Drancovanie kultúrnych hodnôt Ničenie a rozkrádanie poznamenalo naše historické pamiatky na našom území už v dávnej minulosti. Aj súčasnosť však predstavuje kvitnúci raj pre zlodejov i priekupníkov starožitností. Najviac týchto predmetov vyvezú zo Slovenska turisti, ktorých autá najľahšie uniknú pozornosti colníkov. Starožitnosti od nás najčastejšie putujú do Rakúska, Nemecka, Talianska. Odtiaľ sa prostredníctvom priekupníkov sťahujú za more takmer výhradne do Spojených štátov a Japonska. Pred znárodnením sme sa mohli chváliť tisíckami starožitných a umeleckých predmetov niekdajšia sieť pamiatok bola porovnateľná azda iba s Anglickom. Rozkrádanie pripomína v mnohom vojnu. V bývalom Československu sa na hradoch, zámkoch a v kostoloch lúpilo vo veľkom už v 60. a 70. rokoch. Dnes však musíme nostalgicky konštatovať, že v porovnaní s dneškom v malom. Zlom nastal po uvoľnení hraníc v roku 1989. Čísla sú šokujúce. V súčasnosti počet ukradnutých vecí stále narastá. Škody sú nevyčísliteľné. Profesionáli obstarávajú na objednávku výhradne diela vrcholnej hodnoty. Slovensko tak stráca každý rok desatinu mobilného historického bohatstva. Najväčšiemu náporu zlodejských bánd sú vystavené kostoly a hrady. Krádeže sa opakujú, ale aj napriek čiastočnému zlepšeniu ochrany týchto objektov stále to nestačí. Na systematický útok proti lupičom nie sú však peniaze. Isté zlepšenie nastalo po napojení sa na medzinárodnú sieť zoznamov kultúrnych a umeleckých predmetov. Odborníci tvrdia, že jedinou záchranou a šancou na úspech je vytvoriť elektronickú evidenciu. Iba presný opis a precízna fotodokumentácia predmetu sú istou nádejou na jeho nájdenie a vrátenie. Pokiaľ sa totiž objaví v zahraničí, je v prvom rade potrebné dokázať, že bol ukradnutý skutočne na našom území. Hrady a múzeá sú síce lepšie zabezpečené ako málo chránené cirkevné pamiatky, archívy či súkromné zbierky, ale aj tak ich vybavenie neraz mizne. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa kradlo takmer všetko, čo na prvý pohľad pripomínalo starožitnosť. Zisk vtedajších zlodejov v porovnaní s dnešnými priekupníkmi bol minimálny. V roku 1997 však už štatistiky vykazovali miliardové straty (skutočnú hodnotu pamiatok však možno vyčísliť iba veľmi približne). Podľa niektorých údajov je zo Slovenska každoročne nelegálne vyvezených približne 15-tisíc starožitných a umeleckých premetov. Kriminalisti zdôrazňujú, že dnes už môžeme jednoznačne hovoriť o organizovanom zločine. Mení sa aj ponuka a dopyt. Zaznamenali sme napríklad vlnu krádeží drevených gotických madon a cínových krstiteľníc, posledným hitom sú pieskovcové plastiky. Miznú aj píniové šišky z pomníkov venovaných obetiam prvej svetovej vojny, drancované sú archeologické náleziská. Móda sa mení. Iba popularita barokového umenia, predovšetkým obrazov, trvá hovoria odborníci. Ak sa vyberiete na výlet po slovenských dedinách, čakajú vás takmer všade zavreté dvere vyprázdnených kostolov a kaplniek. Čo neodniesli zlodeji, duchovní dávno uložili do bezpečnejších depozitárov. Cirkevné pamiatky boli po roku 1989 najľahším terčom slovenských i medzinárodných lupičských gangov. Oproti hradom či zámkom, ktorých dobytie neraz sťažuje už charakter samej stavby, stačí v prípade vykradnutia kostola iba zdolať bránu. Ľahkosť krádeže zvyšuje aj umiestnenie mnohých týchto stavieb: zvyčajne sú na okraji dediny. Väčšina cirkevných pamiatok bola vykradnutá niekoľkokrát a z mnohých už nie je čo odniesť. Iba niekoľko kilometrov za našimi hranicami sa Nemci či Rakúšania nemusia báť nechať svoje kostoly otvorené a takmer bez dozoru. To preto, že trh je pravidelne zásobovaný a do istej miery presýtený lacnými, aj keď kvalitnými starožitnosťami pochádzajúcimi od nás a z ďalších krajín bývalého východného bloku. Dopyt po starožitnostiach však neklesá a pokiaľ bude pokračovať súčasným tempom, nebude u nás za niekoľko rokov už vo verejne prístupných pamiatkach čo ukradnúť. Kriminalisti predpokladajú, že v najbližších rokoch sa zlodeji vrhnú na cirkevné i svetské depozitáre, v ktorých sú uložené momentálne nevystavované starožitnosti. Väčšie ohrozenie budú prežívať aj súkromné zbierky. (mb) Snímky archív
|
počasie U ľudí reagujúcich na počasie sa zosilňuje pocit nespokojnosti. Môže dôjsť k narušeniu koncentrácie, k zvýšenej podráždenosti a k nervozite. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Zvýšená je záťaž srdcovo-cievneho systému. Výraznejšie ťažkosti sa môžu prejaviť u ľudí s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať reumatické bolesti a krátkodobé záťaže dýchacieho systému, prípadne tráviace ťažkosti. n Zajtra očakávame ústup nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)n Dnes bude jasno až polojasno, zrána a predpoludním v nižších polohách miestami hmla alebo nízka oblačnosť. Popoludní v západnej polovici územia postupne veľká oblačnosť a miestami prehánky, približne od výšky 1000 m snehové. Najvyššia denná teplota 2 až 6 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -2 stupňov. Slabý vietor. n V sobotu v noci bude veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, najmäv južnej polovici územia, cez deň polojasno. V nedeľu bude zrána v nižších polohách hmlisto, cez deň od západu opäť veľká oblačnosť a neskôr na mnohých miestach dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Najnižšia nočná teplota v sobotu +2 až -2, v nedeľu 0 až - 4 stupne, v údoliach aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota 3 až 7, v sobotu na juhu miestami okolo 9 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 7.07 a zapadne o 17.06 hod. Amsterdam | oblačno | 8 |
Atény | dážď | 12 |
Belehrad | polooblačno | 5 |
Berlín | oblačno | 6 |
Bratislava | polooblačno | 6 |
Brusel | prehánky | 8 |
Budapešť | polooblačno | 7 |
Bukurešť | oblačno | 6 |
Frankfurt | oblačno | 7 |
Helsinki | prehánky | 3 |
Istanbul | dážď | 10 |
Kodaň | oblačno | 5 |
Kyjev | oblačno | 3 |
Lisabon | oblačno | 13 |
Londýn | prehánky | 9 |
Madrid | oblačno | 12 |
Moskva | polooblačno | -4 |
Oslo | prehánky | 5 |
Paríž | oblačno | 9 |
Praha | dážď | 6 |
Rím | polojasno | 14 |
Sofia | dážď | 5 |
Štokholm | prehánky | 4 |
Varšava | zamračené | 4 |
Viedeň | oblačno | 7 |
Záhreb | polooblačno | 6 |
Ženeva | dážď | 6 |
|
|
|