|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 24.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko je do únie čoraz menej pripravené Analýza ekonomického vývoja SR v roku 1999 Slovenská ekonomika za rok 1999, osobitne koncom roka, zaznamenala známky nastupujúcej štrukturálnej krízy, ktorú charakterizuje vysoká miera nezamestnanosti a úhrnnej inflácie, pokles dynamiky rastu HDP, rast medzipodnikovej zadlženosti (o 100 mld. Sk), pomalá štrukturálna reforma, nízky záujem zahraničných investorov, rast nedostupnosti úverov, ktoré ekonomicky a ani politicky nevyvažuje významný pokles pasívneho salda v zahraničnom obchode a mierny pokles úrokových mier. Hrubý domáci produkt medziročne reálne narástol iba o 1,9 percenta, čo je o 0,6 percenta menej ako predpokladali východiská štátneho rozpočtu na rok 1999. Prejavilo sa to v poklese - výkonnosti hlavných odvetví hospodárstva, maloobchodného predaja, stavebnej činnosti a produkcie, prepravnej výkonnosti železničnej dopravy. Vzrástla inflácia, nezamestnanosť a klesla reálna mzda o 2,8 %. Medziročný rast HDP bol generovaný rýchlejším rastom exportu a rýchlejším rastom pridanej hodnoty v odvetviach plynárenskom, strojárskom, potravinárskom a v obchodných službách. Medziročne domáci dopyt po tovaroch a službách domácnosti a štátnej správy rástol mierne, pričom značne klesol hrubý fixný kapitál. V minulom roku bolo utlmené investovanie, pričom ani nominálne sa nedosiahla úroveň obstaraných investícií z roku 1998. Medziročne kleslo investovanie až o 15 percent. Z hľadiska odvetví najväčší pokles investícií bol najmä v priemysle a v poľnohospodárstve. Medziročný nárast investovania sa naplnil iba v odvetví obchodu. V dôsledku ekonomických a politických turbulencií na Slovensku v minulom roku klesol medziročný očakávaný prírastok priamych zahraničných investícií o 40 percent. Podľa krajín najvyšší prílev bol z Nemecka (29 %), Veľkej Británie (17 %), USA (14 %) a Rakúska (13 %). Podľa odvetví ich smerovanie bolo najmä do odvetvia obchodu (48 %), priemyslu (37 %) a do poľnohospodárstva a lesníctva iba 2,1 %. Teritoriálne zahraniční investori najviac smerovali svoj záujem do Bratislavy a Bratislavského kraja (69 %) a do Trnavy, Trenčína a Nitry (spolu 29 %). Z krajov Banskobystrického a Žilinského bol v minulom roku čistý odlev zahraničného kapitálu. Prešov a Košice zaznamenali nepatrný nárast o 2 %. Medziročná úhrnná miera inflácie dosiahla v roku 1999 10,6 bodu, čo je o 3,9 bodu viac ako v roku 1998. Na rast inflácie pôsobil rast centrálne regulovaných cien, zvýšenie DPH, zavedenie dovoznej prirážky a zvýšenie spotrebiteľských daní. Zvýšili sa najmä ceny za bývanie, teda nájomné, elektrina, plyn, voda, doprava a zdravotníctvo. Jadrová inflácia, teda cenová hladina očistená od vplyvu štátom regulovaných cien, vplyvu nepriamych daní a štátnych dotácií dosiahla v roku 1999 úroveň 6,8 %. Tento parameter používa pre oblasť prehľadnejšieho riadenia menovej politiky a oddelenia vplyvu administratívnych opatrení vlády, teda vládnych zásahov na celkový rast životných nákladov obyvateľstva. V decembri 1999 v porovnaní s decembrom 1998 vzrástli spotrebiteľské ceny úhrnne o 14,2 %, z toho v odbore bývania, vody, elektriny, plynu a palív až o 40,5 %, v doprave o 18,8 %, v zdravotníctve o 17,2 %, vo vzdelaní o 11,2 %, v rekreáciách o 10,6 %, v odevoch a obuvi o 6,3 % a v potravinách iba o 4,4 %. U sociálnej skupiny dôchodcov sa zvýšili spotrebiteľské ceny čiže životné náklady až o 15,9 %. Na rozdiel od spotrebiteľských cien vzrástli ceny priemyselných výrobcov medziročne o 3,5 %, ceny poľnohospodárskych produktov nedosiahli ani úroveň roku 1998 a medziročne klesli na 97,9 %, pričom ceny vstupných surovín a materiálov do poľnohospodárstva medziročne vzrástli o 3,5 %. Rast nezamestnanosti v minulom roku 1999 je spojený s poklesom výkonnosti ekonomiky. Podľa štatistiky pokles zamestnanosti reprezentuje 3,8 bodu a 40-tisíc osôb. Na medziročnom poklese zamestnanosti sa podieľali najmä odvetvia stavebníctva (o 15,4 %), poľnohospodárstva (o 9,2 %) a priemyslu. Zamestnanosť mierne narástla iba v obchode. Poľnohospodárstvo sa po priemysle a stavebníctve stáva hlavným dodávateľom nezamestnaných osôb do evidencie úradov práce. Veľmi značná je pritom regionálna agrárna nezamestnanosť. V niektorých krajoch s horšími výrobnými a prírodnými podmienkami ako Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj, sa táto nezamestnanosť stala dlhodobou, bez možnosti nájsť si novú prácu. Sú to oblasti s najväčším poklesom poľnohospodárskej výroby, ktorá viazala vysoký podiel živej práce. Nominálne narástla mesačná mzda o 7,5 % a reálne bola nižšia o 2,8 bodu oproti roku 1998. Pri poklese reálnej mzdy (o 2,8 %) rástla produktivita práce o 4 %. Štatisticky vykazovaná nezamestnanosť za rok 1999 je 17,5 % a Národný úrad práce eviduje 20-percentnú nezamestnanosť. Na ilustráciu pätnásť krajín EÚ dosiahlo v roku 1999 úroveň nezamestnanosti 9,1 %, Česko 8,9 %, Maďarsko 9,4 % a Poľsko 12,1 %. Podľa analýz nezamestnanosti v krajinách EÚ ani existujúci jednotný trh neodstránil veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, keď Luxembursko už dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti 2,7 % a Španielsko 15,4 %. Väčšina členských štátov dlhodobo rieši ako prioritný politický a sociálno-ekonomický problém boj s nezamestnanosťou, ktorého výsledkom je, že krajiny s vysokou mierou nezamestnanosti na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia postupne reálne a každoročne znižujú počty nezamestnaných. V uplynulom roku 1999 sa v zahraničnoobchodnej bilancii dosiahlo významné zníženie z mínus 81 mld. Sk v roku 1998 na mínus 45,7 mld. Sk v roku 1999. Vývoz rástol rýchlejšie (o 11,8 %) ako dovoz (o 1,6 %). Záporné saldo kleslo na 5,9 percenta z HDP. Najvyššie pasívne saldo už dlhoročne dosahujeme s Ruskou federáciou (45 mld. Sk). Z komoditného hľadiska podiel agrokomodít na pasívnom salde v roku 1999 sa zdvojnásobil a dosiahol 33-percentný podiel, pričom v roku 1998 iba 18 percent. Znamená to, že pre agroodvetvie nie sú vytvorené vnútorné podmienky na udržanie a podporu rastu objemu produkcie, ale najmä v oblasti exportnej podpory. Tento vývoj v agrokomplexe avizuje pokračovanie v poklese výkonnosti a konkurencieschopnosti odvetvia. Súčasné podnikateľské prostredie je pre toto odvetvie likvidačné. Preto slovenské poľnohospodárstvo nedokáže napĺňať niektoré vývozné kvóty, ako sú jahňatá a hovädzí dobytok. Udržanie pasívneho salda v roku 1999 (5,2 mld. Sk) na úrovni roku 1998 sa podarilo významným obmedzením dopytu obyvateľstva, teda znížením životnej úrovne obyvateľstva, administratívnym sťažením dovozov zavedením dovoznej prirážky a zhoršením kurzu koruny k obchodovaným menám, najmä USD. Z toho vyplýva, že všetky prijaté vládne administratívne opatrenia sú reštriktívne, s krátkodobým účinkom, bez aktívnych dlhodobých opatrení v oblasti proexportných aktivít a stabilizačno-rozvojových programov. Negatívnym javom v obchode s agrokomoditami je aj narastajúci podiel dovozu nahraditeľných výrobkov domácou výrobou na dovoze spolu a rast záporného salda obchodu s Českom. Medzi dovozy s najvyššou medziročnou dynamikou štatistika eviduje najmä dovoz mliečnych výrobkov, cukru, nápojov a rôznych potravín mierneho pásma, tabakových výrobkov, liekov a nerastných palív. Podľa výsledkov minulého roka sa medziročný nominálny prírastok príjmov obyvateľstva odčerpal nárastom predaja potravín a spotrebného tovaru z dovozu. Ďalej sa tým zúžil priestor pre domácich výrobcov. Súbežne s uvedeným vývojom najdynamickejšie klesal vývoz niektorých agrokomodít, najmä cukru, nápojov a obilia. V dolárovom vyjadrení export za Slovensko a za agrokomodity nedosiahol ani úroveň predchádzajúceho roku 1998. Priemyselná produkcia medziročne vzrástla o 4,4 %, na čom sa podieľala výroba elektriny, plynu, celulózovo-papierenský priemysel, kožiarsky priemysel, drevospracujúci a automobilový priemysel. Klesla produkcia v ťažbe neenergetických surovín, vo výrobe stavebnín, chemikálií a gumy. Stavebná produkcia medziročne klesla o štvrtinu, klesla najmä činnosť na stavbách komunikácií, vodohospodárskych stavbách, v opravách a údržbách verejných komunikácií. S poklesom ekonomickej aktivity vybratých ťažiskových odvetví klesla medziročne preprava tovarov o 11,5 %. Najvyšší medziročný prepad prepravy tovarov železničná doprava, ktorá tým nevytvárala dostatočné finančné zdroje na čiastočné pokrytie stratovej osobnej dopravy. Dôsledkom je neúnosný rast cien v osobnej železničnej doprave a znižovanie úľav poskytovaných vybratým sociálnym skupinám obyvateľstva. V poľnohospodárskej prvovýrobe došlo v roku 1999 plošne u všetkých podnikateľov a vo formách hospodárenia k zhoršeniu hospodárskeho výsledku o 2 mld. Sk. Zvýšilo sa vnútorné zadlženie oproti pôde o 1,5 mld. Sk a ďalej zaostali mzdy pracovníkov v poľnohospodárstve (o 1,2 mld. Sk). Úhrnne došlo k vynúteným úsporám v objeme 2,7 až 3 mld. Sk a spolu so zhoršeným hospodárskym výsledkom tento sektor zaznamenal medziročný úpadok o 4,7 až 5 mld. Sk. Plošne nedokázali podnikatelia zabezpečiť zdroje ani na jednoduchú reprodukciu, čo negatívne ovplyvňuje úroveň technickej základne a stability poľnohospodárstva. Medziročne klesol počet ziskových podnikov o 12 %, v poľnohospodárskych družstvách až o viac ako 13 %. Medziročne klesol objem poľnohospodárskej produkcie, osobitne obilnín (0,7 mil. ton) a súbežne klesla cenová úhrada, na ktorej poľnohospodári stratili 2 mld. Sk, pričom významnejšie klesali ceny v rastlinnej výrobe ako v živočíšnej. Medziročne to znamenalo rýchlejší pokles výnosov ako nákladov rádovo o dva body. Na vývoj nákladov významne vplývali rast cien vstupov (3,5 %) a administratívne zásahy vlády, osobitne zvýšenie spotrebnej dane pri nafte a zvýšenie regulovaných cien energetických produktov. Na vývoj výnosov vplýval pokles realizačných cien za poľnohospodárske produkty a medziročný pokles dotácií o 1 mld. Sk a päť bodov. Maloobchodný predaj vzrástol o 5,2 %, pričom na raste sa podieľal rast predaja áut a benzínu. Na raste predaja potravín a spotrebného tovaru sa podieľal rast dovozu potravín a spotrebného tovaru. Podľa dostupných informácií hospodársky výsledok (zisk) vo finančných a v nefinančných organizáciách medziročne v roku 1999 vzrástol o 6 %. Z nefinančných organizácií najvyšší prírastok zisku bol v priemysle. Vo väčšine odvetví medziročne klesla strata, osobitne vo výrobe strojov, dopravných prostriedkov a kožených výrobkov. Najvyššiu stratu dosiahli odvetvia koksu, ropných produktov a v poľnohospodárstve. V odvetví elektriny a plynu vzrástol medziročne zisk až o 25 %. Obchod a ostatné trhové služby sa podieľali na zisku v roku 1999 polovicou. Súbežne medziročne rástol podiel stratových organizácií na 42 %. Saldo štátneho rozpočtu za rok 1999 (14,75 mld. Sk) neprekročilo úroveň stanovenú v zákone o štátnom rozpočte (mínus 15 mld. Sk) o štvrť miliardy korún. Príjmy štátneho rozpočtu medziročne rástli o 21,9 % a výdavky o 17,5 %. Na raste príjmov sa nepodieľali aktívne zložky ekonomického rozvoja, ale pasívne zložky, tvoriace administratívne opatrenia v oblasti DPH, spotrebných daní, dovoznej prirážky a mimoriadnych odvodov NBS. Podľa výsledkov plnenia daňových príjmov rozpočtu za rok 1999 významne medziročne klesol príjem z dane z príjmov právnických osôb a podnikania vôbec. Klesajúca výkonnosť ekonomiky a rastúca platobná neschopnosť sa prejavila aj vo vysokom medziročnom náraste daňových nedoplatkov podnikateľov. Koncom roku 1999 dosiahli nedoplatky na daniach a odvodoch úhrnne objem 52 mld. Sk, čo je takmer 30 percent rozpočtovaných príjmov v roku 2000. Ročný rast korunových vkladov, ako súčasť peňažnej zásoby, predstavoval 10,9 % (39 mld. Sk), pričom tempo rastu vkladov podnikov bolo rýchlejšie (15 %, 15 mld. Sk) ako obyvateľstva (9,3 %, 23,5 mld. Sk). Úrokové miery z vkladov sa za obdobie roku 1999 znížili, pričom úrokové miery z krátkodobých vkladov zostali bez zmeny. Znížila sa aj úroková miera z netermínovaných vkladov. Úrokové rozpätie zostáva negatívne, keď miera inflácie prevyšuje úrokovú mieru z vkladov koncom roku 1999 o mínus 1,5 %. Celkové úvery medziročne narástli iba o 3,6 %, z toho korunové úvery iba o 3,2 % a úvery v cudzej mene o 6,2 %. V porovnaní s medziročným nominálnym rastom HDP 12,5 % bola úverová politika NBS značne reštriktívna, osobitne oproti rizikovejším odvetviam, ako je poľnohospodárstvo. V oblasti vývoja úrokových mier došlo k poklesu najmä z nových čerpaných úverov z 19,5 % v decembri 1998 na 15,67 % v novembri 1999. Pozitívny vývoj nemal vplyv na lepší prístup k úverom či na prefinancovanie likvidných komodít, napríklad potravinárske obilie, ale aj na tzv. projektové financovanie. Komerčné banky sa v uplynulom roku prakticky zaoberali svojimi vnútornými problémami a najväčšie bankové domy riešili problémy zlých úverov z minulosti a problémy finančnej reštrukturalizácie portfólia poskytnutých úverov. Podľa názoru bánk rizikovosť tradičných klientov v minulom roku vzrástla. Banková sféra hodnotila minulý rok ako nedostatočne kvalitatívne pripravené projekty podnikateľskou sférou. Podnikatelia naznačujú neschopnosť bánk identifikovať dobré projekty a neschopnosť spolupodnikateľského prístupu voči klientom. Komerčné banky reálne znížili svoju angažovanosť v tradične rizikových odvetviach, ako je i poľnohospodárstvo. Pokles objemu poskytnutých úverov v poľnohospodárstve v roku 1999 (2 mld. Sk) sa prejavil v náraste záväzkov po dohodnutej lehote splatnosti a v poklese majetku. Tento postoj komerčných bánk v minulom roku bol jedným z faktorov rastu medzipodnikovej zadlženosti a poklesu likvidity časti podnikateľskej sféry vrátane poľnohospodárstva. Ozdravenie bankového sektora je potrebné, avšak samým ozdravením bánk bez súbežného ozdravovania podnikateľskej sféry sa vytvára ďalší typ nerovnováhy na finančnom trhu. Vývoj bežného účtu platobnej bilancie bol v minulom roku 1999 ovplyvnený výrazným poklesom pasívneho salda obchodnej bilancie a zlepšením bilancie služieb. V bilancii služieb v oblasti cestovného ruchu sa zlepšilo saldo o 6 mld. Sk, pri poklese výdavkov o 17,6 % a raste príjmov o 2,3 %. Zlepšilo sa i saldo v telekomunikačných službách a v službách výpočtovej techniky. Klesli príjmy zo stavebných prác v zahraničí a zároveň vzrástli výdavky služieb obchodnej povahy a finančných služieb vykonávaných zahraničím. V oblasti bilancie výnosov sa zvýšili výdavky v platených úrokoch a klesli inkasá z vkladov komerčných bánk v zahraničí. Prílev kapitálu formou priamych zahraničných investícií medziročne klesol na 67 %. Najvyšší medziročný pokles v roku 1999 oproti roku 1998 sa zaznamenal v dlhodobom kapitáli nad jeden rok, a dosiahol iba 55 % úrovne predchádzajúceho roka. Čistý prílev dlhodobého kapitálu tak dosiahol len 14 mld. Sk. V roku 1999 sa zvýšila tendencia splácania úverov podnikového sektora do zahraničia, čo znamenalo pre podnikovú sféru pokles medziročného prírastku na 35 % oproti prírastku v roku 1998. Úvery zo zahraničia sú čerpané najmä podnikmi s výrobou a rozvodom elektriny, plynu, vody, dopravy a telekomunikáciami. V minulom roku realizovala vláda pôžičky zo zahraničia v objeme 30 mld. Sk, čím zvýšila zadlženosť vlády. Významný medziročný pohyb bol aj v krátkodobom finančnom kapitáli s výsledkom vyššieho odlevu ako prílevu (mínus 16 mld. Sk). Po ročnom pôsobení novej vlády a skutočných výsledkov v poľnohospodárstve za rok 1999 je zrejmé, že ambiciózny vládny program sa v jeho základe nenapĺňa, lebo stabilizácia a rozvoj výrobnej základne a dôchodkov je východiskom a predpokladom plnenia ostatných vládnych programových cieľov. (Pokračovanie) Mária Kováčová ZPD SR |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
