|
|||||||||||||||||
Piatok 25.Februára 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zápas o potravinovú bezpečnosťSvetová potravinová cena za očkovaciu látku proti moru dobytka Walter Plowright je vedec, ktorý významne prispel k vývoju očkovacích látok pre celý rad ochorení zvierat a jeho objav očkovacej látky proti dobytčiemu moru sa považuje za jedno z najvýznamnejších víťazstiev v zlepšovaní bezpečnosti a dostupnosti potravín v celosvetovom meradle. Až do Plowrightovho objavu bol dobytčí mor jedným z najsmrteľnejších ochorení zvierat v histórii, ktoré spôsobovalo stratu nespočetných miliónov kusov dobytka, rozsiahly hladomor, šokové ekonomické straty, sociálne nepokoje a dokonca vojny. Walter Plowright žije v Keni a venoval sa viac ako 20 rokov výskumu a vývoju zavedenia bezpečnej a účinnej očkovacej látky proti dobytčiemu moru. Prínosy sú všeobecne preukázateľné. Znížená úmrtnosť dobytka znamená ďalšie mlieko, mäso a výrobu koží a zvýšenú poľnohospodársku produkciu v rozvojovom svete. Vyvinutie vakcíny proti dobytčiemu moru pomohlo zachovať potravinové a príjmové zdroje tisícok malých poľnohospodárstiev na svete, odstrániť dobytok sužovaný chorobami a smrťou, a pomohlo znížiť sociálnopolitické nepokoje a vojny, ktoré vyvolal nedostatok potravinových zdrojov. Aj keď mor dobytka je azda blízko k úplnej eradikácii, stavy dobytka na svete stále ohrozujú aj mnohé iné ochorenia. Našťastie, prostredníctvom práce W. Plowrighta a povedomia vyvolaného Svetovou potravinovou cenou, chcú výskumní pracovníci pokračovať v jeho práci a zaznamenali už ďalšie úspechy. Potravinová bezpečnosť pre viac ako miliardu ľudí na celom svete predstavuje jednu z najväčších výzev 21. storočia. Pri súčasnej miere pôrodnosti by sa tento počet mohol v najbližších 25 rokoch viac ako zdvojnásobiť. Aby sa vo verejnosti zvýšilo povedomie toho, čo sa môže spraviť na zvládnutie tejto mimoriadnej výzvy, organizuje Nadácia Svetovej potravinovej ceny spolu s udeľovaním Svetovej potravinovej ceny každoročne sympózium zameriavajúce sa na dôležité otázky potravinovej bezpečnosti. Minuloročné sympózium sa zameralo na rýchlu mieru urbanizácie, ku ktorej dochádza v mnohých rozvojových krajinách, a na požiadavky, ktoré tieto zmeny budú klásť na existujúcu výrobu potravín a systémy zásobovania. Jeden zo záverov sympózia bol, že logistické systémy po tom, ako potravinové a vlákninové komodity opustia farmy, sú žalostne neprimerané potrebám pravdepodobných zmien. Vzhľadom na tento záver sa tohoročné sympózium zameralo na Logistiku potravinovej bezpečnosti. Považujem za veľkú česť a som hrdý na poctu, ktorú ste mi dnes preukázali. Je to veľká česť, pretože som sa stal 16. držiteľom Svetovej potravinovej ceny za výskum a vývoj uskutočnený mnou a mojimi kolegami v oblasti očkovacej látky bunkovej kultúry dobytčieho moru v rokoch 1956 až 1971. Kľúčová časť výskumu a prvé aplikácie v teréne sa v podstatnej miere dokončili do roku 1964. Po dvojročnej prestávke (1964 - 1966) vo Výskumnom ústave živočíšnych vírusov Pirbright, kde som pracoval na africkej horúčke ošípaných, ma vyslali naspäť do Kene (EAVRO) ako vedúceho skupiny virológov na obdobie 1966 - 1971. Takto sme dostali príležitosť pokročiť vo vývoji očkovacej látky JP-15 vrátane jej širokého používania počas prvej medzinárodnej celoafrickej kampane na odstránenie dobytčieho moru na kontinente (1962 - 1976). Kampaň bola v mnohých krajinách účinná, ale v konečnom dôsledku neuspela, ako to ukazujú veľké recidívy dobytčieho moru začiatkom osemdesiatych rokov. Rozsah strát sa v Nigérii začiatkom 80. rokov odhaduje na 2 mld. USD. Som hrdý na to, že tohtoročná cena po prvý raz vyjadruje uznanie mimoriadneho významu živočíšnych infekčných ochorení v rozvojovom svete. Dvoch predchádzajúcich laureátov (Knipling a Bushland, 1992) ocenili za ich prácu v oblasti sterilizačných metód samcov, ktoré sa aplikujú hlavne v boji s červíkmi muchy dvojkrídlej u zvierat, pretože ich ničivý potenciál sa ešte rozširuje. Ale myiáza nie je infekčným ochorením v bežnom význame. Výskum dobytčieho moru a očkovacie látky treba vidieť aj historicky. Ak sa obmedzíme na mikrobiologické obdobie, tak zástup tých, ktorí prispeli takou veľkou mierou, ohrozuje zabudnutie - veľký Robert Koch a sir Arnold Theiler počas africkej pandémie v rokoch 1889 - 1997, Edwards v Indii, Nakamura v Kórei a Japonsku, Curasson v západnej Afrike, a mnohí výskumní pracovníci, ktorí ich nasledovali. Títo ľudia boli takmer synonymom veterinárnej tropickej medicíny tých čias po celom svete. Očkovacia látka vyvinutá Nakamurom - králik, prispôsobil alebo lapinizoval vírus a jeho rôzne deriváty vytvorené na imunizáciu najväčšmi náchylného dobytka - sa použila na vyčistenie celých oblastí Ďalekého východu vrátane Číny od tejto metly. Vírusová vakcína adaptovaná kozou alebo kaprinizovaná, ktorú ako prvý vyvinul Edwards koncom dvadsiatych rokov v Indii, bola hlavným nástrojom v boji s dobytčím morom u rezistentnejšieho dobytka zebu v Indii, Pakistane a Afrike až do konca päťdesiatych rokov. Tiež mala potenciál na odstránenie choroby. Čo bolo teda to nové a trvalé v očkovacej látke na báze bunkovej kultúry vyvinutej v Muguga? - Bola univerzálne aplikovateľná, bezpečná a účinná u dobytka každého druhu s veľmi rozdielnymi hladinami genetickej náchylnosti. Tiež bola bezpečná a účinná u voľne žijúcich druhov. - Mohla sa bezpečne použiť u zvierat akejkoľvek vekovej skupiny alebo stupňa gravidity. - Nevyvolávala žiadnu významnú klinickú reakciu alebo recidívu ochorenia vracajúceho sa v prestávkach, ako je babesióza, anaplazmósa alebo trypanosomiáza. Inými slovami, nebola imunosupresívna a nedochádzalo k interferencií s inými vakcínami, ktoré sa podávali súčasne, ako je očkovacia látka proti pleuropneumónii hovädzieho dobytka. - Jej imunizačná potencia sa dala presne odhadnúť pomocou titrácie in vitro a výroba a rozbory boli lacné a zvládli ich akékoľvek laboratóriá s dobrými bunkovými kultúrami a virologickými odbornými znalosťami. - Úspešne sa využívala veľa rokov na ochranu malých ruminantov (ovce a kozy) pred chorobou známou ako peste des petits ruminants, ktorá teraz rozširuje svoj rozsah a ekonomický dosah, a spôsobuje ju veľmi príbuzný, ale odlišný vírus. - vakcínový vírus sa mohol bezpečne použiť v serologických testoch na minulé vystavenie infekcií dobytčieho moru alebo očkovanie. Mohol sa uplatňovať lacný a citlivý test neutralizácie vírusu v rozsahu dovtedy nemožnom. V období rokov 1969 - 1970 sme urobili len v samej Muguga vyše 20-tisíc testov. Ešte stále predstavuje zlatý etalón, podľa ktorého sa posudzujú iné testy, ale vo veľkej miere ho nahrádza Elisa (enzymaticky viazané imunosorbenty). - Intenzívne používanie očkovacej látky na báze bunkovej kultúry v oblastiach, kde dochádza ku kontaktu medzi dobytkom a voľne žijúcou zverou v regióne Serengeti-Mara v Tanzánii a Keni nielen eliminovalo ochorenia dobytka, ale bolo aj hlavným faktorom explózie populácie pakoňov a byvolov, ktorá bola toho výsledkom. Zmiznutie dobytčieho moru v roku 1961 - 1962 znamenalo začiatok nárastu v stave pakoňov z 263-tisíc na 773-tisíc v roku 1972 (asi trojnásobok) a počty byvolov stúpli z takmer 30-tisíc v roku 1961 na 62-tisíc v roku 1970 (asi dvojnásobok). Konečne sa podarilo zbúrať mýtus o voľne žijúcich zvieratách ako dlhodobých uchovávateľov vírusu dobytčieho moru. Chcel vyjasniť, prečo si kultúrová vakcína získala takéto dominantné a trvalé postavenie v boji s dobytčím morom na celom svete. Molekulárna biológia zlyhala napriek svojej sľubnosti pri vyprodukovaní alternatívnej lepšej vakcíny. Na druhej strane v oblasti diagnostiky, epidemiológie a epidemiologických prieskumov bola prenikavým úspechom. Táto situácia je úplne porovnateľná s prípadom osýpkového vírusu u ľudí alebo psinky, aké nádherné príklady na funguje to - nedotýkajte sa! Uvediem niekoľko slov lorda Floreyho, ako ich spomenul sir Henry Harris. V roku 1949 pri príležitosti preberania Nobelovej ceny (spolu s Flemingom a Chainom) Florey povedal: Veľmi uspokojivé, ale v takýchto veciach je aj veľa šťastia. Mali sme šťastie, že sme natrafili na antibiotikum, ktoré účinkuje u človeka. Harris si tiež všimol, že vývoj penicilínu bol vsuvkou vo Floreyho kariére, ktorej sa venoval len 7 - 8 rokov (1939 - 1946). V mojom prípade som mal šťastie, že som žil dosť dlho, aby som videl dlhodobé prínosy jednoduchého výskumu a vývoja v Koloniálnej výskumnej službe pred štyridsiatimi rokmi. Táto služba mi poskytla veľmi veľa ďalších nádherných príležitostí, napríklad pri ungulovariolovom víruse, malígnej cararrhalnej horúčke a horúčke afrických ošípaných, ale to už je iný príbeh. Pamätnú sošku Svetovej potravinovej ceny vytvoril svetoznámy návrhár Saul Bass. Soška symbolizuje svet, jeho potravu a vyživovanie jeho obyvateľstva. Svetová potravinová cena je najprestížnejšie medzinárodné ocenenie výsledkov jednotlivcov bez ohľadu na rasu, náboženstvo, národnosť alebo politické presvedčenie, ktorí prispeli k rozvoju ľudstva zvýšením kvality, kvantity alebo dostupnosti potravín na svete. Cena zdôrazňuje význam výživných a udržateľných potravinových zásob pre všetkých ľudí. Poctením tých, ktorí úspešne pracujú na dosiahnutí tohto cieľa, upriamuje Svetová potravinová cena pozornosť na to, čo sa dá dosiahnuť v budúcnosti. Cena zvýrazňuje výsledky v ktorejkoľvek oblasti zapojenej do svetového zásobovania potravinami vrátane vedy a techniky a technológie potravinárstva a poľnohospodárstva, výroby, predaja, výživy, ekonomiky, politického vedenia, spoločenských vied a ďalších súvisiacich oblastí. V roku 1990 založil John Ruan Nadáciu Svetovej potravinovej ceny v Des Moines, štát Iowa (USA), a prevzal patronát nad Svetovou potravinovou cenou. Fakulta poľnohospodárstva štátnej univerzity Iowa funguje ako sekretariát ceny. Nominácie na laureáta Svetovej potravinovej ceny môže predložiť akákoľvek inštitúcia alebo organizácia. Organizácie môžu predložiť toľko nominácií, koľko považujú za vhodné, a všetky nominácie sú dôverné. Osoby môžu podať nomináciu, ak ju podporila a predložila inštitúcia alebo organizácia. Listy podporujúce nomináciu od dvoch osôb, ktoré poznajú prácu kandidáta, ale nie sú v priamom spojení s nominujúcou organizáciou. Podporné nominácie majú uvádzať informácie o vplyve kandidáta na zvýšenie kvality, kvantity a dostupnosti potravín. Ak kandidáta nevyberú za laureáta, nominácia sa môže opäť posúdiť o dva roky. Minuloroční laureáti B. R. Barwale, 1998 Ocenený za posilnenie zásobovania osivami a za dramatické zvýšenie distribúcie vysokoúrodných, vysokokvalitných odrôd hybridných osív v Indii. Dr. Ray F. Smith, 1997* Dr. Perry L. Adkisson, 1997 Vypracovali koncepciu integrovaného riadenia boja so škodcami (IPM), ktorá využíva rôzne metódy ekologicky udržateľnej ochrany rastlín pred škodou spôsobenou hmyzom. Dr. Henry Beachell, 1996 Dr. Gurdev Khush, 1996 Zaslúžili si uznanie za genetické línie a odrody ryže, ktoré sa vyvinuli pod ich vedením a ktoré viac ako zdvojnásobili svetovú produkciu ryže za posledné tri desaťročia. Dr. Hans R. Herren, 1995 Vyvinul a realizoval projekt biologickej kontroly maniokového červa, ktorý zničil takmer celú africkú maniokovú úrodu. Dr. Muhammad Yunus, 1994 Zakladateľ Grameen bank v Bangladéši, vypracoval programy malých úverov chudobným, čím poskytol miliónom ľudí prístup k väčšiemu množstvu potravín a lepšej výžive. He Kang, 1993 Bývalý minister poľnohospodárstva potvrdil vodcovstvo, ktoré vyústilo do každoročných vysokých nárastov poľnohospodárskej produkcie začiatkom osemdesiatych rokov, čo malo za následok sebestačnosť Číny v základných potravinách po prvý raz v moderných dejinách. Dr. Edward Knipling, 1992 Dr. Raymond C. Bushland, 1992* Tím entomológov vyvinul sterilizačné metódy hmyzu na boj s hmyzími parazitmi, ktoré poškodzujú svetové potravinové zásoby. Dr. Nevin S. Scrimshaw, 1991 Vypracoval zásadu potravinových výrobkov za nízke náklady a bohatých na bielkoviny, ktoré slúžia na boj s podvýživou v rozvojových krajinách. Dr. John S. Niederhauser, 1990 Objavil trvalú rezistenciu proti neskorému plesňovému ochoreniu zemiakov, ktoré šarapatilo mnoho rokov v potravinových zásobách. Dr. Verghese Kurien, 1989 Premenil indické mliekarenské prístrešky na družstvá, ktoré produkujú, spracúvajú a predávajú mlieko v mestských centrách tejto krajiny. Dr. Robert F. Chandler, Jr. 1988* Bol zakladajúcim riaditeľom Medzinárodného inštitútu na výskum ryže, kde jeho vedenie pomohlo vytvoriť medzinárodnú sieť poľnohospodárskych výskumných centier. Dr. M. S. Swaminathan, 1987 Architekt indickej zelenej revolúcie, viedol zavádzanie vysokoúrodných odrôd pšenice a ryže indickým farmárom. * zosnulý Report, november 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |