Lízing od 1. januára 2000

a) lehota nájmu má byť aj naďalej dlhšia ako 20 % určenej lehoty odpisovania, pričom musí predstavovať najmenej tri roky, pri postúpení zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu sa podmienka minimálnej lehoty trvania nájmu posudzuje za zmluvu ako celok, ale len pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov (napr. pre živnostníkov),

b) kúpna cena, za ktorú prevezme nájomca prenajímanú vec do vlastníctva, nemôže byť vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa ZDP,

c) nájomca - fyzická osoba bude po skončení prenajímania o odkúpenej veci účtovať ako o obchodnom majetku alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4 ZDP. Ak dôjde k porušeniu týchto podmienok, do daňových výdavkov sa uzná nájomné do výšky rovnomerných odpisov vypočítaných podľa § 31 ZDP. Za nedodržanie podmienok sa však nepovažujú prípady, keď ku skončeniu prenajímania došlo bez zavinenia daňovníka. Pokiaľ sa predáva prenajatá vec po skončení prenajímania nájomcovi v ostatných prípadoch, neuvedených v § 24 ods. 4 ZDP, zahŕňa sa nájomné do daňových výdavkov za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona. Ak táto podmienka nie je splnená, uznáva sa nájomné do daňových výdavkov do výšky rovnomerných odpisov. Priamo v zákone je teda upravené, ako sa má postupovať v prípade nesplnenia podmienok ustanovených v § 24 ods. 4 a ods. 5 zákona. Dosiaľ to bolo riešené len v Opatrení MF SR na zamedzenie nezrovnalosti zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, o uznaní výšky výdavkov (nákladov) pri predčasnom skončení zmluvy o nájme veci s dojednaným právom kúpy najatej veci, č. 62/305/65, publikovanom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1996. Lízingová spoločnosť odpisuje počas obdobia prenajímania veci poskytnuté nájomcovi podľa § 30 ods. 4 ZDP. Príklad
Čas odpisovania osobného automobilu predstavuje 4 roky. 40 % lehoty odpisovania je 1,6 roka. Ak čas prenájmu trvá minimálne 40 % času odpisovania, prenajímateľ môže odpísať túto vec až do výšky 90 % vstupnej ceny. Pri predlžení lehoty prenájmu nad 40 % obdobia odpisovania možno odpísať za každé 1 % obdobia odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny, t. j. za 10 % obdobia odpisovania (t. j. za 0,4 roka) ďalších 10 % vstupnej ceny (celkovo 100 % vstupnej ceny). Minimálne obdobie prenájmu však musí predstavovať 3 roky. Z ustanovenia § 30 ods. 5 vyplýva, že pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe lízingovej zmluvy pri prevzatí do vlastníctva nájomcu, určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) ZDP, doodpisuje vlastník kúpnu cenu počas obdobia vyplývajúceho z § 31 ZDP. Podobne sa postupuje pri odpisovaní akontácie (preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci). Treba tiež dodať, že v zmysle § 27 ods. 2 písm. b) ZDP je z odpisovania vylúčený o. i. bezodplatne prevedený hmotný majetok po skončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 20 000 Sk pri zaradení do majetku podľa zákona o účtovníctve. Ak nájomca uhradí technické zhodnotenie prenajatého majetku, na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom toto technické zhodnotenie môže odpisovať, ak prenajímateľ nezvýši vstupnú cenu majetku o tieto výdavky. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok (§ 28 ods. 3 ZDP). V tejto súvislosti treba podotknúť, že podľa § 26 ods. 6 ZDP sa (od 1. 1. 2000) takto postupuje iba v prípade, ak technické zhodnotenie vykonané a uhradené nájomcom je vyššie ako 20 000 Sk, teda ak sa považuje za „iný majetok“ patriaci k hmotnému majetku (§ 26 ods. 2 ZDP) odpisovanému podľa cit. zákona. Treba tiež zdôrazniť, že daňový subjekt, ktorý predmet prenájmu používa len sčasti na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, môže zahrnúť do daňových výdavkov len pomernú časť súm zaplatených prenajímateľovi. Vyplýva to z viacerých ustanovení ZDP, napr. z § 24 ods. 1, § 28 ods. 6 ZDP.

Z ustanovenia § 23 ods. 20 ZDP vyplýva, ako má daňovník postupovať, ak predá osobný dopravný prostriedok, na ktorý sa vzťahoval limit nájomného ustanovený v § 24 ods. 3 písm. f) ZDP. Do zdaniteľných príjmov zahrnie len časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Príklad
Celkovo zaplatené nájomné na základe lízingovej zmluvy v rokoch 1999 a nasledujúcich bude predstavovať 1 100 000 Sk. Akú sumu zahrnie daňovník do príjmov, ak predmet lízingu v roku 2005 predá za 200 000 Sk? Keďže z celkovo uhradeného nájomného do daňových výdavkov mohol premietnuť len 50 % (550 000 : 1 100 000), do základu dane zahrnie taktiež len 50 % predajnej ceny, t. j. 100 000 Sk. Považujem za vhodné pristaviť sa ešte pri problematike uplatňovania výdavkov súvisiacich s používaním motorového vozidla, ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy najatej veci. Zákon č. 397/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1999 jednoznačne znemožnil uplatňovať si základnú sadzbu náhrady v prípade, ak daňovník uskutočnil pracovnú cestu takýmto motorovým vozidlom [§ 24 ods. 2 písm. k) bod 2 ZDP]. Obdobne ani podľa § 24 ods. 2 písm. j) nového ZDP nie je možné zahŕňať do výdavkov základnú sadzbu náhrady, ak automobil bol predmetom lízingovej zmluvy.

Ing. Valéria Jarinkovičová