|
|
||||||||||||||||
| Piatok 25.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ťažký je návrat späťNechránený textilný priemysel nevydrží tlak Texicom Ružomberok má pohnutú genézu. Prešiel privatizáciou, reprivatizáciou, a to všetko negatívne vplývalo na produktivitu tohto predtým úspešného textilného bavlnárskeho podniku. Stratené pozície sa však ťažko získavajú späť. Predovšetkým na zahraničných trhoch, kde prišli o nemeckého odberateľa dodávajúceho pre obchodnú sieť Quelle. Podnik dnes zamestnáva 1450 pracovníkov a mesačné výkony dosahujú 50 mil. Sk, pričom 20 % smeruje do Česka. A to je dôvod, prečo vystavoval Texicom na odevnom a textilnom veľtrhu Styl v Brne, kde sme zastihli Ing. Petra Kajana, obchodného riaditeľa. O svojom dojme z Brna hovorí: S účasťou na Style sme spokojní, navštívilo nás veľa nákupcov, medzi nimi partneri zo SR, z ČR a aj nemeckí obchodníci. Ak hodnotím záujem konkrétne o naše výrobky, v Česku je o ne väčší záujem ako v minulosti. Mám dojem, že nastáva oživenie v textilnom odvetví, dodáva P. Kajan. Je ťažko momentálne hodnotiť, či je to trvalejší jav alebo prechodný efekt. Oživenie sa týka skupiny výrobkov, ktoré vyrábame my, a to sú posteľné súpravy, pracovné a dekoračné látky. V Česku má textilný priemysel oveľa lepšie pozície a aj nás berú ako seriózneho partnera, čo je pre nás uznaním. Možnosti zvýšenia odbytu sú limitované a navyše narážajú na vysoké objemy dovozu z Ázie. Nadmerný dovoz spôsobuje problémy nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Prosti dovozu sa chráni aj trh v zámorí. Hlavne USA, kde sú vysoké colné bariéry. Navyše, konkurencia je silná a tlačí ceny smerom dole, takže oplatí sa len vývoz vo veľkých množstvách kontajnerovou prepravou, dodáva obchodný riaditeľ. Preto by mala Európa prijať opatrenia a chrániť sa z hľadiska riešenia zamestnanosti, keď to neurobí, skôr či neskôr textilné odvetvie bude zanikať. Zostanú malé fabriky, ktoré budú vyrábať v malých množstvách za vysoké ceny. Masová výroba je možná len za ceny, ktoré nemôžu konkurovať ázijským. Každá investícia do techniky a technológie zvýši túto cenu a my už dnes žijeme z podstaty, dodáva P. Kajan. Situácia na trhu potvrdzuje, že európske textilné podniky nie sú schopné konkurovať cenou a čaká ich osud amerických kolegov, kde veľa textilných či odevných závodov z ekonomických dôvodov bolo zatvorených. Na Slovensku je navyše textilný priemysel vo veľkej miere odkázaný na dovoz. Okrem bavlny treba dovážať napríklad farby, ktoré sa doma vyrábajú v obmedzenom množstve. Z domácich využívame lúh, apretačné prostriedky, močovinu, ale iná pomocná chémia sa dováža, hovorí Peter Kajan a pokračuje: Bavlna patrí do dolárovej oblasti, čo znamená potrebu vyrovnávať sa s kurzovými stratami. Aj keď cena bavlny za posledných desať rokov je na najnižšej úrovni. Navyše, objem importu prevažuje nad exportom, ktorý je vo väčšej miere realizovaný v nemeckých markách, a to v prípade negatívneho pohybu DEM oproti USD zvyšuje kurzové straty. Preklenutie kurzových strát je ťažkým bodom našej práce. Ďalším výdavkom ovplyvňujúcim cenu výrobku je fakt, že sme z výrobného procesu vylúčili zdraviu škodlivé formaldehydy. Domáca textilná výroba už dnes spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť výrobkov. Rovnaké podmienky by mali platiť aj na dovoz. Preto ochrana trhu a podpora vývozu by mali byť súčasťou štátnej politiky, ktorej obsah by mal byť známy každému podnikateľovi či manažérovi pracujúcemu v odbore. Rudolfa Vallová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
