R. Schuster: Opatrenia treba prijímať rýchlo, zbytočne neotáľať Chcem vám srdečne poďakovať za možnosť stretnúť sa s vami. Ešte stále tak trochu beží nový rok a je to tak vždy, beží do pol roka, pokiaľ sa neprejavia nové ekonomické výsledky. Chcem vám poďakovať za všetko, čo ste urobili pre Slovensko, poďakovať za vaše ekonomické a politické podnety. Dnes je nosením dreva do lesa rozprávať vám o ekonomickej situácii na Slovensku. Prejdem preto k niektorým otázkam, ktoré ja považujem za súčasnej situácie za veľmi dôležité. Iste ste si všimli, že keď hovoríme o politických výsledkoch, ktoré sa dosiahli veľmi rýchlo, vrátili sme sa medzi našich susedov V4. Dnes sme už na štartovacej čiare EÚ, čo je pozitívne. Lenže v ekonomike sa veci riešia pomalšie, a tak je tu otázka, prečo. Aký máme my sami podiel na tom, že v tomto smere ideme pomalšie, hoci by sme mohli ísť rýchlejšie. Zaváhali sme hneď na začiatku, už pri nástupe novej koalície, ktorá má záber sprava doľava alebo zľava doprava. Niektorí jej členovia si myslia, že musia udržať všetko vrátane sociálnej oblasti. A vy dobre viete, že v ekonomike, keď nastane čas na prijatie potrebných opatrení, nie je čas na dlhé premýšľanie, treba rýchlo konať. Teraz napríklad stojíme pred požiadavkami odborárov, nemôžeme nevidieť, nepočuť, že ich nastolili. Schopnosť dnešnej vlády bude obyvateľstvo merať jej krokmi a rozhodnutiami, ako dokáže vyviesť tento štát, tento národ z krízy tak, aby sa ľudia ešte zaťali a boli ochotní to všetko vydržať. Aby pochopili aj tí, čo už nemajú kde opasok uťahovať, že nemáme na výber. Vláda však na nich nesmie zabudnúť a musí v prvom rade myslieť na nich. Utiahnuť si opasok môžu tí, ktorí ešte majú kde. Najboľavejšou stránkou je vysoká nezamestnanosť, ktorá dosiahla skutočne katastrofálne rozmery. Ak by mala ďalej rásť alebo sa držať na tom bode, nebolo by to dobré. Všetci to cítime, chodím po krajoch, chodím po Slovensku a vidím, ako tento moment traumatizuje situáciu v rodinách. Čo by malo Slovensko a vláda urobiť? Vláda prisľúbila opatrenia, robila aj patričné kroky, niekedy pomalšie, inokedy rýchlejšie, ktoré potom musela zmeniť, ba niekedy vypukli zbytočne aféry, ktoré nemuseli byť, keby sa boli v zárodku riešili. Občas je dobré si aj priznať, že človek urobil chybu a rýchlo ju napraviť. Veľa dostávam otázok typu, všetci ste sľubovali, že prídu zahraniční podnikatelia, že pracovné príležitosti budú rásť ako huby po daždi a stále ich hľadáme a nevidíme. Je to ťažká otázka, ako na ňu objektívne odpovedať? Povedzme si na rovinu, chodím po zahraničí a tiež agitujem a získavam, ale zahraničný podnikateľ a bankár si nás dobre premeriava zľava sprava, a viac uvažuje, pretože má určité skúsenosti s nami, takže budeme musieť byť trpezlivejší. Na jednej strane oslavujeme 50 pracovných príležitostí, keď niekto príde, na druhej strane necháme pokojne 1500 miest zaniknúť len preto, že treba reštrukturalizovať pôžičku vo VÚB. Napríklad Krompachy, Snina a podobne. Pýtam sa, sme na tom tak dobre, alebo sme už na tom tak zle, že to, čo získame, hneď strácame? Tým, že chýbajú možnosti odbytu a dokonca aj keď je možnosť rozšírenia pracovných príležitostí, miesto toho, aby sme rozhodli dať im odklad v platbách, aby sme zachovali pracovné príležitosti, nedokážeme rozhodnúť v prospech výroby. Nebudem hovoriť o VSŽ, lebo je to moja tak trochu srdečná záležitosť. Sedí tu Július Tóth, jeden z autorov atomizácie VSŽ. Dvanásť rokov som si odkrútil v tejto fabrike. Staval som energetiku a mal som 1810-korunový plat, ale som možno pracoval oveľa viac ako dnes jeho najvyšší manažéri. Práve preto mi záleží na tom, aby VSŽ fungovali, veď to nie sú len Košice, to je celé Slovensko. Či si to niekto chce priznať alebo nie, VSŽ vyrábali. Keď dnes US Steel príde s programom ako pre rozvojovú krajinu, tak, samozrejme, som sa musel ozvať. Nie som proti nikomu, som za niečo, čo je dobré pre Slovensko, čo je dobré pre slovenský ľud. To bolo a je pre mňa hlavné kritérium. Vy si pamätáte, ako rýchlo sa to zmenilo. O 180 stupňov sa všetko otočilo, prišli iné návrhy. Teraz sú opäť ďalšie návrhy, tak som zvedavý, ako Deutsche Bank vyberie, keď vôbec vyberie, a pod akým vplyvom. Keď mi niečo prekáža na Slovensku, tak mi prekážajú rôzne vplyvy. Nech si myslí každý čo chce, a to by si mala uvedomiť aj koalícia. Opozícia je na to, aby kritizovala koalíciu, všade je to tak. Prešla už inkubačná doba, už sa nemáme na čo vyhovárať, čo zanechali, čo urobili či neurobili. Už sme si stihli narobiť to, čo sme ani v mnohých prípadoch nemuseli. Aké východisko je teda za danej situácie pre Slovensko? Nie je to také zlé, že by sme ho nevedeli nájsť. Skúsme však zapojiť odborníkov, bez ohľadu na to, či stoja na ľavej alebo pravej strane, alebo v strede, dajme im šancu, a to bez ohľadu na to, kde a v akej štruktúre boli či sú. Keď som z dobre myslenej iniciatívy zvolal okrúhly ekonomický stôl nezávislých odborníkov, začalo sa ozývať vo vláde, ako sa dvaja vysokí predstavitelia vlády bavia o tom, že ako sa ten Schuster zosmiešnil. Nikdy som nevystupoval ako odborník v oblasti ekonomiky, keď, tak vždy len v tej oblasti, kde som sa cítil doma. Ale ak som hovoril v parlamente, že tento štát musí mať jasnú perspektívu a že my nemôžeme žiť z jedných volieb do druhých a zahraničie bude tŕpnuť, čo zase bude na Slovensku, ktorým smerom pôjde, ako to bude s EÚ, chcú tam vôbec, nechcú. Chcú NATO, nechcú NATO, chcú spolupracovať so susedmi alebo nechcú? My máme vždy perspektívu, vždy je to najprv volebný program, a potom sa to stáva vládnym programom. To sú štyri roky a ďalej rozmýšľať nechceme, alebo sa bojíme. Teraz, keď sa hovorilo o strednodobom pláne na šesť rokov, tak sa potichu prijal a ďalej nič. Pýtam sa, chcel niekto povedať, že chcem zaviesť centrálne plánovanie, nejaké päťročnice, tak sa môžem len usmiať nad tými ľuďmi, ktorí takto zmýšľajú, pretože, pozrite sa na Nemecko, čo robia, stavajú najmodernejší priemysel, investujú do najmodernejšej techniky, od základu všetko vymieňajú. Dávajú na to ťažké miliardy, a my ? My máme vládny program a keby sme sa mali spýtať, aké bude Slovensko o desať rokov, ktorým smerom pôjdeme?, odpovede sa nedočkáme. Výhľad do budúcnosti by mal byť schválený aj opozíciou, tam by sme mali nájsť spoločnú reč, aby aj opozícia, keď vyhrá voľby, nemohla otočiť kormidlo o 180 stupňov. Smer je pre nás v zahraničnej politike jasný, v spolupráci s našimi susedmi a so strategickými ekonomickými partnermi na východe i na západe. Nemôžeme to ponechať na náhodu, ako nám to vyjde alebo nevyjde. Preto slovo štátna doktrína, aj keď to niekoho šteklí, dráždi, je nevyhnutnosťou. Uvidíme, či ju budeme potrebovať, alebo si vystačíme improvizáciou od jedných volieb k druhým. Keď som zvolal stretnutie ekonómov za okrúhlym stolom, zúčastnili sa na ňom naozaj odborníci, prišiel aj podpredseda vlády Ivan Mikloš. Ako to podávali potom vo vláde, to je druhá vec. Som presvedčený, že odborníci, ktorí sa stretli za okrúhlym stolom, vystupovali a hovorili veľmi jednoznačne a rozumne, navrhovali, čo je treba robiť. Vychádzali z potreby vedieť, čo bude o 8 - 12 rokov a nie iba o štyri roky. Prečo by sme nemali vedieť? Slovensko musí vedieť, v ktorej jeho časti čo budeme preferovať, ako budeme narábať s poľnohospodárstvom, ako bude s priemyslom, ako bude so službami, ako bude s turizmom, s kým budeme viac spolupracovať, s kým menej. Kam sa chceme dopracovať, v ktorých pohraničných oblastiach budeme zvýhodňovať zahraničných podnikateľov atď. Zdá sa, že všetko je jasné. Ak som prišiel s ďalším projektom na cezhraničnú spoluprácu pozdĺž hraníc s Poľskom, aby sme sa spoločnými silami mohli prezentovať ukážkovým projektom aj v rámci EÚ, čakalo ma len spochybňovanie. Pritom platnosť šengenskej dohody nám môže veľmi vážne privrieť hranice susedov. Myslím si, že pokiaľ ide o ďalší ekonomický rozvoj, veľa sa môžeme poučiť zo skúseností Izraela. Za takých ťažkých podmienok, za akých budujú svoj štát, dosiahli vysoký stupeň rozvoja. Veľa konkrétnych projektov by sme mohli realizovať s Nemeckom. Nie náhodou sme si s prezidentom Johannesom Rauom povedali, že budem patrónom ekonomickej spolupráce, musíme mať však jasno a vedieť, čo chceme. Nemôžeme predsa pozvať podnikateľov a my nie sme pripravení. Jasne som povedal, urobme slovenské mapy, podnikateľské i obchodné, kde bude každý okres, každá obec, každé mesto mať jasné, čo tam chce mať, čo ponúka zahraničnému podnikateľovi, za akých podmienok. Tým sa potom môžeme predstaviť a povedať, toto ponúkame, oni sa môžu pripraviť, pozveme ich na tvár miesta, stretneme sa s partnermi, ale už musíme byť pripravení. Viete dobre, že pri návšteve sa dá dohodnúť všeličo, ale chce to pokračovanie, potrebuje to definitívne doriešenie. Máme aj ďalšie možnosti ekonomickej spolupráce, Ukrajina a veľké Rusko. Ale nemôžeme raz povedať, že chceme a druhý raz nechceme, keď sa nám to hodí tak hej, keď sa nám to nehodí, tak nie. Musíme mať jasno aj v ekonomickej oblasti. Maďarsko máme tiež dlhé hranice, črtajú sa dobré projekty, ktoré by sme mohli spoločne rýchlo realizovať, ale dobre viete, čo to chce. Netvrdím, že to má robiť vláda, na to sú súkromní podnikatelia, ale vláda môže urýchliť, podporiť, usmerniť a môže dať impulzy. Je aj na masmédiách, aby začali vytvárať podnikateľské prostredie vhodnou propagáciou. Vyzdvihli tých malých podnikateľov, ktorí sa aj v ťažkých podmienkach presadzujú. Keď som nastúpil do funkcie, viete, čo som prisľúbil. Nie náhodou sme Svätoplukove prúty pred Národným divadlom zviazali, chcem, aby sme jednotne postupovali - vláda, parlament i prezident. Ja slovo držím, snažím sa byť spojovateľom smerom k vláde, k parlamentu, ale len v tých prípadoch, keď sa presadzujú celospoločenské záujmy, keď sa nepresadzujú skupinové, stranícke alebo, ak chcete, aj koaličné záujmy. A viete dobre, odbočím do politiky, kdekomu prekáža, že sa stretávam s Vladimírom Mečiarom, a pritom, či chceme alebo nechceme, HZDS je najväčšia politická strana, má najviac poslancov. Dokedy budeme postupovať podľa hesla oko za oko, zub za zub? Ako chceme, aby dole medzi ľuďmi bol pokoj, keď vyhlásim zmierenie na nový rok a STV to večer odvysiela v televíznych novinách, a potom už ani zmienky o tom, že som niečo také navrhol. Vyzval som národ k zmiereniu. Niektoré noviny moje slová stále spochybňujú, čo ten Schuster stále chce sa s Mečiarom zmierovať. To predsa nie je zmierenie medzi nami dvoma, ja hovorím o národnom zmierení. Nemám na mysli len dialóg medzi dvoma ľuďmi alebo medzi skupinami či stranami. Tak preto som to celé otočil, keď vidím, že v parlamente medzi politickými stranami to nejde, nechcú chodiť za okrúhly politický stôl, a práve tí, ktorí by mohli ponúknuť, tí, ktorí sú pri moci a byť troška veľkorysí, pokúsiť sa podať ruku a keď sa to zneužije, tak potom majú dôvod nejsť druhý raz. Povedali, že nebudú nikde chodiť. Ako sa zdá, myšlienka sa predsa len ujala, ujala sa dole, ujala sa medzi cirkvou, ekumenickým spoločenstvom kompletne, ZMOS, mimovládnymi organizáciami atď. V Ríme, keby ste boli videli tých päťtisíc pútnikov, ako sa s vlajkami navzájom pozdravovali, ako sa tam stretli všetci cirkevní predstavitelia a bola to katolícka púť, boli tam predstavitelia aj ostatných cirkví a spoločenstiev, prišli k pápežovi, ktorý ich prijal. Mali sme tam gréckokatolícku omšu, boli sme v evanjelickom chráme atď. Neviem, čo je na tom zlé, lebo hneď sa ma pýtajú na výsledok. To však nie je ako pri šachu, keď sa dáva mat, tak je jasné, že už nie je žiadny ťah, ale pri zmierení sú to kroky postupné. Nie som idealista, že to bude o mesiac, o rok, ale začnime s tým konečne, lebo keď to neprestane, tak či tak sa naše výsledky budú znižovať, nebudú také, aké by mali a mohli byť. Osobne verím, že nakoniec zdravý rozum odborníkov, ktorých na Slovensku máme, chvalabohu, dosť, nás privedie k úspechu. Tu prítomní veľvyslanci nás dobre poznajú a dávajú referencie o našom štáte, o nás ako ľuďoch, o našom konaní. Dnes sa už nedá schovať, nedá sa byť dvojtvárny. Keď hovoríme o ekonomickej situácii, vidím veľkú chybu, že sme stredného a malého podnikateľa nechali napospas osudu. Pritom oni tvoria základ trhovej ekonomiky, venovali sme sa vlajkovým lodiam, o ktoré je bitka aj dnes a stredný a malý podnikateľ, ten nech si počká na banky až sa sprivatizujú, až budú lacné peniaze. Neviem však, ktorý z nich prežije a akým spôsobom prežije. A tu si myslím, že sme mohli už skôr urobiť pomocné kroky. Áno, máme drahé peniaze, nie sme v OECD, naši susedia berú za 4 %, my za 8 % a keď to premeníte na drobné, ideme vo veľkých korunách. Dobre viete, čo to pri miliardách znamená a preto verím, že tento rok už bude posledným čakacím, že neurobíme znova nejakú hlúposť, že si to nejakým spôsobom pokazíme. Za 20- až 25-percentné úroky sa nedá podnikať, to sa dajú iba prať peniaze. Takže viem, že bankári sa už na mňa pozerajú, ako mi to vrátia aj s úrokmi, taký je však môj názor. Oni za to nemôžu, prevzali banky v takom stave, a kým sa nevyčistia, ťažko čakať zlepšenie. Tak či tak budeme musieť čosi urobiť, dlžoby sotva niekto vráti, už ich nebude môcť vrátiť. Podniky väčšinou necháme skrachovať, aj keď by mohli prežiť ešte pár rokov a nielen pár rokov, možno by sa aj pozviechali, ale máme také zásady alebo pravidlá hry, ktoré nás dostávajú do veľmi zlej situácie aj tam, kde by nemuseli. Bol by som veľmi rád, keby som od vás dostal radu, ako by som mal postupovať, či sa ešte mám zaoberať myšlienkou štátnej doktríny. Ja sa jej aj tak nevzdám, len sa pýtam, ale dobre by mi padlo, keby ste povedali, že to podporíte, aj keď nie všetci. O to viac očakávam vaše hospodárske podnety, verejnosť bude vedieť, že sú tu konkrétne námety, cesty na riešenia, a podporí to.
Predpokladáme pretrvávanie zdravotných ťažkostí pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Znížiť sa môže tolerancia telesnej a duševnej námahy a schopnosť sústredenia sa. Častejšie sa môžu vyskytovať depresívne stavy u psychicky labilných ľudí a bolesti hlavy pri ochoreniach krčnej chrbtice. Uvedené ťažkosti sú výraznejšie na východe Slovenska, kde sa môže zvýšiť aj záťaž srdcovo-cievneho, prípadne dýchacieho systému spolu s výskytom bolestí jaziev a fantómových bolestí. n Zajtra pretrvávanie ťažkostí pri ochoreniach pohybového systému, bolestí hlavy a depresívnych stavov u psychicky labilných ľudí. (zč)
n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené. Cez deň vo východnej polovici územia aj trvalejšie sneženie, v nížinách dážď so snehom alebo dážď. Na západnom Slovensku v priebehu dňa premenlivá, časom zmenšená oblačnosť s prehánkami. Najvyššia denná teplota 0 až 4, na juhozápade okolo 6 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m -5 stupňov. Slabý, cez deň na západe severozápadný vietor 4 až 7 m/s. n V piatok a sobotu bude veľká, časom zmenšená oblačnosť a početné snehové prehánky. V sobotu cez deň od západu až zamračené a časom sneženie. Najnižšia nočná teplota -1 až -5 stupňov, v dolinách aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota väčšinou 0 až 4 stupne. n Slnko vyjde zajtra o 6.56 a zapadne o 17.16 hod.
