Veda pozná svoju diagnózu, čaká na svoju liečbu Kedysi ešte v socialistickom Československu sa vedou živilo asi 200-tisíc ľudí, v SR v roku 1998 sotva 35-tisíc. V roku 1989 investoval štát do vedy asi 21 miliárd, v ďalších rokoch sotva desatinu. Jeden elitný vedec alebo vysokoškolský profesor má podľa národohospodárskych odhadov cenu 1 milión USD. Vzťah vedy a štátu prešiel transformáciou, o jej výsledku sa však dodnes pochybuje. Na slovenskú vedu sa ročne vynakladá niečo vyše 3 mld. Sk. Pri porovnaní s Českou republikou by to malo byť asi o 1 až 1,5 mld. korún viac. Ešte horšie obstojíme v porovnaní s vyspelým svetom. Z krajín EÚ iba Grécko vydáva na vedu menej ako my. Vláda teda ubrala vedcom peniaze na ich prácu a odmietla podieľať sa na stanovení koncepcie. Čo slovenská veda obmedzenými dotáciami stratila? Udržal sa iba základný výskum, aplikovaný existuje iba s obrovskými problémami. Nepodarilo sa prebudiť čulejší výskum na vysokých školách. O úbytku mladých vedcov sa už popísalo a pohovorilo veľa. Faktom je, že vedci idú tam, kde majú podmienky pre vedeckú prácu. Nepomáhajú ani kooperačné programy vytvorené rozvinutými krajinami na potlačenie tohto fenoménu. A tak vychovávame síce odborníkov pre vyspelý svet, no doma nám už začínajú chýbať. Vedci z technických odborov sa sťažujú na zúfalý nedostatok prístrojového vybavenia, tí z humanitných odborov na katastrofálny stav informačnej infraštruktúry. Najväčší dlh transformácie voči vede však zostal niekde inde. Nedotiahnutá ekonomická reforma a nepodarená privatizácia znamenali zánik vývojových oddelení v mnohých podnikoch, pričom zahraničné firmy sa pri vstupe svojich investícií na slovenský trh nestretli s podmienkou tieto oddelenia zachovať. Vzdelanie a veda sú oblasti, na ktorých vyspelý svet nešetril a nešetrí, preto sa mu to dobre zúročilo. Slovenská veda musí riešiť základné problémy - nie sme v stave obnovovať prístrojový park, výpočtovú techniku, analytické zariadenia. Najväčšia hrozba nie je v ľuďoch, je v zaostávaní techniky. Robiť dobrý výskum ešte lacnejšie, ako je to doteraz, sa nedá. Dá sa, samozrejme, nerobiť nič. To by však bol začiatok konca. Aj preto rozpočet na rok 2000 v kapitole veda a výskum je likvidačný. Eleonóra Bujačková
Dnes budú v predpoludňajších hodinách ešte prevládať všeobecne priaznivé účinky počasia. Dobrá je tolerancia telesnej aj duševnej námahy, ako aj schopnosť koncentrácie. Popoludní a intenzívnejšie v nočných hodinách očakávame u meteosenzitívnych ľudí postupné zvyšovanie zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Zosilňujú sa reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj zažívacieho systému. Znižuje sa výkonnosť a koncentrácia, preto je potrebná zvýšená opatrnosť najmä v rizikových prevádzkach a v doprave. n Zajtra očakávame pretrvávanie reumatických ťažkosti, bolestí hlavy a sklonu k depresii. (zč)
n Dnes budú ojedinele slabnúce snehové prehánky. Na západe neskôr pribúdanie oblačnosti. Cez deň od západu veľká oblačnosť až zamračené a neskôr na mnohých miestach sneženie, najmä v západnej polovici územia. V nížinách západného Slovenska dážď. Najvyššia denná teplota 1 až 5 stupňov, na severe miestami celodenný mráz. Slabý premenlivý, cez deň postupne južný vietor 2 až 5 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -6 stupňov.n V stredu bude veľká oblačnosť až zamračené a časom dážď, približne od 600 metrov sneženie. Vo štvrtok bude v západnej polovici krajiny prechod k premenlivej oblačnosti, miestami s prehánkami. Najnižšia nočná teplota -1 až -5, v stredu v horských dolinách miestami okolo -7, najvyššia denná teplota 2 až 6 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 7.00 a zapadne o 17.13 hod.
