Ako ďalej, keď banky neveria poľnohospodárom? Pokles bankových úverov a výpomocí nemožno považovať za dobrý znak. Je to dôkaz toho, že poľnohospodárske podniky sa v rastúcej miere stávajú pre banky nedôveryhodné na poskytovanie úverov, ale výroba bez úverov sa v žiadnej krajine robiť nedá. Z predaja vlastných výrobkov a služieb si podniky kryjú svoje náklady len na 70 percent. Preto dôležitú úlohu majú aj ostatné výnosy a najmä úvery. Okrem toho podniky využívajú vlastné zdroje aj na financovanie investičných potrieb. Problém je najmä v tom, že v súčasnosti je až 60 percent poľnohospodárskych podnikov stratových a nevytvárajú dostatočné zdroje na investície. Najistejším zdrojom krytia sú v súčasnosti odpisy, ale aj tie nemožno brať ako spoľahlivý zdroj, pretože sú ocenené v minulých cenách a investičné požiadavky sú v nadobúdacích cenách, ktoré sú až trikrát vyššie. Keď to zbilancujeme tak zistíme, že poľnohospodárske podniky sú závislé najmä od cudzích zdrojov, osobitne bankových úverov, ktoré sa na krytí nákladov podieľajú v súčasnosti desiatimi percentami. Suma úverov poskytnutých bankami má každoročne klesajúcu tendenciu, medzi rokmi 1998 a 1997 nastal pokles takmer o 12 percent a k trom štvrtinám vlaňajška to už bolo cez 20 percent. V agrorezorte sa treba sústrediť na firmy, ktoré sa aj v súčasnej ekonomickej situácii dokážu adaptovať a prispôsobovať štruktúrou výroby. V konkurencieschopných produktoch, ako sú jahňatá, býky a pod. je badať nedostatočný príklon podnikov k ich chovu. Chyba môže byť aj v tom, že manažment si ešte v nedostatočnej miere uvedomuje svoju úlohu vyhľadávať a nachádzať vhodné trhy pre tieto výrobky. Na druhej strane treba povedať, že na akúkoľvek zmenu štruktúry výroby sú potrebné nové investície, pričom uvedené čísla dokumentujú sústavnú obmedzenosť týchto zdrojov. V roku 1990 sa začal proces, ktorí mnohí nazvali transformácia poľnohospodárstva, teda jeho prispôsobenie sa trhovým podmienkam. Tento proces je podľa mnohých odborníkov na polceste, vôbec sa neskončil. Nemáme jasnú víziu, kam má smerovať. Vie sa jedno. Chceme zachovať komparatívnu výhodu našej veľkovýroby. Zmena štruktúry, reštrukturalizácia, by nemala znamenať, že namiesto viactisícových podnikov budeme mať napríklad sedemhektárové farmy. To nie. Veľkovýrobe však treba dať správnu ekonomicko-sociálnu formu. Takouto formou však nie je bývalý vzor socialistických družstiev, ktoré kopírovali ruské kolchozy. Agrárna politika by mala v prvom rade prispieť k tomu, aby sa všetkými silami podporila koncentrácia vlastníctva v tých formách, ktorá sa teraz nazýva družstevná, ale aby vlastníci mali väčší vplyv na riadenie podnikov. Ďalšia možnosť, ktorá sa črtá, je, že úspešné podniky prevezmú majetok a pôdu nečinných alebo slabých družstiev. Nastúpiť by mala aj zmena orientácie pri podpore poľnohospodárstva. A to od plošnej podpory na podporu selektívnu, v rámci programov, ktoré budú mať konkrétne, merateľné kritériá. Čo sa týka odbytových cien, odborníci sú pesimisti. Všetko sa totiž odvíja od kúpyschopnosti obyvateľov. Odbytové ceny nekopírujú ani mieru inflácie. Z informácií vedúcich pracovníkov slovenských bitúnkov, ale týka sa to aj iných poľnohospodárskych odvetví, vyplýva, že na Slovensku začína prevládať jav, keď odbyt poľnohospodársko-potravinárskej produkcie stúpa nie piateho až desiateho dňa v mesiaci, teda v čase výplat zamestnancov, ale okolo osemnásteho, keď sa vyplácajú podpory v nezamestnanosti (!). Vypuklé je to najmä pri predaji mäsa. Očakáva sa preto, že v tomto roku bude dopyt po potravinách utlmený. Vladimír Turanský
Na našom území prevládajú priaznivé účinky počasia, najmä na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Zvýšené podráždenie chladom, najmä v ranných hodinách, však môže zvýšiť zdravotné ťažkosti u ľudí s ochoreniami srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, výraznejšie na miestach so zhoršenými podmienkami na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať bolesťami hlavy zväčša migrenózneho pôvodu, prípadne miernym pocitom závratu. Vo vyšších polohách sú priaznivé účinky počasia výraznejšie. n Zajtra očakávame zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)
n Dnes bude prevažne polojasno a zrána ojedinele hmla. Najvyššia denná teplota -4 až 0, na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 2 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m -10 stupňov. Slabý vietor. n V stredu a vo štvrtok bude polooblačno, na severe v stredu až oblačno a miestami občasné sneženie. Zrána ojedinele hmla. Najnižšia nočná teplota na juhozápade okolo -5, inde -8 až -13, v údoliach na severe -15 až -19 stupňov. Najvyššia denná teplota 0 až 4 stupne, na severe slabo pod nulou. n Slnko vyjde zajtra o 6.47 a zapadne o 17.24 hod.
