|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 21.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Problém paušálnej dane znie: chýba kapitál Prečo sa zo sľubovanej vládnej pomoci živnostníkom stalo fiasko Koniec januára ukázal, že podnikatelia majú minimálny záujem o paušálnu daň, ktorú vláda pol roka propagovala ako významná pomoc malým podnikateľom a prostriedok na rapídne zníženie nezamestnanosti. Nadšenie pri propagácii bolo o to väčšie, o čo menej bol jej autor zasvätený do problematiky. Tí, ktorí vedeli o čo pôjde a hlavne z každodenného života poznali úvahy a názory malého podnikateľa v našich podmienkach, konečný nezáujem predpokladali. Prvú chybu treba vidieť v začiatočnej povrchnej informovanosti podnikateľskej verejnosti: budú sa kupovať licencie, podnikateľ nebude musieť viesť účtovníctvo. Na základe toho si malý podnikateľ vytvoril predstavu, že po zaplatení jednorazového poplatku akým je napr. poplatok za vydanie živnostenského oprávnenia navždy sa zbaví papierovania (najmä nebude musieť vystavovať potvrdenky o prijatých úhradách) a nebude podliehať nijakej daňovej kontrole. Žiaľ, slovo licencie sa ešte stále používa, naďalej sa tvrdí, že sa nemusí viesť komplikované účtovníctvo. To je však dokonalá mystifikácia. Rýchle vytriezvenie Skúsenejší podnikatelia rýchlo pochopili, že ide v podstate o daň, ktorú treba platiť pravidelne a vopred, bez ohľadu na to, aký bude výsledok podnikania v danom období a že namiesto účtovníctva treba viesť akúsi evidenciu, o ktorej nie je známe, aké má mať náležitosti, ale je jasné, že obsahovo, a teda prácnosťou je v podstate totožná s jednoduchým účtovníctvom. Ani zdanlivo nízka sadzba dane podnikateľov neočarila. Najmä tých, ktorí majú vyšší podiel vstupov na svojich výkonoch. Kritériom pre výšku dane je príjem bez ohľadu na to, že v určitom odbore stačia podnikateľovi len jeho vedomosti a niekoľko prístrojov a nástrojov (napr. revízny technik) alebo že v inom odbore k vykonávaniu činnosti potrebuje priestory, stroje a materiál (napríklad stolár). Podnikatelia nie sú naivní. Vykalkulovali si výšku dane z predpokladaných príjmov pri uplatnení im už známej štruktúry výdavkov a zvýšených nezdaniteľných častí základu dane, porovnali s výškou paušálnej dane z rovnakého príjmu, zvážili okolnosť, že daň za príslušné obdobie by platili o 14 mesiacov skôr, že paušálnu daň by im nikto nevrátil aj keby ich hospodárenie bolo z akéhokoľvek dôvodu stratové. Ďalej vzali do úvahy, že doteraz nie je jasné, ako budú platitelia paušálnej dane prispievať do poistných fondov, ako sa bude posudzovať ich majetok, ak o ňom neúčtujú (napr. z hľadiska oslobodenia príjmu z predaja od dane), aký bude postup pri skončení činnosti alebo pri zmene spôsobu zdaňovania (§ 23 zákona o daniach z príjmov sa o týchto daňovníkoch nezmieňuje) a usúdili, že je veľa nejasností. Podnikatelia sa teda rozhodli, že prinajmenšom ešte počkajú. Výsledok je známy. Nepotrebujú prázdniny Podľa uvedeného modelu uvažoval aj potenciálny začínajúci podnikateľ. Ak nie je hlúpy (a hlúpych podnikateľov nechceme), informoval sa u starých mazákov a dospel k rovnakým záverom. Navyše sa rozhodoval, či vôbec začať podnikať. Ak sa niekto domnieval, že daňové prázdniny očaria a nezamestnaní sa budú hrnúť za živnostenskými oprávneniami, prepočítal sa. Malý podnikateľ v prvých rokoch činnosti ani doteraz zvyčajne daň neplatil a neboli to daňové úniky. Štandardne je postup taký, že začínajúci malý podnikateľ vkladá do podnikania vlastné alebo požičané prostriedky, upravuje priestory, nakupuje materiál a inventár, výdavky uplatňuje buď ihneď, alebo vo forme zrýchlených odpisov, ktoré sú najvyššie v prvých dvoch rokoch a príjmy sú pritom nízke. Ak v tejto situácii podnikateľ nemal stratu, využíval možnosť zníženia základu dane v prvých troch rokoch podnikania, pretože ľahko preukázal vynaloženie prostriedkov na rozvoj podnikania. Nevedno, na akej úrovni je daňový informačný systém, možno by sa dala zostaviť štatistika, aká bola v minulých rokoch výška dane z príjmov u podnikateľov s príjmom do 1 500 000 v prvých troch rokoch podnikania. Dá sa predpokladať vysoké percento tých, čo vykazovali stratu alebo daň nižšiu, ako by bola z rovnakého príjmu paušálna daň. Potrebujú peniaze Skutočnosť, že uzákonenie paušálnej dane a daňových prázdnin nemalo za následok výrazný rozvoj nových živností, má však aj oveľa hlbšiu príčinu. Je málo živností, ktoré možno začať vykonávať s holými rukami. Je potrebné získať priestory, upraviť ich, zariadiť, prípadne nakúpiť materiál. Ak ide o odbory, kde sa práca vykonáva u zákazníka, je potrebné mať vhodný dopravný prostriedok, nástroje a najmä treba dať o sebe vedieť. To všetko stojí peniaze, a tie sa ťažko hľadajú u niekoho, kto je dlhší čas nezamestnaný. Získanie prostriedkov pôžičkou je riskantné pre veriteľa i pre dlžníka, ktorý nevie, či sa seriózne môže zaviazať na jej splatenie. Vec sa má totiž tak, že v súčasnosti je pre začatie podnikania jednoducho nevhodná situácia. Ako sa môže odvážiť začať podnikať a zadlžiť sa remeselník, ktorého zamestnávateľ prepustil pre nedostatok odbytu v odbore jeho činnosti? Aké uplatnenie na trhu služieb môže očakávať kaderníčka, keď v obci sú už tri kaderníctva a záujem o ich služby klesá, pretože matka, ktorá bojuje s cenami potravín pre rodinu si nemôže dovoliť dať 150 Sk za umytie hlavy. Dôchodcovia bývajúci v rodinnom dome si s hrôzou spočítajú, čo ich bude stáť kúrenie a nebudú mať na to, aby dali zarobiť majstrovi čalúnnikovi za nový poťah na sedačku. Mladá rodina si netrúfa zobrať úver na stavbu domu alebo prestavbu bytu, lebo nemá zaručený príjem na jeho splácanie - márne núkajú svoju zručnosť majstri murári, inštalatéri, elektrikári. Po fiasku s paušálnou daňou sa začína vidieť ďalšia záchrana v prijatí poslaneckého návrhu zákona o malom podnikaní. Bolo by nanajvýš žiaduce, aby si každý, kto má odvahu o veci hovoriť, porovnal súčasné znenie zákona o daniach z príjmov a poslanecký návrh (bol uverejnený v Hd z 28.10.1999). Zistil by, že v podstate ide o totožné zásady - paušálna daň, vedenie evidencií, nejasnosť s odvodmi do fondov (odkaz na iný predpis), daňové prázdniny pre začínajúcich. Rozhodne poslanecký návrh nevyrieši základný problém malého podnikania, a tým sú prázdne peňaženky potenciálneho podnikateľa, aj jeho potenciálnych zákazníkov. Ing. Tatjana Pecháčová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
