|
|
||||||||||||||||
| Piatok 11.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zrýchlené privatizačné tempoVláda očakáva rekordné príjmy z odštátňovania Ešte pred niekoľkými rokmi postupovala privatizácia v Poľsku veľmi pomaly. Odkedy je pri moci Buzekova vláda, Poľsko už v oblasti privatizácie tak výrazne nezaostáva v porovnaní s inými v transformácii pokročilými štátmi. Dnes Poľsko privatizuje nielen veľa, ale aj dobre. Kompetentní činitelia dbajú o to, aby veľké podniky postupovali voči strategickým investorom s jasnými predstavami o svojom rozvoji. Ešte tak pred dvoma rokmi štát len váhavo uvoľňoval svoje pozície v oblasti výroby tovarov a služieb. V období pred prevzatím vlády liberálno-konzervatívnym kabinetom premiéra J. Buzeka na sklonku jesene 1997 predstavovali ročné príjmy z privatizácie maximálne 1 % hrubého domáceho produktu. V roku 1999 prudko vystúpili na 2,5 %, čo je viac ako 13 mld. PLN. V súčasnosti je už v súkromných rukách väčšina podnikov, ktoré pred zrútením sa starého politického systému kontroloval štát. Ďalšia privatizácia bude prudko stúpať. V roku 2000 vláda dokonca očakáva tržby z privatizácie vo výške 20 mld. PLN. Potom sa zasa situácia upokojí, no nie preto, že privatizačné nadšenie bude menšie, ale už bude len máločo na predaj. V roku 2002 sa má privatizačný proces skončiť. Na mieru ušité Skutočnosť, že sa v Poľsku privatizácia rozbiehala pomalým tempom, sa vysvetľovala rozhodnutím (prijatým na začiatku transformácie), aby sa všetky štátne podniky neprivatizovali rovnakou metódou (kupónovou privatizáciou), ale aby sa pre každý subjekt vypracovali takpovediac na mieru ušité riešenia. Spolurozhodovacie možnosti manažérov a odborových rád sa pritom nepochybne použili aj na brzdiace manévre. V urýchlení privatizačného procesu sa na jednej strane odráža vôľa vlády čo najrýchlejšie vyhovieť záujemcom, na druhej strane vláda potrebuje výnosy na krytie nad očakávanie vysokých nákladov na reformu dôchodkového systému. Prílev devíz z predajov do zahraničia bude tiež potrebný na financovanie schodku celkovej platobnej bilancie, ktorý vystúpil nad predpokladanú výšku. Pre obidve makroekonomicky slabé miesta v roku 1999 prešiel do súkromných rúk takmer dvojnásobok podnikov, ako sa predpokladalo. Vláda pevne verí, že deficit celkovej platobnej bilancie bude v roku 2000 nižší ako očakávané rekordné príjmy z privatizácií. Minister financií Emil Wasacz chce v tomto prípade časť získaných devíz okamžite použiť na odbúranie zahraničného dlhu štátu, čím by sa zabránilo neželanému spevneniu meny, alebo rozšíreniu peňazí, ktoré by ohrozovalo stabilizáciu. Dlh verejného sektora v objeme 2600 mld. PLN v súčasnosti pripadá približne v rovnakom pomere na domácich a zahraničných veriteľov. Kúpna sila Tým, že sa štát stiahol a otvoril trh, sa výrazne zmenilo výrobné a spotrebiteľské správanie sa Poľska. Lokálne maloobchodné štruktúry, ako aj časť predajných stánkov na uliciach (súvisiacich s tieňovým hospodárstvom), ustúpili sieti zahraničných supermarketov, ktoré veľmi dravo prenikajú do krajiny. V poslednom období zahraničným strategickým investorom otvorili aj väčšinu verejných veľkopodnikov ovládajúcich trh, ako napríklad poisťovne, telekomunikácie, ropné odvetvie, oceliarne, národnú leteckú spoločnosť - a už hľadajú poradcov na predaj elektrární. Robia sa prípravy aj na privatizáciu bankového sektora. Privatizácie si väčšinou vyžadujú sanovanie podnikov a prepúšťanie. Úmerne tomu v uplynulých rokoch vystúpila miera nezamestnanosti z 10,5 % na 12,5 % - napriek silnému rastu hospodárstva. Tento trend bude zrejme pretrvávať aj v roku 2000. Pred privatizáciou banského sektora sa má zavrieť asi polovica baní a počet zamestnancov sa má znížiť zo 180-tisíc na 128-tisíc. V Poľsku rastú obavy, že privatizácia bánk bude mať veľký dosah na spoločenský život krajiny. Podiel zahraničného kapitálu v poľskom bankovom sektore je už teraz vyšší ako v iných európskych krajinách. Tento podiel (s objemom 57 % akciového kapitálu a 33 % bilančnej sumy) má zodpovedať britským maximálnym hodnotám. S malými výnimkami dnes vo všetkých, na burze kótovaných bankách, prevládajú zahraniční investori. Nacionalistické kruhy argumentujú, že závislosť od zahraničia by mohla nepriaznivo ovplyvniť poskytovanie úverov a narúšať riadenie peňazí. Moderné bankové techniky, ktoré vstúpili do krajiny s novými investormi, boli však aj dôležitým predpokladom súčasnej konzumnej explózie, a tým aj silného rastu hospodárstva. Bez nových spotrebiteľských úverov by v roku 1999 nebolo bývalo možné predať 600-tisíc osobných áut. Poľsko tu zaujalo siedme miesto na európskom zozname predajov. Okrem toho sa napríklad počet mobilných telefónov zvýšil o 30 %. Hra o banky V Poľsku sa viac konzumuje, ale na druhej strane sa šíri chudoba a nespokojnosť. Čoraz väčší počet tých, ktorí boli negatívne postihnutí transformačným procesom, prejavuje svoju nevôľu proti tomu, že čoraz viac cudzincov určuje chod hospodárstva krajiny. Platí to hlavne na nervové centrum hospodárstva bankový sektor. Po tom, ako v roku 1999 Unicredito Italiano a nemecká Allianz prebrali veľkobanku Pekao SA, sa xenofóbne hlasy ozývali čoraz hlasnejšie. Vláda však poukazuje na to, že poľský bankový sektor je oveľa zdravší a účinnejší ako napríklad český bankový sektor, v ktorom sa nesmie zúčastniť zahraničný kapitál. V takomto prípade totiž niet pokusov nečestne konať so štátnymi aktívami na naplnenie pokladnice. Kupcov si starostlivo vyberajú, stanovujú podmienky a nezriedkavo záujemcov aj odmietnu. Tak napríklad prednedávnom naprázdno vyšla Deutsche Bank v zápase s portugalským záujemcom o kúpu BIGBank Gdanski. Štát sa usiluje zabrániť príliš lacnej fúzii banky Bank Handlowy s BRE, v ktorej dominuje Commerzbank. Ďalším príkladom je telekomunikačná spoločnosť Electrim, pri privatizácii ktorej uprednostnili francúzsku spoločnosť Vivendi pred spoločnosťou Deutsche Telecom, a krátko pred Vianocami bez zábran odmietli slabú ponuku francúzskej spoločnosti Télécom ponúkateľovi pevnej siete TPSA. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
