|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 17.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňových neplatičov spoznáme v júlihovorí riaditeľ ÚDR SR Obdobou adrenalínových športov je vo finančných podnikateľských vzťahoch platenie daní. Nejde len o vysoké daňové zaťaženie, ale najmä o pritvrdzovanie podmienok voči podnikateľom v posledných mesiacoch. Okrem toho dane sú jedným z najčastejších dôvodov na označenie podnikateľov za podvodníkov. To boli témy nášho rozhovoru s riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva SR Ing. Ondrejom Mrázom. K 31. 12. 1999 evidovalo Ústredné daňové riaditeľstvo SR nedoplatky vo výške 54 mld. Sk, čo je oproti roku 1998 nárast o 12,9 mld. Sk. Nedoplatky vzrástli o 23,7 %, avšak v roku 1998 bol zaznamenaný nárast nedoplatkov až 78,8 %. A to aj napriek tomu, že zákon o správe daní bol dvakrát novelizovaný a správcom daní dal do ruky toľko očakávaný nástroj na ich vymáhanie daňové exekúcie. V roku 1999 bol priaznivý vývoj i vo vymáhaní nedoplatkov, keď daňová správa vymohla 16,9 mld. Sk. Z uvedených čísel možno jednoznačne hodnotiť vymáhanie nedoplatkov v roku 1999 ako úspešné. Na uvedených sumách sa ešte skutočne neprejavila novela zákona o správe daní a poplatkov, ktorá zaviedla daňové exekúcie, pretože doteraz dobiehali exekúcie podľa § 72 predtým platného zákona. Priaznivý vývoj vo vymáhaní nedoplatkov bol dôsledkom predovšetkým zintenzívnenej činnosti daňovej správy pri všetkých formách vymáhania daňových nedoplatkov. Aj napriek tomu, že exekúcie začínate používať až teraz, naozaj možno pri spomenutom vývoji hovoriť o efektívnej správe a výbere daní? - Už v úvode som hovoril, o koľko vzrástli daňové nedoplatky, akú sumu vymohla daňová správa. Išlo o celkom priaznivé výsledky roku 1999 oproti roku 1998, ktoré hovoria o efektívnosti daňovej správy v tejto oblasti. To sú fakty. V čom je teda problém? - Na vznik a existenciu daňových nedoplatkov pôsobí komplex faktorov, na zamedzenie ktorých nemá daňová správa kompetencie a môže ich len čiastočne ovplyvniť. V prvom rade ide o existujúce legislatívne prostredie, ktoré umožňuje vznik daňových nedoplatkov. V tejto súvislosti by som ako príklad uviedol nevyhnutnosť novely zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože v rámci vyhlásených konkurzov a vyrovnaní máme 14,4 mld. Sk nedoplatkov, čo predstavuje až 28 % všetkých nedoplatkov. Za rok 1999 sme vymohli len 80 mil. Sk. Ďalším príkladom nedostatočného legislatívneho prostredia je existujúci Obchodný zákonník. Príčinou vzniku daňových nedoplatkov je však aj nedostatočná finančná a daňová disciplína, ktorá sa prejavuje v priznaní a neodvedení DPH, spotrebných daní, v neodvedení zrazených daní platiteľmi hlavne preddavkov na dani zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Poslednou príčinou je všeobecná platobná neschopnosť daňových dlžníkov. To všetko sú faktory, ktoré neovplyvní daňová správa, ale vyplývajú z vývoja ekonomiky spomalenie rastu, vysokej nezamestnanosti a podobne. Aké sú rezervy správy daní? - Myslím, že v tejto fáze vývoja legislatívy pracujú daňové úrady tak ako môžu. Okrem už uvedených údajov treba podotknúť, že daňová správa mala veľmi priaznivé výsledky i pri doruboch z kontrol a pri vyrubení sankcií. V roku 1999 sa vyrubilo 12,3 mld. Sk, z toho na sankciách 6,2 mld. Sk. V skutočnosti sa zaplatilo do ŠR 3,9 mld. Sk. Uvedené čísla sú opäť neporovnateľne lepšie oproti roku 1997 a 1998 a hovoria o ďalšom zefektívnení činnosti daňovej správy. Novela zákona o správe daní č. 511 bola platná od septembra 1999. No už od januára 2000 platí ďalšia. Sú takéto rýchle zmeny nevyhnutné? - Pri aplikácii zákona č. 219/1999 Z. z., ktorý novelizoval zákon o správe daní a poplatkov, sa zistili nedostatky zásadného charakteru, ktoré znemožňovali vymáhanie daňových nedoplatkov. Išlo hlavne o nemožnosť vymáhania daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením priznanej dane na základe daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní a hlásení z dôvodu, že daňové nedoplatky tohto charakteru neboli zahrnuté za exekučný titul podľa § 74 zákona č. 219/1999 Z. z. Ďalej správca dane nemohol zabezpečiť daňový nedoplatok záložným právom, zriadiť daňový exekučný účet. Dôvodom rýchlej zmeny boli aj nedostatky pri jednotlivých spôsoboch daňových exekúcií, ako aj pri predaji hnuteľných vecí, pri predaji podniku alebo jeho časti a iné. Nedostatky zákona č. 219/1999 Z. z. boli čiastočne odstránené až zákonom č. 367/1999 Z. z. s účinnosťou od 29. 12. 1999. Ako môže mať čerstvá novela zásadné nedostatky? Takáto chyba zákonodarcu podnikateľom komplikuje život. - ... a nielen podnikateľom, aj daňovým úradníkom. Ale napríklad zákon zabudol na roky kritizovaný nedostatok, ktorý spôsobuje vznik platobnej neschopnosti i neplatenia daní. Ide o to, že podnikateľ, ktorý dlhuje, utečie zo zadlženej spol. s r. o., nezaplatí a založí novú. Pri jej registrácii však nemusí nikomu dokladovať, že ako osoba má všetky dlhy v starej firme vyrovnané. - Od zavedenia novej sústavy daní ako správcovia daní upozorňujeme na diery v legislatíve nielen daňových zákonov, ale aj na ne nadväzujúcich, v danom prípade na nedostatky Obchodného zákonníka. Treba však povedať, že my môžeme len upozorňovať, pretože príprava tohto zákona je v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. ÚDR SR v roku 1999 predložilo návrh na novelu konkrétnych ustanovení Obchodného zákonníka na Ministerstvo financií SR, ktorých realizovaním by sa a v mnohých prípadoch podarilo znížiť, resp. predísť vzniku daňových nedoplatkov. Treba už konečne urobiť hrubú čiaru pri posudzovaní podnikateľov. Vo vedomí verejnosti sa pestuje a daňová správa i ministerstvo financií majú na tom nemalú zásluhu , že čo podnikateľ, takmer vždy ide o človeka, ktorý chce obchádzať daňové zákony. Rozdeleniu na statočných a tých druhých by pomohlo aj zverejnenie mien najväčších neplatičov. Hoci to MF SR roky sľubuje, neurobilo to. Prečo? Takéto zatajovanie iba nahráva rôznym politickým hrám a kalkuláciám. - Zákon č. 219/1999 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o správe daní a poplatkov s účinnosťou od 1. 9. 1999 novo upravil zverejňovanie daňových dlžníkov. Podľa § 23 b ods. 2 cit. zákona je oprávnený zverejňovať zoznam daňových dlžníkov ÚDR SR, a to vždy v druhom polroku bežného roka. Teda i verejnosť sa dozvie mená najväčších dlžníkov v druhom polroku 2000, keď sa zverejní zoznam tých daňových dlžníkov, ktorých celková suma daňových nedoplatkov presahuje u fyzickej osoby 500 tis.. Sk a u právnickej osoby 5 mil. Sk. V zozname sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt, resp. sídlo a obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo. Ako hodnotíte daňové zákony, pokiaľ ide o ich prehľadnosť? Ktorú možnosť by ste si vybrali na ich charakteristiku? A) jednoduché a prehľadné, b) zložité, ale môže sa v nich vyznať aj bežný podnikateľ, c) náročné, vyzná sa v nich iba odborník, d) neprehľadné. - Druhá možnosť: zložité, ale môže sa v nich vyznať aj bežný podnikateľ. Môžu byť dokonca také zložité, že rovnaké ustanovenie zákona vykladajú dva rôzne daňové úrady inak? To nie je výmysel, to sa naozaj stáva. - V záujme zjednotenia výkladu a rovnakej aplikácie zákona na každom daňovom úrade sme zmenili štruktúru daňovej správy. Vyplýva z nej, že ÚDR SR v Banskej Bystrici je jediné metodické centrum, ktoré dáva jednoznačné a záväzné výklady z tej-ktorej problematiky daní pre všetky pracoviská ÚDR SR a daňové úrady v SR. Od tohto roku majú zamestnávatelia nové povinnosti: štvrťročne ohlasovať prehľady o zrazených a neodvedených preddavkoch na daň a dane vyberanej osobitnou sadzbou dane za predchádzajúci štvrťrok. To je nová povinnosť zamestnávateľov, podobne ako oznamovanie uskutočňovaných platieb FO. Nie je to akási snaha nahradiť nedostatočne dobudovanú a prepojenú informačnú sieť medzi daňovými úradmi? Iné mi z toho nevychádza... - Tieto povinnosti si plnia zamestnávatelia aj v zahraničí, a to mesačne buď písomnou formou, alebo využívajú počítačové siete. Ide v skutočnosti o poskytnutie základných informácií o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dane vyberané osobitnou sadzbou. Správca dane môže okamžite reagovať na uvedené hlásenie, a tým predísť novým nedoplatkom. Je tu i výstraha v podobe novely Trestného zákona v prípade neodvedenia dane a preddavkov. Nejde o absenciu dôslednej informačnej počítačovej siete, lebo databázu je možné urobiť len z uvedených hlásení. Priznávate, že daňové zákony sú zložité tak pre podnikateľov, ako aj pre samého správcu dane. Doteraz mali daňové úrady rozdelenú agendu podľa jednotlivých druhov daní, keď sa každý kontrolór špecializoval na istý druh dane. Minulý rok ste však zmenili koncepciu a zaviedli ste inštitút univerzálneho daňového úradníka. Myslíte si, že jeden človek má šancu obsiahnuť takú širokú, komplikovanú a najmä tak často sa meniacu problematiku? Čo tým vlastne získate? - Od mája minulého roka sa zmenila štruktúra daňových úradov jednotne na celom Slovensku, vytvorili sa oddelenia podľa činností, ktoré robí daňový úrad, a to od poskytovania informácií subjektom, registrácií, nahrávania priznaní, vymeriavania daní, kontroly daní a exekučnej činnosti. Novou štruktúrou sme zaviedli univerzálneho správcu, nie univerzálnych kontrolórov. Podstata vytvorenia univerzálnych správcov bola v tom, že daňový subjekt spravuje jeden správca, kým predtým to boli traja-štyria správcovia. Tento správca vie posúdiť vzájomné súvislosti jeho daňových povinností. Každá zmena, ktorá sa dotkne práce daňových úradov, má svojich oponentov, avšak podľa skúseností z práce daňových úradov vyplýva, že táto zmena bola potrebná na ďalšie zefektívnenie práce daňovej správy. Rok 1999 bol Ministerstvom financií SR a jeho šéfkou vyhlásený za rok daní. Jeho zmyslom malo byť zmiernenie napätia medzi správcami daní a tvorcami legislatívy, čiže štátom na jednej strane a podnikateľmi na druhej strane. Ministerka B. Schmögnerová priznala, že tento zámer sa skončil neúspechom. Ako ho hodnotíte vy? - Rok 1999 ako rok daní bol prelomový v prístupe daňovej správy k daňovým subjektom a smeroval k podpore dobrovoľného plnenia si daňových povinností daňovými subjektmi. Daňová správa zmenila svoju štruktúru s cieľom poskytovať základné informácie o jednotlivých daňových zákonoch a posilnenia a zefektívnenia kontrolnej činnosti. Naši pracovníci pripravili pre podnikateľov cyklus prednášok - výklad zákona o dani z príjmu, DPH, zákona o správe daní. Vydali sme prvé letáky k daňovej problematike. Onedlho zriadime telefónne linky, kde sa budú poskytovať základné informácie o daňových orgánoch, daniach, právach a povinnostiach daňových subjektov, registrácii k daniam. Peter Višváder Snímka TASR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
