|
|
||||||||||||||||
| Utorok 15.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Šance pre druhú skupinuEkonomické kritériá EÚ oveľa ťažšie ako tie politické Dnes sa v Bruseli v rámci dvojdňového rokovania šéfov diplomacií EÚ začínajú vstupné rozhovory s druhou skupinou kandidátskych krajín na členstvo v únii, do ktorej patrí Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko a Rumunsko. Únia už v roku 1993 v Kodani stanovila jednoznačné hospodárske a politické kritériá, ktoré musia kandidátske štáty pred prijatím splniť, ako však v sobotu uviedol nemecký denník Süddeutsche Zeitung, zoznam požiadaviek je dnes o poznanie bohatší ako pri predchádzajúcich vstupných procesoch. Noví kandidáti chcú využiť ponúknutú šancu a dobehnúť náskok kandidátov z prvej série - ČR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a Estónsko -, pričom najmä Bratislava túži dobehnúť náskok svojich susedov. Brusel však ešte nikdy nerokoval s toľkými kandidátmi naraz a nikdy predtým medzi nimi neboli krajiny s mladým trhovým mechanizmom. EÚ s mladými demokraciami (Španielsko a Portugalsko v čase vstupu do únie) skúsenosti už má, s nováčikmi na poli kapitalizmu však ešte nie. Kandidátske reformné krajiny sa však plnoprávnymi členmi EÚ môžu stať až po skončení procesu reforiem, ktorý spočíva v transformácii diktatúry na demokraciu a štátom riadeného hospodárstva na trhový mechanizmus. Známky pre kandidátov Denník pripomenul, že pokroky jednotlivých štátov Brusel pravidelne hodnotí akýmsi vysvedčením, ktoré podrobne preveruje všetky kroky, plusy a mínusy kandidátov. Tento spôsob kvalifikácie vyhovuje nielen potrebám únie, ale podporuje aj zdravú súťaživosť medzi konkurenčnými kandidátmi. Čo sa týka demokracie, u väčšiny kandidátov sú podľa Süddeutsche Zeitung pochybnosti už prekonané. Terčom kritiky EÚ zostáva najmä postavenie ruskej menšiny v Lotyšsku a Estónsku, ako aj riešenie rómskej otázky vo viacerých kandidátskych štátoch. Predmetom kritiky únie sú aj katastrofálne podmienky v rumunských detských domovoch. Čo sa týka SR, podľa Süddeutsche Zeitung dlhodobé zlé známky pre Slovensko napokon priniesli ovocie. Od porážky Vladimíra Mečiara vo voľbách v roku 1998 táto malá krajinka dobieha vzorných žiakov, uviedol denník. Náročné ekonomické kritériá Ťažšie ako splniť politické kritériá je však vyhovieť hospodárskym podmienkam, lebo EÚ vyžaduje nielen fungujúce trhové hospodárstvo, ale aj schopnosť odolať tlaku konkurencie a trhovým mechanizmom v rámci únie. V tomto smere patrí SR medzi menej vzorných žiakov, lebo podľa bruselských analytikov trhové hospodárstvo funguje u všetkých kandidátov okrem Slovenska, Litvy, Bulharska a Rumunska, pričom posledné dva štáty majú od vyhovujúceho stavu najďalej. Oveľa skeptickejšie posudzuje EÚ konkurencieschopnosť budúcich členov. S výnimkou Malty a Cypru nie je ani jeden z kandidátskych štátov schopný čeliť tlakom na vnútornom trhu únie. Byť konkurencieschopní - táto veta nie nadarmo patrila do základnej slovnej výbavy šéfa EK Romana Prodiho, počas jeho nedávneho turné po nových kandidátskych štátoch. Okrem toho by kandidáti mali byť schopní prevziať záväzky vyplývajúce z členstva a osvojiť si ciele politickej, hospodárskej a menovej únie, čo znamená, že uchádzači sa na prevratné zmeny, týkajúce sa všetkých oblastí života, musia pripraviť za niekoľko rokov. Na rozdiel od terajších členov únie, kde sa tieto zmeny zavádzali svojou prirodzenou cestou niekoľko desaťročí. Kandidátske štáty, ak chcú uspieť, sú jednoducho nútené na turbokapitalizmus. Prijať zákony nestačí Otázka, ktorá najviac zamestnáva nových uchádzačov na vstup do EÚ, je počet otváraných kapitol z 31 rôznych tematických komplexov od poľnohospodárstva až po colnú úniu. Slovensko je podľa svojho hlavného vyjednávača Jána Figeľa schopné otvoriť až osem kapitol. Lídri EÚ však opakovane upozorňujú, že podstatné je to, koľko kapitol sa uzavrie, čo je už proces zložitejší, a nie koľko sa otvorí, a teda netreba sa za každú cenu unáhliť. Pravdou však je, že akékoľvek reformy sa začínajú zmenou legislatívy. Členské štáty EÚ musia prijať spoločné právo acquis communautaire, zahŕňajúce vyše 25 000 zákonov. To samo osebe nestačí, lebo v mnohých prípadoch chýbajú ustanovenia o realizácii, ktoré by zaručili, že zákony nezostanú iba na papieri. Kandidáti musia modernizovať svoje štátne inštitúcie a reorganizovať celé hospodárske odvetvia, ako je oceliarstvo, ťažobný priemysel či poľnohospodárstvo. Je viac ako pravdepodobné, že mnohé z týchto nevyhnutných úprav budú mať v reformných krajinách za následok silný spoločenský tlak, s ktorým sa každá vláda bude musieť nejako vyrovnať, čo bude pravdaže závislé aj od momentálneho rozloženia politických síl v tej-ktorej krajine. Uchádzači totiž budú musieť prijať všetky stanovy EÚ, čo však niekedy silno protirečí so záujmami domácich ekonomických činiteľov. Najevidentnejším príkladom je Poľsko a ČR, kde požadovaná liberalizácia poľnohospodárskeho obchodu naráža na silný odpor domácich producentov. (jnk/TASR) monitor Preteky do Európskej únie Po slávnostnej ceremónii, na ktorej sa v utorok tohto týždňa zúčastnia šéfovia diplomacií členských krajín, začne EÚ rokovania o vstupe s ďalšími šiestimi štátmi. Komisár pre rozširovanie EÚ Günter Verheugen, ktorý tieto rokovania koordinuje, sa pokúša celú záležitosť urýchliť. Do konca tohto roku majú Lotyšsko, Litva, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko a Malta pokročiť tak ďaleko, ako sú dnes štáty, s ktorými rokovania začali už na jar roku 1998. Ale aj Estónsko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovinsko a Cyprus majú najťažší úsek cesty do únie ešte len pred sebou a mohlo by sa dokonca stať, že niektorého kandidáta z domnelej prvej skupiny jeden z oneskorených štátov aj predbehne. Preteky do EÚ vedú cez 31 kapitol, ktoré zahŕňajú všetky pravidlá spoločenstva. O ich jadre pritom nemožno rokovať - viac než prechodné úpravy a dočasné výnimky kandidáti nemôžu očakávať. S prvou skupinou sa únia medzičasom dohodla v deviatich relatívne jednoduchých tematických blokoch. Háklivé témy ako poľnohospodárstvo, životné prostredie či voľný pohyb pracovných síl ešte len budú nasledovať. Pätnásť doterajších členov sa zatiaľ ani len medzi sebou navzájom nevedelo dohodnúť, akú pozíciu majú v úvode týchto rokovaní zaujať. Príslušné rozhodnutia Európskej komisie sa očakávajú v najbližších týždňoch. Medzi najťažšie body bude patriť požiadavka kandidátskych krajín o priamu pomoc európskej agrárnej politiky. Na tieto platby v súčasnosti pripadá asi jedna tretina celkového rozpočtu únie a plné zahrnutie nových členských štátov do tohto drahého systému by úplne rozbilo finančný rámec únie platný ešte do roku 2006. Nemenej háklivým bodom budú aj požiadavky Nemecka a Rakúska o určenie dlhodobých prechodných lehôt pre voľný pohyb pracovných síl a slobodnú voľbu podnikov vybrať si pôsobisko v jednom z budúcich členských štátov. V mnohých hraničných oblastiach totiž narastá strach, že vyostrená konkurencia a príliv záujemcov o prácu z východnej a strednej Európy by mohol zvýšiť nezamestnanosť. Z organizačného hľadiska čaká úniu mamutia úloha. Približne 200 rokovacích skupín bude v nadchádzajúcich mesiacoch preberať otázky rozširovania s dvanástimi uchádzačmi, do prípravy rozširovania je bezprostredne zapojených asi 700 úradníkov z EK. Frankfurter Allgemeine Zeitung, 14.02. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
