Hospodársky denník
USD42,687 Sk
EUR42,292 Sk
CHF26,325 Sk
CZK1,183 Sk
  Piatok  11.Februára 2000

Kto a prečo pokrivil nový zákon o daniach?


Škody platia podnikatelia, politici sa preto tvária, ako by sa ich to netýkalo Obsahové rozpory a nelogické ustanovenia sa do zákonov dostávajú viacerými spôsobmi. Buď sa na ministerstve na niečo zabudne, alebo si jeho pracovníci povedia, že nebudú rešpektovať pripomienky z praxe a urobia „trucpodnik“. Druhá možnosť presadenia „chorých“ prvkov do zákona je v schvaľovacom procese v parlamente. Tam populistickí a záujmy lobistických skupín presadzujúci poslanci môžu do zákona zakomponovať viaceré laické zásahy. Pri nízkej odbornej úrovni NR SR a jeho orientácii skôr na politické mocenské problémy sa potom ľahko stane, že odhlasujú aj najväčší nezmysel. Do tretej kategórie deformácií možno zahrnúť prvotné rozhodnutia politikov a príkaz zakomponovať ho do zákona ešte pred jeho prípravou, hoci odporuje nielen legislatíve, ale praxi vôbec. Prioritou je presadenie ich názoru za každú cenu. Nový zákon o daniach z príjmov, ktorý platí od začiatku tohto roka, ponúka niekoľko názorných príkladov. Do naposledy vymenovanej kategórie nedorobkov spadá už známa možnosť uplatnenia len 85 % výdavkov na pohonné látky podnikateľov pri použití áut (ak nejde o autá používané len na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb). Tento prvok vychádza z myslenia našich politikov, že podnikatelia klamú a vždy sa snažia zahrnúť do daňovo uznateľných výdavkov čo najviac z nákladov. Na podobnom princípe je postavený aj ďalší nelogický prvok zákona, keď si podnikatelia nemôžu uplatniť tzv. kilometrovné, teda sadzbu základnej náhrady, ak používajú autá, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku. V čom je problém? V tom, že ak je auto v obchodnom majetku, formou odpisov sa jeho opotrebovanie dostáva do nákladov. Ak v majetku nie je, opotrebovanie vozidla má znášať v plnej výške majiteľ v vlastného vrecka, hoci ho používa na zabezpečenie príjmov z podnikania. Proti ústave
Viete, že nový zákon o daniach z príjmov je okrem iných prívlastkov aj protiústavný? Kým Ústava SR hovorí o jednom zdanení príjmov, tento zákon pripúšťa dvojité zdanenie. Ide o prípady, ak príjem plynie zo zahraničia. Ak je to zo štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, potom sa daň zaplatená v zahraničí započítava aj pre SR. Ak má niekto príjem z krajiny, s ktorou SR nemá podpísanú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, potom musí tento príjem zdaniť najskôr v krajine pôvodu a potom aj v SR (netýka sa to len príjmov zo závislej činnosti, plynúcich zo zahraničia - ktoré sú vyňaté zo zdanenia). ... aj perličky
Pri platení preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb dokonca vznikajú aj perličky. Zákon hovorí, že ak fyzická osoba „preukáže“, že v príslušnom roku nebude poberať príjmy z kapitálového majetku, z nájomného a ostatné príjmy, alebo budú nižšie ako minulý rok, vtedy môže správca dane určiť preddavky na daň inak... To znamená, že podnikateľ môže platiť nižšie preddavky. Avšak o tom, ako môže vedieť, ale najmä ako môže preukázať, že nebude mať príjem, že bude nižší ako minulý rok, o tom už zákon nehovorí. Možno predpokladá isté vizionárske schopnosti podnikateľa. Úsmev vyvoláva aj spôsob, akým chce MF SR ako predkladateľ zákona a správca kapitálového trhu oživiť túto dôležitú oblasť ekonomiky. Nový zákon predĺžil pri predaji cenných papierov lehotu na posúdenie, či je tento príjem od dane oslobodený (okrem výnimiek do 50-tisíc Sk pri verejne obchodovateľných cenných papieroch) z jedného na tri roky. Až po uplynutí tohto obdobia ide o príjem od dane oslobodený. Tým sa vraj má rozhýbať trh s cennými papiermi. Ako? To už zákonodarca nehovorí. Ale logika veci káže, že toto obdobie by sa malo skracovať a nie predlžovať. Nemajú prácu?
Do kategórie nepredvídavosti zákonodarcu patrí aj možnosť použiť zaplatenú daň na verejnoprospešné účely, ktorá bude aktuálna od 1. januára 2002. Vyhlásenie o tom, akým spôsobom treba použiť jedno percento dane, dá podnikateľ daňovému úradu, ktorý následne, keďže nemá dosť práce, poukáže túto sumu na určený účel. Nezaslúžili by si podnikatelia trochu dôvery a nebolo by vhodnejšie, aby sa im o túto sumu znížila daň, pričom by sami použili vypočítanú sumu na nimi určený účel? Ak MF SR daňovým úradom takto pridalo prácu, nemožno sa čudovať, že nemajú čas na kontrolu a musia si predlžovať možnosť jej vykonania z troch na päť rokov. Kam dovidia?
V čom je problém týchto nedorobkov? Predovšetkým v zahľadenosti predkladateľa zákona, teda ministerstva financií a jeho šéfky do vlastných zámerov, pri plnení ktorých nie sú ochotní tolerovať názory iných. Presadzujú sa iba lobistické nátlakové skupiny. Dobrá rada alebo skúsenosť z praxe v podstate nemá šancu. No ak zákon navyše parlament schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní, čo je pre súčasnú vládu typické, potom niet času ani na diskusiu, a teda odstránenie nedostatkov. Ale, ako sa zdá, ministerstvo či vláda si z toho veľký problém nerobia. Veď oni finančné straty z týchto a podobných hlúpostí nehradia. Účet vystavujú podnikateľovi. Že o štyri roky skončia aj oni, tak ďaleko nie sú schopní dovidieť. Jana Zátopková
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.