Kam sa podeli mediálni experti?!

Podľa nedávneho monitoringu inštitúcie MEMO sa takmer polovica priestoru slovenského televízneho spravodajstva venuje kauzám alebo bulvárne orientovaným informáciám. Počas dvojtýždňového monitorovania hlavných spravodajských relácií venovala STV zo svojho spravodajstva kauzám tri hodiny a 45 minút (42 percent), Markíza takmer štyri hodiny a 48 minút (45 percent) a v tom čas VTV dve hodiny a 15 minút. Spolu slovenské televízne spoločnosti za monitorované obdobie venovali rôznym kauzám 10 hodín a 48 minút, čo zodpovedá 41 percentám z času venovaného spravodajským reláciám. A to štatistika ešte nič nehovorí o úrovni príspevkov či formách ich spracovania. Ťažko počúvateľné spravodajstvo z regiónov, zachrípnuté hlasy, ktoré hlasové skúšky alebo triedu nevideli, obrazne povedané ani z vlaku, odplašia diváka,
nech by chcel vnímať audiovizuálne informácie s tým najsústredenejším úmyslom. Na úroveň spisovnej slovenčiny upozornili viacerí odborníci, ale aj sami diváci. Nebolo by to všetko v STV také vážne, keby problémy audiovizuálnych masmédií zasiahli iba sféru dospelých. V minulom roku sa napríklad na obrazovkách STV začala objavovať 4x do týždňa telefonická počítačová hra pre mladých ľudí s názvom Maxihra. Možno to poznáte - treba sa vyhnúť nastraženým mínam, prepadliskám, lebkám, najrozličnejším príšerám a prísť do cieľa bez straty života. Bolo by to celkom zábavné, ak by sme si takto neprodukovali generáciu, ktorá raz môže byť závislá od počítačových hier a hracích automatov. Psychológovia totiž hovoria, že počítačové hry sú skrytou formou násilia na deťoch. Odborníci dôrazne varujú pred nekontrolovateľným vplyvom počítačových hier napríklad na psychiku detí a mladých ľudí, úzkosť, pochybnosti, ohrozenie (výbuchy, nástrahy, deštrukcie imitujúce skutočnosť), silné emócie, ktoré sa postupne nahromadia, odreagujú iným spôsobom: poruchami spánku, nárastom agresivity, neistotou. Aj druhý prípad má spojitosť s minulým rokom a týka sa najzraniteľnejšej skupiny, detí. Nedávno sa pred hlavným večerným programom objavila v dobre zostrihanom citovom príhovore detská moderátorka Patrícia Jariabková a pýtala v zoštylizovanom prejave peniaze na rozprávky, ktoré sa v takýchto biednych podmienkach nedajú robiť. Vyzvala národ, aby nešetril na deťoch.
Nič proti takej výzve a ani proti moderátorke, keby nebolo jednej minuloročnej skúsenosti. Stála Slovenskú televíziu státisíce korún. Už spomínaná moderátorka sa rozhodla stvárniť ústrednú postavu v seriáli o Marlen. Predchádzala mu bombastická reklama, jeden diel stál vyše 450-tisíc Sk, seriál musel byť vyrábaný v spolupráci s Kolibou, lebo televízne možnosti na také umenie vraj nestačili... Koncom apríla minulého roka si naše deti, ale aj tí skôr narodení, mohli pozrieť tri časti. A potom pomaly, potichu nasledovalo stiahnutie ani nie tak slávneho, ako drahého seriálu. Zlá napodobenina známeho seriálu, ktorý pod názvom Opatrovateľka (Nanny) vysielajú na zahraničných staniciach, okrem do očí bijúcich chýb, bola odtrhnutá od života. Od nového roka má síce STV nového personálneho riaditeľa, ten bývalý však zostal vo vrcholovom manažmente, za takmer rovnakých atraktívnych podmienok, so služobným autom, šoférkou, mobilným telefónom a osobitným platom. Jediné, čomu sa vo verejnoprávnej televízii darí, je množenie riaditeľov a ich poradcov. Na verejnosť už prenikli informácie o ich honorovaní, ukazuje sa, že všetky predchádzajúce manažmenty boli proti súčasnému vedeniu - amatérmi. Bežnú populáciu by to skutočne netrápilo, keby program stál skutočne za to... Ak však chceme byť dôslední, nesmieme STV uprieť nárok na originalitu v oblasti, v ktorej ho určite má. Je ním tzv. odborársky kotrmelec,
alebo premena odborového predáka na personálneho riaditeľa tejto inštitúcie (od 1. januára 2000). Napriek zložitým podmienkam sa vždy nájde pár odborníkov, ktorí sa v naivnej viere, že sa situácia predsa len zmení k lepšiemu, usilujú na miestach, kde sú, urobiť kus dobrej, profesionálnej roboty. Pri zmenách väčšinou horí, obrazne povedané suché s mokrým. Vtedy prišli s ponukou televízne odbory, konkrétne predseda odborového zväzu masmédií pri STV. Pobral od radových ľudí dôverné informácie a potom prebehol za atraktívne peniaze na druhú stranu. Teraz vyhadzuje tých, ktorým sľúbil zastupovanie v pracovnoprávnom spore. Na nástenke výškovej budovy sa síce v tejto súvislosti objavujú slová a mená, ktoré sa zvyčajne odborovým predákom nedávajú, ale zaujímavá originalita zostáva. A vysielame?! Denne sa presviedčame, že je to oblasť, ktorá volá po pomoci mediálnych expertov alebo aspoň takých ľudí, ktorým skutočne záleží na divákovi. Z diváckych radov sa totiž na adresu zodpovedných v tejto oblasti čoraz častejšie ozývajú slová, že ich treba kdesi zatvoriť a púšťať im iba tie programy, ktoré nimi vybraté tímy vyrobili... Nuž nápad je to zaujímavý, ale ťažko realizovateľný. Navyše jeden z existujúcich expertov (bez vzdelania, bez mediálnej tvorivej praxe, ale predsa svojho času pasovaný na experta určitou skupinou) sa prostredníctvom médií vyjadril, že súčasný manažment má jeho plnú dôveru. V tom však nie je nič nové a ani čudné. Riaditelia tejto inštitúcie mávali u nás vždy podporu vládnucich strán a ich predstaviteľov, no to dobrý program neurobilo a ani ľudské problémy na obrazovku neprinieslo. Sylvia Dannyová