K.-P. Klaiber: Bude existovať tlak vyčleniť viac prostriedkov na obranu Koncom uplynulého týždňa navštívil SR námestník generálneho tajomníka NATO Klaus-Peter Klaiber, ktorému sme v tejto súvislosti položili niekoľko otázok, týkajúcich sa pripravenosti SR na vstup do NATO, dodatočného vyzbrojovania armád európskych členov NATO, ako aj možnej činnosti aliancie na Balkáne v budúcnosti. Hoci sa slovenský premiér nedávno vyjadril, že sme motorom druhej skupiny kandidátov na členstvo v NATO, v skutočnosti sme len jednou z pomerne najlepšie pripravených krajín. Kedy a koľko krajín bude v druhej skupine rozšírenia? - Proces rozširovania pokračuje, resp. hranice aliancie sú otvorené pre ďalších nových členov. My ho musíme znovu prehodnotiť tak, aby sa do roku 2002 pohol dopredu. Je tu 9 kandidátskych krajín. Všetky sa snažia dobre sa pripraviť na ďalšie rozhodnutie aliancie v roku 2002. Nie všetky sú najlepšie, ale začali z rozličných stupňov prípravy. Slovensko odštartovalo z relatívne vysokej úrovne, a mám pocit, že je to veľmi ambiciózne. Bude pravdepodobne jedným z prioritných kandidátov na vstup. Aj keď nie je jasne predurčené, aký smer rozširovanie počas tých dvoch rokov naberie. Môže sa stať veľa vecí a my si musíme byť istí, že ambície kandidátskych krajín zodpovedajú všetkým bezpečnostným požiadavkám rozšírenia. Termín 2002 je teda už fixný? - Verím, že áno. Pravdepodobne sa rozhodne na budúcom summite, ktorého miesto ešte nebolo určené. Nemôžeme však predpovedať, či tu nebudú okolnosti, ktoré rozhodnutie zmenia, resp. aká bude v tom čase situácia v Európe. Aké úlohy sú v príprave na vstup pre Slovensko najurgentnejšie? - Najdôležitejšia je príprava a reforma obranných síl. Som rád, že som si mohol vypočuť konštatovanie, že SR urobilo v tomto značný pokrok, podobne ako v prípade ozbrojených jednotiek v ich lepšom vybavení v oddieloch rýchleho nasadenia. Bude NATO pri výbere nejako ovplyvnené rozhodovaním EÚ? - Proces rozširovania EÚ a NATO je vzájomne sa dopĺňajúci, resp. posilňujúci. Avšak podmienky na vstup do NATO sú úplne odlišné ako tie, ktoré má EÚ. Myslím si, že byť dobre pripravený pre pridruženie sa do NATO je ľahšie, ako byť dobre pripravený na vstup do EÚ. Vidíme to už aj v prípade ČR, Poľska a Maďarska, ktoré sa nebudú schopné k EÚ pripojiť do polroka. Okrem toho, NATO je medzivládna organizácia, kým EÚ naopak organizácia, kde sa musíte vzdať niektorých autonómnych práv, práv ako národa a postúpiť ich nadnárodnej úrovni, čo je oveľa ťažšie. Minister obrany USA W. Cohen pred niekoľkými dňami vyhlásil, že by európski členovia NATO mali zvýšiť svoje výdavky na obranu, ak chcú dostihnúť americký vojenský potenciál. Neobávate sa, že sa začnú preteky v zbrojení? - To je veľmi zaujímavá otázka a musím povedať, že naozaj nedávno minister Cohen na konferencii v Mníchove uviedol, že cíti, že vojenská schopnosť Európanov je veľmi vzadu za americkou, čo možno ľahko dokázať leteckou kampaňou v Kosove, kde USA poskytli 80 % najmodernejšej bojovej techniky. Je pravda, že Európania by mali urobiť viac. Našťastie, EÚ sa musí rozhodnúť rozvinúť svoj hlavný cieľ v priebehu dvoch-troch rokov a zriadiť jednotky rýchleho nasadenia so silou asi 50- až 60-tisíc mužov. Avšak v európskych krajinách rozpočtová situácia nie je vynikajúca a osobitne porovnateľná s USA, kde je rozpočet prebytkový. Môžete argumentovať, že je to výsledok ich vynikajúcej ekonomickej politiky, čo môže byť pravda, ale my sa musíme vyrovnať s faktom, že európske krajiny - a to nielen asociované, ale aj členské - majú problémy zvýšiť rozpočet. Kým to nebudú schopné urobiť, budú sa musieť sústrediť na tzv. prioritnosť. Čo je pre nich dôležitejšie. Napríklad, možné nahradenie zastaranej techniky novou, resp. zníženie úrovne počtu armádnych síl a radšej mať menšiu, ale dobre vyzbrojenú armádu. A tak sa presúvať z jednej priority na druhú. To je jeden fakt. Druhý je, že v budúcnosti, podľa mňa, aj tak bude v tejto oblasti existovať dodatočný tlak na to, aby sa vyčlenilo viac peňazí na obranu. Nebudú z potreby zlepšovania výbavy asociovaných krajín najviac profitovať zbrojárske koncerny? - Asociované krajiny, teda aj Slovensko, si budú musieť takisto určiť priority. Je zrejmé, že budú musieť vyradiť tú výzbroj, ktorá nie je kompatibilná s výzbrojou v NATO, resp., ktorá by nemohla byť využitá jednotkami aliancie. Niekedy však stačí, aby sa technologicky iba pozmenila. Týmito otázkami by sa mali asociované krajiny zaoberať už teraz. V aliancii máme predstavy, ako by sa dosiahli ciele na zmodernizovanie armády, ktoré chceme adresovať týmto krajinám. Krajiny dunajského regiónu začínajú byť veľmi pesimistické čo sa týka nedávneho konfliktu v Kosove. Objavujú sa teórie, že aliancia rozbehla akciu nie preto, aby zabránila v pohybe juhoslovanskej armáde, ale aby zničila juhovýchodnú Európu a posilnila tak obchod na Rýne. - Je to pravda, že sú pesimistické, a ja plne chápem tieto obavy, pretože letecká kampaň NATO bola síce zameraná na bezpečnosť kosovských Albáncov, ktorí boli nútení úplne opustiť svoje domovy, ale zároveň ju sprevádzali aj určité škody na ekonomike susedných krajín. Boli zničené mosty cez Dunaj, prerušené pravidelné linky lodí cez túto oblasť a pod. Budeme sa musieť na toto zamerať a medzinárodné spoločenstvo začne pomáhať krajinám s rýchlym znovuvybudovaním infraštruktúry. Ale na druhej strane, ako uviedol generálny tajomník pri mnohých príležitostiach, bola tu aj určitá zodpovednosť voči susedným krajinám, veď keby táto katastrofa pokračovala, bola by zachvátila celý región. Tomu sme chceli predísť, a to sa podarilo. To je pozitívny fakt. Medzinárodné spoločenstvo s EÚ prijalo Pakt stability, plán rekonštrukcie teda existuje, vytvorili sa projekty a musíme ich financovať. To však vyzerá tak, ako keby NATO bolo urobilo svoju vojenskú úlohu v regióne a poupratovanie, teda znovuvybudovanie regiónu ponechalo Európanom a EÚ. - To neznie ani trochu ako kompliment, pretože NATO v podstate zachránilo Balkán doslova pred požiarom. Rovnako sa aliancia snaží zabezpečiť stabilitu v Kosove cez KFOR operácie a podporiť občianske organizácie, aby sa tiež postarali o túto stabilitu a ľudia tu mohli žiť na multietnickom princípe. Na druhej strane je pravda, že zodpovednosťou celého medzinárodného spoločenstva je pomôcť pri oživení ekonomiky. Lenže násilie v regióne pokračuje. Tentoraz skôr proti Srbom. Je aliancia pripravená aj v takomto prípade zakročiť, ak sa situácia neúnosne vyhrotí? - Žiadny konflikt nie je podobný tomu druhému. Kým je pri moci pán Miloševič, nemožno vylúčiť, že prepukne opätovný konflikt. Budeme v strehu. Ak by vypukol skutočne vážny konflikt v oblasti, budeme čeliť vážnemu problému a medzinárodné spoločenstvo bude musieť reagovať v súlade s možnosťami, ktoré má. NATO je v súčasnosti prítomné nielen v Kosove, ale aj v Bosne so svojimi 80-tisíc vojakmi. Viete si predstaviť, čo to znamená pre všetky zúčastnené krajiny a koľko peňazí to stojí. Takže ja naozaj dúfam, že v tejto oblasti nebudeme mať v budúcej dekáde žiadnu vážnu krízu. Slávka Blazseková
Dnes na našom území očakávame relatívne pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení.Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniam sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia môžu reagovať náchylnosťou k migrénam. Večer a v noci možnosť zvýšenia nepriaznivých vplyvov počasia. (zč)
Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a sneženie, v nížinách dážď. Cez deň zmenšená oblačnosť. Na severe a východe miestami prehánky, na horách snehové. Inde prehánky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 2 až 6, na juhozápade okolo 8 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -3 stupňov. Severozápadný vietor 4 až 8 m/s, na hrebeňoch hôr 10 až 15 m/s.V utorok bude veľká oblačnosť až zamračené a dážď, od 800 metrov sneženie. V stredu bude na niektorých miestach zmenšená oblačnosť a zrážky už len miestami. Najnižšia nočná teplota +2 až -2, v utorok v horských dolinách aj nižšie. Najvyššia denná teplota 2 až 7 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 7.02 a zapadne o 17.11 hod.
