|
|
||||||||||||||||
| Piatok 25.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Z nezamestnanej sa stala obchodníčka, bude z obchodníčky nezamestnaná?Choroba našich čias, keď nestačí pracovitosť, ba ani ,,zabehaná" predajňa Obchod Charlotte v objekte Kocka v Bratislave-Ružinove nie je veľký. Stodvadsať štvorcových metrov. Na tejto ploche však nájdete nielen úzky potravinársky sortiment, ale aj takú širokú ponuku čajov ako v špecializovanej čajovej predajni, produkty pre racionálnu výživu, ktoré by tiež robili česť špecializovanému obchodu, a k tomu aj výber potrieb pre domácnosť. V obchodíku predávajú okolo 5000 sortimentných položiek. Zázrak, že sa to tam všetko pomestí! Ani jeden druh tovaru nezaberá z regála viac, než je jeho šírka. Majiteľka predajne Ing. Šarlota Hrtanová sa snaží, aby ten, kto k nej raz príde, odchádzal s tým, že sa mu oplatí prísť aj nabudúce. S týmto zámerom prevzala 1. januára 1995 predajňu, o ktorej išiel chýr, že tam nič nemajú, a aj to je drahé. V tom čase už mala Šárika, ako ju všetci volajú, za sebou oslavu päťdesiatky (namiesto pompéznej oslavy si venovala cestu do Thajska) a bol to pre ňu tretí začiatok. Dvadsaťosem rokov bola redaktorkou, z toho 25 v maďarskom týždenníku NŐ. Ako absolventka Vysokej školy ekonomickej so zameraním na ekonomiku poľnohospodárstva sa venovala hlavne téme vidieka a poľnohospodárstva. Časopis však s posledným vydaním roku 1990 skončil svoju existenciu a ona sa zapísala do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pomáhala manželovi, ktorý mal talent na podnikanie, s účtovníctvom, chýbal jej však priamy kontakt s ľuďmia práca s papiermi ju neuspokojovala. Po niekoľkých mesiacoch sa chystala nastúpiť na miesto ekonomickej námestníčky v jednom výrobnom družstve. To sa však nepáčilo manželovi. Ja som podnikateľ a ty budeš pracovať pre inú podnikateľskú firmu! vyčítal jej a vyriešil záležitosť po svojom: Vydražil pre ňu fotoprevádzku komunálnych služieb. Aj keď Šárika mala slušné vedomosti o práci s fotografiou v obrázkovom časopise, tu ju čakalo niečo celkom iné. Musela sa vyrovnať s klesajúcim záujmom o zhotovovanie čiernobielych fotografií, zamýšľať sa nad spestrovaním ponuky, propagovať svoje služby a čo bol najväčší kameň úrazu hľadať cesty, ako vysťahovať firmu, ktorá protiprávne zaberala časť jej priestorov, čím obmedzovala vstup zákazníkov do prevádzky a ateliéru priamo z ulice. Súdny spor do dnešného dňa nie je uzavretý. Napokon to vzdala a prevádzku zrušila. Do Kocky ju priviedla hlavne snaha dokázať, že ak sa človek obchodu venuje, musí to ísť. Dnes priznáva, že to bola úžasná odvaha, veď dovtedy poznala obchod s potravinami len ako zákazníčka a novinárka. Pred rokmi robila článok o manželoch, ktorí viedli priam vzorovú predajňu. Spomenula si na nich, na zásady, o ktorých jej vtedy hovorili, a verila, že sa jej musí podariť vytiahnuť predajňu z červených čísel. Keď po Novom roku 1995 ráno o šiestej otvorila obchod, kam priviezli práve chlieb a mlieko, uvedomila si, že toho nie je veľa, čo môže zákazníkom ponúknuť. A tak sa s dvadsiatimi tisíckami a gazdinkovskými predstavami o tom, čo v predajni nemá chýbať, vybrala do veľkoobchodu. Len čo mala nejakú tržbu, opäť nakupovala tovar, rozširovala sortiment. Pozrela si ceny najbližšej konkurencie a nasadila o pár halierov nižšie. Nebolo to zo dňa na deň, ale ľudia z okolitých blokov postupne zistili, že k Charlotte sa oplatí prísť na nákupy. To sa jej už videla predajňa malá a rozhodla sa pre jej zväčšenie. Na úkor skladu. Umožnilo jej to ešte viac rozšíriť sortiment, aj keď na druhej strane sa sklad zmenšil, takže tovar musí objednávať častejšie a v menšom množstve. Že je to prácnejšie, netreba zdôrazňovať. Zároveň to však bolo aj riziko, pretože v čase, keď predajňu prevzala, do konca prenájmu (majiteľom objektu je Jednota SD) zostávalo len poldruha roka a nemohla mať istotu, že ju aj na ďalšie obdobie prenajmú práve jej. V čase pred konkurzom zažívala priam neskutočné situácie, keď sa zákazníci medzi regálmi nahlas zhovárali o tom, ako predajňu zmenia, keď bude ich... Že by mohli za ňou otvorene zájsť, predstaviť sa a povedať, o čo im ide, to im zrejme vôbec nenapadlo. Nakoniec však, hádam aj dobrá skúsenosť s ňou ako s nájomníčkou, rozhodla o konkurze v jej prospech. Spomedzi desiatich uchádzačov dostala zmluvu na prenájom. Tentoraz na dobu neurčitú, avšak s polročnou výpovednou lehotou. - Takže, každý deň mám istotu na šesť mesiacov dopredu, uzatvára pani Šárika. Za štyri roky sa jej podarilo dosiahnuť päťkrát vyššie mesačné tržby, ako mala predajňa pred tým, ako ju prevzala. Odvtedy však tržby opäť klesajú. Charlotte dostala konkurenciu, neďaleko Kocky vznikli dva supermarkety, každý patrí do jedného zo silných medzinárodných reťazcov. A Ing. Š. Hrtanová vie, že sú veci, v ktorých im nemôže konkurovať: Ak ten istý tovar nakupujú priamo od výrobcov a ja vo veľkoobchode, ešte aj pri nižšom rabate bude u mňa cena vyššia, hovorí. Niektoré produkty sa však i ona usiluje obstarať priamo z výroby a nevynechá žiadnu príležitosť, aby ponúkla svojim zákazníkom niečo nové. Aj tak si však nemôžem pomôcť, mrzí ma, keď vidím, že tí istí ľudia, ktorí ku mne chodia cez týždeň nakupovať mlieko, chlieb a nejaké drobnosti, si nesú veľký nákup zo supermarketu, povzdychne si. Pani Šárika, aj keď sa to možno nezdá, využila v podnikateľskej činnosti nielen svoje ekonomické štúdium, ale aj to, čo jej dalo novinárske povolanie. Dobrý kontakt s ľuďmi, schopnosť pochopiť, čo jej zákazníci, bývajúci v okolitých panelákoch, potrebujú. Nezameriava sa na luxusný a exkluzívny tovar, vie, že väčšina ľudí z okolia má hlboko do peňaženky. Napokon ani ona sama nežije na veľkej nohe. Jediným jej luxusom sú cestovateľské výlety Austrália, Kanada, Latinská Amerika - to sú pôžitky, na ktoré sa každoročne teší. Veď práve voľnosť cestovania považuje za najväčší výdobytok obdobia po roku 1989. Poznávanie a objavovanie nových krajín a nových ľudí jej osobne zároveň aspoň čiastočne nahradzuje novinársku profesiu, aj keď o svojich poznatkoch nepíše články, nanajvýš listy priateľkám. Zamestnáva šesť pracovných síl na plný úväzok, sem-tam pár brigádnikov a nevie si vynachváliť dennú výpomoc svojho zaťa, ktorý ráno o šiestej predajňu otvára. Ona prichádza okolo deviatej ako novinárka po celý život nemusela skoro ráno vstávať a dodnes jej ranné vstávanie spôsobuje problémy. Tie prvé mesiace, keď som prichádzala o tri štvrte na šesť a štrnásť hodín denne som bola na nohách, takže večer, keď som prišla domov, som nedokázala ani jesť, sú už chvalabohu dávno za mnou, spomína, ale ešte raz by som to nevydržala. Som však narodená v znamení Barana, takže čo som chcela, to som napokon aj dokázala! Napriek tomu, že v tejto chvíli sa jej ešte aj napriek poklesu tržieb darí, výhľad pani Šáriky do budúcnosti je veľmi triezvy: Presne viem, pri akých tržbách sa mi ešte oplatí obchodovať. Náklady už asi nedokážem stlačiť. Ak by som mala doplácať, nebudem pokračovať... Naozaj patrí budúcnosť len veľkým a nadnárodným spoločnostiam? Zuzana Krútka Snímka archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
