|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 10.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dá sa zemetrasenie predpovedať?Koloseum poškodené vplyvom otrasov pôdy Predpoveď zemetrasenia sa vydarí len výnimočne. Bizarným príkladom je rok 1975, keď sa Číňanom na základe anomálneho správania sa zvierat podarilo predpovedať zemetrasenie. Obyvateľov z danej oblasti evakuovali a státisíce ich tak zachránili. Správanie sa zvierat nie je však vždy spoľahlivým indikátorom, lebo o rok na to zemetrasenie nevytušili. Pred zemetrasením sa prejavujú anomálie niektorých fyzikálnych a chemických veličín. Napríklad zmena pomeru rýchlosti pozdĺžnych a priečnych vĺn, geodeticky merateľné pohyby, zmeny elektrického odporu a hladín spodných vôd alebo aj chemické zmeny v studniach. Problémom je, že žiadny z týchto príznakov sa nevyskytuje systematicky vždy a všade pri každom zemetrasení. Druhou ťažkosťou je, že príznaky majú charakter malých anomálií a nie je ľahké odlíšiť, ktorá zmena je prekurzorom zemetrasenia. Tretí problém je v tom, že tie zemetrasenia, pre ktoré má význam takáto predikcia, sa dejú na ploche rádovo desiatky až stovky kilometrov horizontálne a do hĺbky 10 až 20 kilometrov. Nie je možné si ani predstaviť, čo by znamenalo, keby sa mali monitorovať všetky aktívne zlomy vo svete. Preto sú odborníci odkázaní na veľmi nepriamo sprostredkované indikácie a informácie. Problém je teda v meraní chemických a fyzikálnych predpríznakov v danej epicentrálnej oblasti. Tektonické zemetrasenie vzniká vtedy, keď na existujúcej zlomovej zóne dochádza k vzájomnému pohybu zemskej kôry. V určitej oblasti zlomu dôjde k zakliesneniu, zastaveniu pohybu. V tom mieste sa mení pohybová energia dvoch blokov kôry. Kumuluje sa tam napätie a deformácia. Keď napätie dosiahne medzu pevnosti hornín, hornina sa zlomí. Horniny od seba náhle za krátky čas odskočia. Niekedy na desiatky centimetrov, inokedy, pri najkatastrofickejších zemetraseniach, sa pôvodne susedné body vzdialia aj na 20 metrov. Zemetrasenie preto možno charakterizovať ako rýchle, nevratné posunutie, pri ktorom dochádza k uvoľneniu nahromadenej energie a následnému šíreniu seizmických vĺn v zemi. Medializovanou veličinou je magnitúdo, veľkosť zemetrasenia a jeho intenzita. Nešťastné a často používané sú pojmy - Richterovo magnitúdo alebo Richterova stupnica. Francis Richter ho použil v 30. rokoch ako jedno z tisícov lokálnych magnitúd používaných na svete, ktoré platia len pre danú oblasť a v tomto prípade pre kalifornské zemetrasenia. Richterova stupnica neexistuje. Ak ide o stupnicu zemetrasení, tak na to je intenzitná stupnica. Tá sa nevyjadruje k veľkosti zemetrasenia ako prírodného javu, ale charakterizuje účinky zemetrasenia na ľudí, objekty, stavby, prírodu. Na základe analýzy týchto účinkov sa určuje tzv. makroseizmická intenzita pre každé miesto, kde sa zemetrasenie prejavilo. Najnovšia stupnica je európska makroseizmická stupnica prijatá v roku 1998, ktorá má dvanásť stupňov. Každé zemetrasenie má svoju definíciu. Napríklad 8. stupeň je charakterizovaný ako ťažko ničivé zemetrasenie. Mnohí by pri ňom mali problém udržať rovnováhu, domy majú dostávajú veľké trhliny v stenách, slabšie staré budovy sa môžu zrútiť. Od roku 1034 je na Slovensku dokumentovaných 590 zemetrasení s makroseizmickými účinkami. Z toho 550 je zachytených až po roku 1763, keď komárňanské zemetrasenie definitívne prebudilo záujem ľudí, kronikárov o ich dokumentovanie. Predpokladá sa, že za obdobie od roku 1034 došlo pravdepodobne k 2000 až 2500 zemetraseniam aj s makroseizmickými účinkami, ale nie sú zdokumentované. Seizmológia je časť geofyziky, ktorá skúma zemetrasenia, príbuzné javy a stavbu zemského vnútra. Umožnila napríklad poznať štruktúru Mesiaca tak, ako sme poznali vnútornú štruktúru Zeme v 50. rokoch. Je to na základe toho, že pomocou projektu Apollo sa na Mesiac dopravilo veľa seizmometrov a pre existenciu lunotrasení poznáme jeho vnútornú štruktúru. Seizmológia sa využíva aj na štúdium štruktúry Slnka. Aj všetky hlavné ložiská nerastných surovín, plynu, ropy, kaolínu a pod. boli objavené seizmickými prospekčnými metódami. Monitorovanie jadrových explózií je to, v čom je dnes seizmológia nezastupiteľná. Paradoxne to malo dobrý vplyv na seizmológiu, pretože uvedomenie si tejto možnosti, viedlo k tomu, že v 50. rokoch vznikla na svete pomerne dobrá celosvetová štandardná sieť seizmických staníc. Na SAV sa nedávno v rámci numerického modelovania seizmického pohybu podľa lokálnych efektov obrátili z Rímskeho ústavu geofyziky, aby im naši špecialisti spočítali tzv. seizmický ohlas geologickej štruktúry pod Koloseom. Dôvod bol ten, že chýba južná časť tejto stavby. SAV zistila, že v lokalite môžu vzniknúť značné rezonančné javy, ktoré sú pravdepodobne príčinou chýbania jeho južnej časti steny. To, že stavba je poškodená vplyvom zemetrasení, podporuje aj výskum historikov. Japonskí kolegovia zasa prizvali SAV, aby s nimi naši odborníci modelovali anomálny pás veľkých škôd počas zemetrasenia v roku 1995 v Kobe. Najčerstvejšou spoluprácou je súčinnosť s Francúzmi pri simulovaní seizmického pohybu pôdy pri hypotetických, ale aj očakávaných zemetraseniach v údolí mesta Grenoble. Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
