Požiadavky, ktoré pohnú našou žlčou
Už sme zvyknutí na byrokraciu tak, že ju ani nevnímame. Dochádza to až tak ďaleko, že sa nachádza i tam, kde nemá čo robiť, kde nie je pre ňu miesto. Pod byrokraciou sa rozumie podľa Synonymického slovníka slovenského jazyka úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch. Je to veľmi výstižné. Často ide o pracovníčky mzdových učtární, ktoré vyžadujú neuveriteľné potvrdenia od zamestnancov, keď majú urobiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 1999, alebo pri podpisovaní vyhlásení na zdanenie príjmov na tento rok. Ako príklad možno uviesť, keď zamestnanec bol počas roka nejaký čas nezamestnaný. Mzdárkam niekedy nestačí, že vo vyhlásení k ročnému zúčtovaniu zamestnanec uvedie, že iné príjmy ako uvádza, nemal. Vraj potrebujú zaplniť mesiace, počas ktorých zamestnanec príjmy nemal. Nielen zaplniť, ale dokázať, prečo. Nútia zamestnancov nosiť potvrdenia z úradov práce alebo podpisovať miestoprísažné vyhlásenia, že to, čo podpísali je naozaj pravda. Dochádza to tak ďaleko, že vyhlásenia dokonca chcú mať overené aj matrikou! Nie, to nie je žart, možno je to strach pred kontrolou, ktorá by to mohla chcieť. Nič také však zo zákona nevyplýva. Akosi mnohí zabúdajú, že kalendárny rok je zdaniteľným obdobím, a že je v podstate jedno, za koľko mesiacov zamestnancovi (a nielen jemu) plynuli príjmy. Takže obyčajne stačí dôsledne čítať daňový zákon. Nie všetky zákony sú až také zlé, aké ich sami robíme. Podobne, napríklad zamestnávatelia vyžadujú od zamestnancov, ktorí si uplatňujú manželky ako vyživované osoby, že skutočne nemali príjem vyšší ako 21-tisíc Sk za rok 1999. Nestačí, že výšku príjmu potvrdili svojím podpisom, ktorý je základom na výpočet ich daňovej povinnosti. Majú dokazovať, koľko príjmov nedostali... Ak si zamestnanec uplatňuje deti ako vyživované osoby, žiadajú niektorí zamestnávatelia potvrdenia od manžela, že ich v zamestnaní neuplatňuje aj on. Akoby žili pred rokom 1993, keď to bolo potrebné a existovala daň zo mzdy a väčšina ľudí bola zamestnaná. Povinnosť takéto potvrdenie priniesť je úplne nad rámec daňového zákona. Čo potom má urobiť zamestnankyňa, ak nemá manžela, alebo manžel podniká či je nezamestnaný? Má miestoprísažne podpísať, že to, čo podpísala je ozaj pravda? Alebo jej zamestnávateľ jednoducho deti na daňové účely nezohľadní? Iné jej potom nezostane, len sa sťažovať na daňovom úrade a byrokracia začne len potom... To je niečo podobné, ako keď máme mať overené notárom, že nemáme vlastný televízny alebo rozhlasový prijímač. V tomto prípade však ide ozaj o byrokraciu, lebo tento nezmysel vyplýva zo zákona. Dagmar Piršelová
|
