|
|||||||||||||||||
Streda 23.Februára 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Budeme platiť 60 miliónov denne za štrajk?Modrá armáda sa chce mať lepšie ako my ostatní Som presvedčený, že nadpolovičná väčšina zamestnancov našu výzvu podpíše, povedal nám včera podpredseda štrajkového štábu ŽSR Vladimír Pikna. Nie je to prvá štrajková hrozba železničiarov. Naposledy od štrajkovej pohotovosti nakoniec upustili. Tentoraz sa zdá, že mienia vydržať až do konca. Akého, to ťažko povedať, pretože každá, aj tá najkrajšia vec má vždy rub a líce. O čo ide? Odborárski predáci žiadali od vedenia ŽSR na rok 2000 zvýšenie miezd od 10 do 13 %. Posledné rokovanie sa uskutočnilo v nedeľu večer. Keďže vedenie železníc nevyhovelo žiadosti odborárov, v nedeľu o polnoci sa rozhodli na prípravu štrajku. Centrálny štrajkový výbor inicioval aj činnosť štrajkových výborov v Bratislave, Žiline, vo Zvolene a v Košiciach. Na to, aby štrajk mohol byť vyhlásený v súlade so zákonom, musí sa k štrajku pripojiť svojimi podpismi vyše 50 % zamestnancov ŽSR. Zamestnávatelia ponúkli odborárom medziročné zvýšenie miezd o 300 korún, teda o 2,4 % a ďalšie rokovanie o raste miezd po 1. júli 2000, keď už bude sčasti jasný vývoj hospodárskych výsledkov. Odborári ponuku neprijali a rozhodli sa presadzovať záujmy zamestnancov aj za cenu štrajku. Vzápätí vyzvali všetkých zamestnancov ŽSR, aby vyjadrili svoj súhlas zapísaním sa do zoznamu účastníkov štrajku. Vladimír Pikna uviedol, že v priebehu 10 až 14 dní by mali mať dosť podpisov na začatie štrajku. Štrajk je hlúposť Toľko o priebehu udalostí a o ich možnom vývoji. Celá vec má však tri hľadiská. Po prvé, na štrajk majú železničiari ústavné právo a ťažko odborárskych predákov odsudzovať len preto, že chránia záujmy svojich členov. Lenže jeden deň štrajku by nás všetkých, teda ekonomiku SR, stál 60 miliónov korún. Okrem toho je v hre aj strata dôvery prepravcov, medzinárodné straty, a tým aj zníženie zdrojov na prípadné zvýšenie miezd pre železničiarov. V čase ekonomickej reformy by sa mohli uskromniť aj oni. Prečo neštrajkujú predovšetkým učitelia, ktorí majú podstatne nižšie mesačné príjmy než železničiari, u ktorých dosiahli výšku 12 730 korún? A vlastne štrajkovať z tohto dôvodu by mohli všetci pracovníci v hospodárstve SR, u ktorých sa priemerná mesačná mzda na konci minulého roka pohybovala na úrovni 10 600 Sk. Prečo by sa mali mať železničiari lepšie ako my ostatní? Nižšie výkony, vyššie mzdy? Druhé hľadisko smeruje k samým železničiarom. V Železniciach SR pracovalo v minulom roku približne 49 000 pracovníkov. Ak by sme zobrali do úvahy už dlhšie trvajúci pokles výkonov a porovnanie s parametrami iných európskych železníc, možno by stačilo na súčasné výkony podstatne menej železničiarov. To by znamenalo ušetrené milióny práve na požadované zvýšenie miezd. Vedenie ŽSR však pristúpilo k procesu znižovania pracovníkov ŽSR triezvo, hoci práve tak mohlo byť aj ono radikálne a v minulom roku prepustiť približne 10 000 pracovníkov. Tento krok generálny riaditeľ neurobil, pretože si uvedomil možné dôsledky. To by si odbory mali uvedomiť. Nesúhlasili ani s prepúšťaním, ani so zastavením rastu miezd? Kde teda žijú? Navyše o štrajku odborári uvažujú v čase, keď sa zvýšili ceny lístkov v osobnej preprave o tretinu. To znamená hnev občanov na jednej strane a súčasne vyššie pokrytie nákladov železníc, čiže aj viac peňazí na platy. Pozícia štátu Po tretie, treba sa pozrieť aj na pozíciu štátu v tomto spore. Na základe medzinárodného auditu mali ŽSR teraz dostať od štátu ako doplatok za štátne dlhy 6,3 mld. korún. Vláda však rozhodla o pridelení len 4,96 mld. Sk. Pritom v roku 2000 bude štát opäť dlhovať železničiarom 1,2 mld. Sk za objednanú prepravu. Čiže štát je železničiarom dlžný riadnu kôpku miliónov a objednáva si ďalšie služby. Platiť nemá kto. No súčasne treba objektívne povedať aj to, že v minulých rokoch štát železniciam nezaplatil ani toľko a dlhoval podstatne viac. Jozef Kunik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |