Turistické trendy vo svete sa menia
Desiatka najúspešnejších krajín v cestovnom ruchu n Rozhoduje prepracovaný systém marketingu a propagácie n Kam najčastejšie smerujú cesty zo Slovenska? Cestovateľská aktivita obyvateľstva sa z roka na rok mení. Nielen svojou intenzitou, ale aj vo svojom smerovaní. Ovplyvňuje možnosti zárobkov podnikajúcich subjektov v danom regióne, a preto nielen cestovné kancelárie a hotelové reťazce s rozhodujúcim vplyvom, ale aj vládne organizácie pôsobiace v oblasti marketingu a propagácie krajiny vydávajú na prieskum spotrebiteľského dopytu, ale následne aj na pritiahnutie klientov nemalé finančné prostriedky. Vyhodnocujú sa nielen fyzické ukazovatele, ako sú napr. počty pricestovaní v členení na jednodňové a viacdňové cesty, počty prenocovaní, dĺžka pobytu, ale aj hodnotové ukazovatele, ktoré sú v zimnej turistickej sezóne oveľa vyššie ako počas letného dovolenkového obdobia. V rámci WTO - svetovej organizácie cestovného ruchu - riešené systémy štatistického sledovania umožňujú ľahšie porovnávať výsledky o cestovnom ruchu a ich závery aplikovať v domácej ekonomike alebo v hospodárskej politike voči zahraničiu. V rámci svetového porovnania počtu návštevníkov najviac navštevovanejšie sú krajiny starého kontinentu. Zdá sa, že Európa je príťažlivá nielen z hľadiska prírodných daností, ale je to predovšetkým kultúra a jej dedičstvo, ktoré priťahujú tisícky turistov z iných kontinentov. Najnavštevovanejšie je Francúzsko, ktoré ročne navštívi okolo 70 miliónov turistov (údaj očistený o jednodňových návštevníkov). Turistickým cieľom nie je len Paríž, ale vďaka prepracovanému systému podpory rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom štátnych departementov veľa ďalších miest po celom Francúzsku. Za ním nasleduje Španielsko s bohatou históriou, so zaujímavou architektúrou, s príťažlivou prírodou, atraktívnym pobrežím, ale aj bohactvom minerálnych prameňov a pri nich zriadených kúpeľov. Minulý rok pre Európu nebol veľmi priaznivý z hľadiska nestabilnej politickej situácie a ohrozenia z Kosova ako ohniska vojny, no ďaleko ležiace Španielsko akoby získalo na presmerovaní turistických prúdov v rámci Európy a zaznamenalo 30-percentný medziročný nárast návštevnosti zo zahraničia. Tretie miesto v návštevnosti zaznamenáva USA ako prvá zámorská krajina. Ročne pricestuje do tejto krajiny okolo 47 mil. návštevníkov zo zahraničia, ktorí však počas svojej návštevy predovšetkým v súvislosti s prekračovaním veľkých vzdialeností minú najviac peňazí, čo posúva USA na prvé miesto medzi štátmi s najväčšími príjmami z cestovného ruchu. Ďalší rast príjmov predpokladajú aj na rok 2000 a celkový príjem z cestovného ruchu odhadujú vo výške 76,9 mld. USD. Na architektonické a umelecké pamiatky bohaté Taliansko pritiahlo v minulom roku takmer 36 mil. zahraničných návštevníkov. Prevažujúci podiel mestskej turistiky na druhej strane zvyšuje príjmy z turistiky a v roku 2000 predpokladá Taliansko príjem z priemyslu cestovného ruchu vo výške 32,9 mld. USD. Piate miesto v počte návštevnosti zo zahraničia patrí Číne, ktorú navštívilo 27 mil. turistov zo zahraničia. Samozrejme, že výšku návštevnosti ovplyvňuje aj fakt, že Hongkong, do ktorého smeruje množstvo obchodných ciest, je čínskym územím. Návštevnosť Veľkej Británie je do značnej miery ovplyvňovaná cestami obyvateľov zo štátov bývalých kolónií, ktorí majú uľahčený prístup do tejto krajiny. Veľká Británia ako turistický cieľ je veľmi obľúbená pre podobnosť jazykov turistami zo zámoria, ako aj z Austrálie. V minulom roku ju navštívilo takmer 26 mil. turistov, čo zaraďuje Veľkú Britániu na šieste miesto vo svete. Treba sa zmieniť, že najviac vyhľadávaným turistickým cieľom je predsa len Londýn. V rámci európskych štátov nasleduje Poľsko, ktorému patrí deviate miesto vo svete. V minulom roku ho navštívilo takmer 18 mil. turistov zo zahraničia, z toho veľký podiel turistov prišlo zo zámoria. Desiate miesto patrí malej európskej krajine Rakúsku, ktoré navštívilo viac ako 17 mil. turistov. A to nielen vďaka starobylej Viedni a perfektne pripraveným turistickým centrám, ale aj pre premyslenú štátnu podporu cestovného ruchu a vysoko odbornej práci turistickej agentúry Österreich Werbung. Porovnanie Slovenska s uvedenou svetovou desiatkou je veľmi problematické, pretože evidencia štatistického úradu sa líši a základňa nie je porovnateľná. Vykazuje sa síce počet príjazdov, ale údaj sa sleduje vrátane jednodňových turistov - exkurzionistov. Cestovné kancelárie zabezpečili v roku 1998 zahraničné pobyty pre 413 608 klientov, pričom sa predpokladá rovnaký objem aj na rok 1999. V roku 1998 najviac klientov smerovalo do Chorvátska (100 932 osôb), potom do Talianska (70 441), Grécka (60 188), Španielska (39 457), Rakúska (19 339) a Maďarska (17 006). Napriek obavám vyvolaným nestabilnou situáciou na Balkáne v prvej polovici roku 1999 cestovné kancelárie počas sezóny nepocítili výrazný nápor počtu vycestovaní, naopak niektoré cestovné kancelárie boli nútené z dôvodu zvýšeného dopytu zabezpečovať dodatočné ubytovacie a dopravné kapacity predovšetkým v Chorvátsku. Výjazdy obyvateľov Slovenska do zahraničia to nie sú len výjazdy organizované prostredníctvom cestovných kancelárií. Štatistický úrad vykázal za rok 1998 tržby z organizovaného pasívneho zahraničného cestovného ruchu vo výške 5 131,9 mil. Sk, čo predstavovalo 22-percentný nárast oproti roku 1997. Za nárastom tržieb sa schováva nielen inflačný rast, ale aj zvýšenie podielu predaných miest na dlhšie vzdialenosti, t. j. náročnejších zájazdov s leteckou dopravou. Rudolfa Vallová
|
počasie Očakávame zintenzívnenie nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšené budú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím, prípadne aj s ochoreniami dýchacích ciest. Nižšia môže byť telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. n Zajtra predpokladáme ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Pretrvávať môžu reumatické ťažkosti a sklon k depresii. (zč)n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach sneženie, ktoré sa v nižších polohách západného a neskôr aj stredného Slovenska zmení na dážď. Najvyššia denná teplota 0 až 4, na juhozápade okolo 6 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m -3 stupne. Západný, na východe južný vietor 3 až 6, v horských oblastiach 10 až 15 m/s. n V sobotu bude polooblačno, na severe a východe časom až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Zrána v nižších polohách ojedinele hmla. V nedeľu prevažne jasno, zrána a predpoludním miestami hmla. Najnižšia nočná teplota -2 až -6, v údoliach miestami okolo -8 stupňov. Najvyššia denná teplota 2 až 6, na juhu západného a stredného Slovenska okolo 8 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.42 a zapadne o 17.29 hod. | Amsterdam | dážď | 9 |
| Atény | oblačno | 8 |
| Belehrad | zamračené | 3 |
| Berlín | zamračené | 6 |
| Bratislava | dážď | 7 |
| Brusel | zamračené | 6 |
| Budapešť | dážď | 6 |
| Bukurešť | oblačno | 3 |
| Frankfurt | dážď | 7 |
| Helsinki | sneženie | -5 |
| Istanbul | slnečno | 6 |
| Kodaň | prehánky | 5 |
| Kyjev | sneženie | -2 |
| Lisabon | skoro jasno | 19 |
| Londýn | oblačno | 9 |
| Madrid | polojasno | 18 |
| Moskva | sneženie | -3 |
| Oslo | snehové prehánky | 0 |
| Paríž | zamračené | 9 |
| Praha | zamračené | 6 |
| Rím | slnečno | 14 |
| Sofia | polojasno | 3 |
| Štokholm | sneh. prehánky | -1 |
| Varšava | sneženie | 1 |
| Viedeň | dážď | 7 |
| Záhreb | sneženie | 2 |
| Ženeva | zamračené 7 | |
|
|
|
