|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 10.Februára 2000 | |||||||||||||||||
Hospodárska zóna má regiónu pomôcťK našej škode, pridlhá je cesta od nápadu do cieľa Program vytvorenia Silikátovej hospodárskej zóny Slovensko si dáva za cieľ zapojiť do aktivít tohto druhu južnú časť bývalého Stredoslovenského kraja. Jeho tvorcovia chcú ním oživiť stagnujúce hospodárstvo na území piatich okresov. Orientácia na silikátový priemysel vychádza z podmienok regiónov Novohrad a Gemer, kde pôsobí najviac spracovateľov nerudných surovín. Podľa názoru jedného z tvorcov myšlienky, generálneho riaditeľa firmy Avant Ing. arch. Juraja Dobrockého, hospodárska zóna by mala etablovať zahraničných investorov. Program má podporu Ministerstva hospodárstva SR ako gestora a ďalších ekonomických rezortov. Dohodám predchádzalo množstvo nejasností, napríklad, čo hospodárska zóna vlastne je, aký má význam pre občana, ktorý v nej žije a pre štát. Nezodpovedanou nezostala žiadna otázka a je čas myslieť na realizáciu. Ešte v tomto mesiaci sa projekt má dostať na spoločné rokovanie ministerstiev a v marci na rokovanie vlády. Ak sa podarí dodržať predpokladaný časový horizont, v lete by ju mohol schváliť parlament a ešte v tomto roku by Silikátová hospodárska zóna s platnosťou na 15 rokov mohla začať fungovať. Meškanie, s akým sa program oneskoruje, už podľa otcov projektu prinieslo nemalú stratu.. Už dnes preto prišiel región o zahraničné investície v objeme asi 14 mld. Sk. Zahraničný kapitál presmeroval aktivity do iných krajín, kde ponúkli lepšie podmienky. Pritom zahraničná podpora pre regióny, ktoré sa ocitli v nepriaznivej ekonomickej situácii, je podľa Juraja Dobrockého záchranný pás. Navrhovaný program silikátovej hospodárskej zóny je založený na spracovaní domácich surovín s možnosťou exportu na zahraničné trhy. Zo strany podnikateľskej sféry prichádza podpora a je záujem okamžite investovať do nových programov. Zóna bude miestom, ktoré po prvý raz poskytne u nás podobné podmienky na podnikanie, ako to poznáme z Maďarska či Poľska. Väčšina, ktorá do týchto krajín prišla, smerovala svoje aktivity práve do týchto priestorov s osobitným poslaním. Napríklad na program využitia diatonitov sa hlásili najmä partneri z USA, o zeolity mali záujem Švédi, o alginity Francúzi, o čadič Dáni aj Francúzi a o keramické suroviny väčšinou podnikatelia z Talianska i z Česka. Minister hospodárstva Ľ. Harach na nedávnom stretnutí s podnikateľmi v Lučenci vyjadril podporu ich projektu a ocenil skutočnosť, že sa rodiaca hospodárska zóna pokúša dať dohromady podnikateľské subjekty. Povinnosťou Ministerstva hospodárstva SR v tejto súvislosti je predovšetkým vytvoriť prijateľný zákon, ktorý by definoval prostredie, v akom budú pôsobiť. Štátny rozpočet zatiaľ neuvažuje s väčšími investíciami na podporu hospodárskych zón, sú však k dispozícii aj prostriedky, ktoré možno použiť aj podľa súčasných zákonov do existujúcich mikroprogramov. Silikátová hospodárska zóna však predpokladá predovšetkým prílev zahraničného kapitálu, ktorý stratí záujem v okamihu, keď zistí, že ponúkané podmienky nebudú spĺňať jeho predstavy. Peter Farárik |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |