|
|
||||||||||||||||
| Utorok 15.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vývoj zamestnanosti odkrýva choroby ekonomikyZlé trendy a bezradnosť vlády: výroba prepúšťa, nadstavba naberá... V poľnohospodárstve o 9,2 a v stavebníctve o 15,4 % klesla v poslednom štvrťroku 1999 zamestnanosť. Kým tieto odvetvia ľudí strácali, vo sfére peňažníctva a poisťovníctva pribudlo oproti rovnakému obdobiu 3,1 % zamestnancov. Nejde pritom o konkrétne čísla vydané Štatistickým úradom SR (hoci môže ísť aj o sezónne vplyvy), ale o nebezpečný trend vývoja. Výrobné rezorty, ktoré majú tvoriť základ ekonomiky štátu i bánk, ľudí prepúšťajú. Naopak, nadstavbové organizácie, ktoré priamo neprodukujú hodnoty, ľudí naberajú. Inými slovami, pomer počtu výrobných pracovníkov vo vzťahu k úradníkom sa zhoršuje, čo ohrozuje základy ekonomiky. Isteže, zarábať treba finančnými operáciami, ale Slovensko nie je a v blízkej budúcnosti sa ani nestane burzovým centrom Európy či novým Švajčiarskom, všeobecne považovaným za mekku bankovníctva. Naopak, reštrukturalizácia bankovej sféry si v tomto období vyžaduje desiatky miliardy korún, ktoré banky dostávajú zo spoločného účtu občanov, zo štátneho rozpočtu. Jednak sa za ne navyšuje základné imanie týchto inštitúcií a posilňuje ich kapitálová primeranosť, ale súčasne sa aj na náš spoločný účet zbavujú zlých úverov z minulosti. No aj napriek tomu banky a bankári akoby nepochopili situáciu, v ktorej sa nachádzajú a aj napriek všeobecnej stratovosti bánk naberajú nových zamestnancov. Na nich akoby sa problém reštrukturalizácie a úspor nevzťahoval. Víno pijú, vodu kážu? Pritom banková sféra určuje pre výrobnú sféru neprijateľne vysokými úrokmi neprijateľné alebo ťažko prijateľné podmienky na prežitie, resp. požičanie si peňazí. Tento úrok nie je len výsledkom úrokov na medzibankovom trhu či kapitálovej primeranosti, ale aj hospodárenia v tej-ktorej banke. Tie, hoci prostredníctvom úverových zmlúv, tlačia dôrazne na efektivitu v podnikoch, správajú sa inak. Pritom práve výrobné odvetvia by mali prostredníctvom rozvojových programov úverovaných bankami vytvárať nové pracovné príležitosti. Bez ohľadu na argumenty bankovej sféry, že podniky nepredkladajú kvalitné investičné projekty (kto však objektívne posúdi, na koho strane je pravda), ak nové pracovné príležitosti nevznikajú vo výrobe, ale vo finančníctve, je to obrátený postup. Viac úradníkov Bez zaujímavosti iste nie je ani ten fakt, že vo verejnej správe medziročne vzrástol počet zamestnancov o 2,7 %. Zbytočne teda vláda hovorí o úspore úradníkov - klame. Oficiálne štatistiky dokazujú, že sú to len pekné reči vládneho kabinetu, ktorými chce ešte zachytiť odchádzajúci vlak predvolebných preferencií, keď na jednej strane hovoria o 10-percentnom znížení (hoci potom túto predstavu okresali) počtu úradníkov, no súčasne ich počet rastie? V štátnych fondoch, vo verejnoprávnych inštitúciách, ako napríklad Sociálna poisťovňa, úrady práce, v samosprávach a v štátnych úradoch pracovníkov pribúda. Drahé riešenie V slovenskom hospodárstve vo 4. štvrťroku 1999 pracovalo 2,11 mil. osôb (vrátane žien na riadnej materskej dovolenke), vyše 535-tisíc je nezamestnaných. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 zamestnanosť klesla o 3,7 %. Tempo medziročného poklesu bolo o 0,4 bodu rýchlejšie ako v 3. štvrťroku 1999. Pravo-ľavicová ministerka B. Schmögnerová sa nedávno verejne vyjadrila, že kroky, ktoré vláda doteraz urobila, urobiť musela a že teraz ide riešiť problémy nezamestnanosti. Tieto čísla ukazujú však na to, že vláda precenila význam makroekonomických ukazovateľov a podcenila tvorbu a udržanie zamestnanosti. V praxi to potom vyzerá tak, že najskôr podnikateľovi pritvrdila podmienky, ten musel prepúšťať zamestnancov, tí poberali sociálne dávky od štátu, aby teraz štát pre neho vytváral pracovné príležitosti. O koľko by bolo lacnejšie, keby štát a vláda na začiatku podporili podnikateľa, aby si pracovníkov mohol udržať? Bezradnosť vlády Preto s ministerkou nemožno súhlasiť a naša zjednodušená, ale reálna schéma poukazuje na to, že obe sféry - makroekonomika a zamestnanosť sú prepojené. Takéto počínanie vlády naopak odhaľuje jej bezradnosť. Bude zaujímavé sledovať, aké opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti prijme, aké podmienky vytvorí. A hlavne - kedy, lebo včera už bolo neskoro. Verme, že pritom nepôjde cestou, ktorú naznačuje v ostatných dňoch veľmi zreteľne: zahraničným zadlžovaním sa, ale podporou regionálneho rozvoja. Jediným potešiteľným údajom Štatistického úradu SR za 4. kvartál 1999 je, že o 4,7 % klesol počet zamestnancov a počet podnikateľov a vypomáhajúcich rodinných príslušníkov sa zvýšil o 10,4 %. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
