované kvóty EÚ, pričom v exporte jatočných zvierat pôjde z troch štvrtín o vývoz veľkonočných jahniat. U mliečnych výrobkov by sa mal zachovať súčasný sortiment (bryndza, sudovaný syr, Kaškaval, Fetta) a uvažuje sa aj s vývozom ovčej vlny. Aby však výrobky boli na zahraničných trhoch konkurencieschopné, nevyhnutné je ich subvencovanie. Pokrytie domácej spotreby a vývozu predpokladá zvýšiť produkciu jatočných oviec do roku 2005 o 92,3 percenta. Produkcia syra by mala vzrásť o 41,9 percenta. Približne polovica sa použije na spracovanie ovčieho hrudkového syra a zvyšok na mäkké a tvrdé syry. A čo dotácie? Rastú požiadavky na kvalitu výrobkov z ovčieho mlieka, ako aj lepšie uplatnenie na zahraničných trhoch si vyžiadajú, aby aspoň polovica mlieka na spracovanie bola pasterizovaná. Zatiaľ však v tomto odvetví pretrváva výrazný nedostatok technických zariadení. V podnikoch s chovom oviec len sporadicky využívajú oplôtkové pasenie a v spracovateľskom sektore sa znížil počet špecializovaných mliekarní. Chovatelia v snahe znížiť náklady obmedzujú preventívne zooveterinárne opatrenia a liečbu, čo znižuje úžitkovosť a kvalitu. Neuspokojivá je i úroveň výživy zvierat, keď na farmách absentuje moderná zberová technika a z hľadiska neodôvodnených úspor aj úroveň intenzity ošetrovania porastov. Základným predpokladom prosperity chovu oviec je zvýšenie ich úžitkovosti a dôslednejšie využitie produkčného potenciálu zvierat. Významným faktorom sú dotácie, ktoré je nevyhnutné zachovať a zvyšovať ich účinnosť. Ovčiarstvo sa popri výrobno-ekonomických úlohách musí prostredníctvom programu Sapard stať súčasťou komplexného rozvoja vidieka a agroturistiky a v konečnom dôsledku spolutvorcom nových pracovných príležitostí v horských a podhorských oblastiach Slovenska. Peter Farárik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
