|
|
||||||||||||||||
| Streda 23.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nepochopená reformaF. Zvrškovec o verejnej správe Hoci všetci vieme, že reforma verejnej správy je nevyhnutná, pripravenosť tak občana, ako aj verejnej správy na tento proces je minimálna. Potvrdil to aj priebeh posledného zhromaždenia NEF - Hospodársky klub. Hlavným hnacím motorom reformy Združenie miest a obcí Slovenska, hlavným odporcom zasa centrálna byrokracia a politické vedenie štátu. Z perspektívy občana, v mene ktorého všetci argumentujú, môže mať reforma význam iba vtedy, ak dôjde k splneniu merateľných cieľov. Parametre tzv. občianskeho efektu by mali byť tri. 1. Reforma musí posilniť demokratický vplyv občana na použitie verejných prostriedkov. Tento cieľ vyžaduje definíciu dnešného stavu vplyvu občana na verejnú spotrebu, ako aj potrebu definície stavu po tom, ako reforma bude zavedená. Nikde som takúto analýzu nenašiel. Lokálna samospráva vychádza z toho, že ona sama osebe bude takýmto garantom. Nikde však nie je povedané, že by tomuto tvrdeniu občan veril. Podľa môjho názoru návrh reformy vychádza z ilúzie o tom, že občan kdesi v Bardejove ľahšie skontroluje činnosť úradníka, ktorý je zamestnaný mestskou správou, ako toho, ktorý je zamestnaný štátom. Zmenou zamestnávateľa sa však určite nezmení kvalita práce. 2. Cieľom reformy musí byť zaangažovanosť občana vo verejnom živote. Spoluúčasť na veciach spoločných je viac ako iba kontrola použitia verejných prostriedkov verejnou správou. Reforma by mala umožniť tvorbu občianskej uvedomelosti založenej na tom, že aj ja ako občan cestou daní prispejem na veci spoločné, mám absolútne právo na to, aby som veci spoločné mohol definovať, financovať a používať. Ani v tejto myšlienke nemá reforma žiadnu myšlienku a ani cieľ. 3. Reforma musí vytvoriť kvalitné životné a podnikateľské prostredie. Základom tohto cieľa je stanovenie minimálnych kritérií na najnižšiu organizačnú zložku lokálnej samosprávy. Napr. z perspektívy životného prostredia treba definovať obec len ako geografický útvar, ktorý dokáže zabezpečiť pitnú a odpadovú vodu z vlastných daňových prostriedkov. Obec jednoducho musí mať právo, aby zdanila všetkých v obci zapísaných občanov na účely zabezpečenia obecných povinností. V prípade, že obec nedokáže z vlastných daňových prostriedkov zabezpečiť svoje základné úlohy, musí byť zlúčená s iným útvarom. Takisto musí obec zabezpečiť predškolskú starostlivosť o deti a starostlivosť o starších spoluobčanov. Z návrhu reformy vyplýva, že ani ZMOS a ani vládny splnomocnenec, ktorý reformu predložil, nepredpokladajú nevyhnutné ústavné zmeny na to, aby obce neboli financované prerozdeľovaním centrálnych prostriedkov, ale aby ich lokálna samostatnosť bola odvodená z ich finančnej nezávislosti. S prekvapením som konštatoval, že ZMOS nenavrhol odstránenie lokálnych poplatkov a ich náhradu priamym daňovým právom pre obce. Iba vtedy, ak lokálna samospráva bude zodpovedná za výnosovú časť lokálneho rozpočtu, bude táto samospráva reálna a dôveryhodná. Dôvera v región Neúspech slovenského hospodárstva nie je v prvom rade dôvodom takej alebo onakej privatizácie, ale je výsledkom našej neschopnosti mobilizovať lokálne a regionálne činných ľudí v aktivitách, ktoré pomôžu zvýšiť zamestnanosť v regióne. Patetické a často tragikomické rozprávania, či už prezidentov alebo ministrov SR o tom, ako cestujú po svete a pokúšajú sa zohnať zahraničný kapitál, sú dôkazom toho, že nič nepochopili. Zahraniční a domáci investori musia v prvom rade veriť svojim lokálnym partnerom, a tým, ktorí v danom regióne svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ich činnosť. Prevažná väčšina zástupcov lokálnej samosprávy dnes nemôže reálne bojovať o to, aby sa v ich regióne niečo pozitívne udialo. Bez vlastných peňazí a bez možnosti niečo sľúbiť je lokálna samospráva iba distribútorom centrálnych prostriedkov a vyberačom lokálnych poplatkov. Základným motívom lokálnej samosprávy v celej Európe je poznatok o tom, že čím viac obyvateľov v ich obci zarába, tým viac prostriedkov plynie do obecnej pokladnice. Ak takýto motív na Slovensku neexistuje, tak nikdy nebudú ľudia z výroby a politiky mať nič spoločné. Boj o peniaze Návrh slovenskej reformy verejnej správy je podľa mňa pokusom riešiť nedostatok prostriedkov na financovanie verejných ambícií. Návrh obsahuje technické riešenie bez logického zdôvodnenia cieľov reformy. Jediným dokumentovateľným cieľom je prevod kompetencií na lokálnu samosprávu zo strany štátu. Nádej lokálnej samosprávy, že spolu s kompetenciami prídu aj peniaze, zostáva iba nádejou. Neverím, že taká rozsiahla reforma, o akej hovoríme, má zmysel iba preto, že dva demokratické orgány, tak štátny, ako aj samosprávny, sa bijú o peniaze. Trápi ma, že návrh reformy nie je diskutovaný vo verejnosti a že slovenský občan nie je centrom pozornosti. Tradícia o nás bez nás má hlboké korene a v mene ochrany záujmov občanov bojuje tak ZMOS, ako aj vláda. Návrh reformy v dnešnej podobe odzrkadľuje boj lokálnych a centrálnych politikov o tie prostriedky, ktoré nikdy nebudeme mať. Odzrkadľuje tiež úroveň nedôvery vidieka voči centru, a to bez ohľadu na politické farby tých, ktorí sú za alebo proti. Alexander František Zvrškovec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
