|
|||||||||||||||||
Štvrtok 17.Februára 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Japonsko naháňa troch zajacovEkonomické dlhy a voľby Aj keď japonský premiér Keizo Obuči musí vypísať voľby najneskoršie na začiatok septembra, hoci jeho Liberálnodemokratická strana nedisponuje predvolebne priaznivou ekonomikou. Vlani po úspešnom prvom polroku sa zdalo, že krízový stav z roku 1998 krajina vychádzajúceho slnka už rastom HDP o 5,1% prekonala. Druhý polrok však nadelil rozčarovanie novým výrazným pádom, takže sa vlaňajšok skončil veľmi skromným rastom 0,6 % a štart nového roka ide v jeho stopách. Vlani v polovici roka sa totiž vyčerpal vplyv rozmerných investičných injekcií, ktoré Obuči z verejných zdrojov vstrekol do ekonomiky. Ukázalo sa, že pravdu mali kritici. Z peňazí utopených do stavby mostov vedúcich na riedko osídlené ostrovy, betónovej navigácie riek a ciest, ktoré nesmerujú nikde, nemala osoh ekonomika, ani ľudia, iba tzv. železný trojuholník vplyvných politikov, byrokratov a biznisu. Navyše, Obuči dosť nezodpovedne vohnal verejné financie hlbšie do obrovských dlhov, ktoré podľa niektorých ekonómov hrozia hyperinfláciou či radikálnym zvýšením daní. Bezodný dlh Japonsko skĺzlo do najhlbšej jamy verejného zadlženia. Rozpočtový deficit sa vo fiskálnom roku 1999 (končí sa 31. marca 2000) vyšplhal na 7,6 % HDP, rok predtým na 6 %. Celkový verejný dlh, ktorý predstavoval na začiatku 90. rokov 69 % HDP, dosiahol teraz 130 % HDP s odhadom MMF, že sa rýchlo dostane na 150% HDP. Pri zarátaní peňazí, ktoré vláda napumpovala do pochybného povzbudenia ekonomiky z verejných dôchodkových fondov a z poštovej sporiteľne, je už štátny dlh na tejto značke. Navyše, k dlžobe treba prirátať štátne záväzky do penzijného fondu vo výške 100 % HDP, čo podčiarknuté a zrátané predstavuje celkový verejný dlh Japonska 250 % HDP. Japonsko s druhou najväčšou ekonomikou na svete by sa v nijakom prípade nemohlo stať členom Európskej menovej únie, lebo jej normu pre rozpočtový deficit prekračuje vyše 2,5-krát a limit pre celkový verejný dlh tiež minimálne toľko ráz. Únik kapitálu Japonské vlády presunuli obrovské bremeno štátneho dlhu na plecia budúcich generácií. Finančný systém sa však môže zrútiť oveľa rýchlejšie. Už v budúcich dvoch rokoch budú splatné účty v poštovej sporiteľni, ktoré sú v terajších deflačných časoch úročené úbohým jedným percentom. Ráta sa, že aspoň polovica z týchto 900 mld. USD bude chcieť utiecť do výnosnejších investičných fondov a vypukne problém s ich vyplatením. Štátny dlh je časovaná bomba, ktorá môže poškodiť nielen japonskú ekonomiku. Tú nedokázali dostať zatiaľ do pohybu investičné balíčky vlády, lebo v procese reštrukturalizácie podnikov stratilo veľa ľudí prácu a mzdy sa znížili. Individuálna spotreba klesla, vlani ešte silný jen nepovzbudil vývozy. Brvno k problémom priložili aj finanční špekulanti. Z Japonska uniká kapitál, lebo stagnujúca ekonomika zrazila úrokové sadzby na jedno percento. V tejto situácii sa oplatí vypožičať si z japonských bánk veľké peniaze a kúpiť za ne v USA či západnej Európe oveľa výnosnejšie bondy, alebo ich jednoducho uložiť v zahraničných bankách na oveľa lepší úrok. Špekuluje sa energicky nielen na diferencie úrokových výnosov, ale aj na pohyb výmenných kurzov. Vlani na jar bol dolár ešte za 102 jenov, teraz dostať za ten istý dolár vyše 109 jenov. Zisk je 7 %. Ktorý hedge-fond stavil na pokles jenu, má teraz žatvu. Obuči: Vážny stav Premiér Obuči: Považujem za veľmi vážny stav, že vládna dlžoba bude na konci fiskálneho roka 6 biliónov USD. Nedokážeme sledovať dva ciele: dostať ekonomiku na dráhu plnohodnotného oživenia a súčasne pracovať na dôležitej reštrukturalizácii rozpočtu. Kto naháňa dvoch zajacov, nechytí ani jedného. A tretí zajac je za dverami parlamentné voľby. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |