|
|
||||||||||||||||
| Piatok 11.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Už v hrobkách faraónovŠiroké využitie zabezpečuje rozsiahly trh Málokto z nás si uvedomuje, v koľkých výrobkoch potravinárskeho a farmaceutického priemyslu sa nachádza želatína. Táto prírodná substancia, proteín vo vysoko čistej forme s jedinečnými vlastnosťami gélu sa nachádza v polotovaroch polievok, omáčok, v margarínoch, mliečnych výrobkoch, cukrovinkách, diétnych prípravkoch a vo výrobkoch na báze mäsa, keďže je ľahko stráviteľná, vo farmácii sa využíva na tobolky, dražé, čapíky, v parachirurgii na náhrady krvnej plazmy, chirurgické implantáty, hemostatické špongie, hydrokoloidné obväzy, v dermatologických a kozmetických preparátoch atď. Široké uplatnenie nachádza aj v oblasti techniky. Želatína môže okrem spomínaného aj chrániť, stabilizovať, obaľovať, lepiť, čím zachováva štruktúru, chuť, vôňu. Získava sa parciálnou hydrolýzou kolagénu, ktorý je hlavnou proteínovou zložkou kože, kostí a spojivových tkanín. Zaujímavé je, že zvyšky lepidla zo želatíny boli objavené už v hrobkách faraónov. Prvý patent na výrobu želatíny predložili v Anglicku v roku 1754. Jediným výrobcom na Slovensku v súčasnosti je GeLiMa Liptovský Mikuláš. Spracujú 6- až 7-tisíc ton kostných a kožných surovín na hranici 10-tisíc ton ročne. Riaditeľom spoločnosti je dipl. Ing. Pavel Droppa, s ktorým sme sa porozprávali o tejto zaujímavej výrobe. Aká bola história a aká je súčasnosť vášho závodu? - Glejársky podnik na spracovanie surových technických kostí vznikol v roku 1968 a jeho umiestnenie na území Liptovského Mikuláša úzko súviselo s centralizáciou kožiarskeho priemyslu v lokalite. Bol to akýsi ekologický program spracovania suroviny, ktorej v tom čase v Československu venovali zvýšenú pozornosť. Veď v časoch rozvoja a konjunktúry mäsiarskeho priemyslu na Slovensku podnik spracoval 35-tisíc ton kostí ročne. K prvej etape výstavby veľkého závodu priradili aj druhú etapu, ktorá obsahovala projekt na výrobu želatín, aby sa surovina spracovala nielen na výrobu gleja, kostného tuku a kŕmnych múčok, ale aj na výrobu želatín, ktorá predstavovala lepšie ekonomické zužitkovanie surovín a vyššiu efektívnosť práce. V tom čase okrem Poľska a NDR sa totiž výrobe želatíny nevenoval vo východnej Európe nikto. S výrobou želatín sme začali v roku 1983, začiatkom deväťdesiatych rokov však klesol objem spracovania kostí na 3- až 4-tisíc ton ročne. Napriek tomu sme v roku 1993 spustili novú technológiu spracovania kostí na ekologickej linke Watrex, ktorá vodou extrahuje kosti. Jej kapacita predstavuje 15-tisíc ton kostí ročne, ale pre nedostatok surovín pracuje len na 40-percentný výkon. Linka na výrobu želatín spracúva odtučnenú kostnú drvinu a kožné suroviny, tzv. kožnú glejovkovú štiepenku z garbiarní. Práve v tejto oblasti predpokladá majiteľ výraznejší nárast objemu spracovania. To všetko však súvisí s vývojom trhu. Štátny podnik GeLiMa v roku 1995 privatizovala francúzska firma Weishardt Holding, ktorá je k dnešnému dňu jej 100-percentným akcionárom. Od roku 1995 podnik venoval veľké úsilie rozvoju úzko špecializovaných technológií, ktoré si veľkovýroba želatíny vyžaduje. - Klient je pánom, tejto filozofii sa podriaďuje celá firma, preto sme na zabezpečenie kvality investovali za necelých päť rokov 300 mil. Sk. V súčasnosti sú v plnom prúde prípravy na získanie ISO 9002. Certifikácia je dnes nevyhnutnosťou vzhľadom na export do krajín EÚ. Až 80 percent surovín dovážame z Česka, zo Slovinska, z Poľska, Maďarska, Talianska a Rakúska. Náš export predstavuje 90 percent produkcie, keďže konzumácia želatíny na Slovensku na počet obyvateľov je relatívne nízka. Na severe Slovenska sa v domácnostiach vyrába želatína len pri zabíjačkách. Je dobré, že nevyrábame na sklady, výroba je pokrytá predajom. Desať percent produkcie sa uplatní na slovenskom trhu, väčšinou priamym odberom potravinárskych a mliekarenských firiem. Kde všade vo svete sa stretneme s týmto špecifickým slovenským produktom? - Našou doménou je výroba potravinárskej želatíny, ale snažíme sa presadiť aj v oblasti farmácie, kde sa však bez certifikátov a rovnomernej kvality uplatňuje veľmi ťažko. Náš rajón predstavuje celá Európa, snažíme sa obsadiť trhy na Strednom východe, exportujeme do Kanady, Lotyšska, Fínska, Estónska, JAR, Saudskej Arábie, Thajska, Japonska i na Maltu. Aký je obrat spoločnosti a perspektívy rozvoja? - Ročný obrat predstavuje 200 až 300 mil. Sk ročne, predpokladáme medziročný nárast 25 až 30 percent, čo sa nám posledné dva roky darí. Väčšia časť financií putuje do technologického rozvoja spoločnosti. V tomto roku to bude vybudovanie vlastnej paraplynovej kotolne. Vývoj spoločnosti však závisí od celkovej situácie v potravinárskom sektore v Európe, ktorá ovplyvňuje aj nás. Zora Petrášová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
