Obchodná vojna EÚ - USA?
Horliví zástancovia liberalizácie zatĺkajú klince do rakvy WTO Spojené štáty a Európska únia sa v posledných rokoch dostávali do obchodných sporov o produkty, ako sú banány a hovädzie mäso. V súčasnosti čelia hrozbe nového konfliktu, pri ktorom doterajšie rozpory môžu vyzerať ako príležitostné šarvátky, napísal minulý týždeň britský denník Financial Times. Po tom, čo Svetová obchodná organizácia (WTO) včera odmietla odvolanie sa USA proti verdiktu, ktorý označil zvýhodnený daňový režim pre amerických vývozcov za nezlučiteľný s obchodnými pravidlami, je hrozba novej vojny ešte reálnejšia. Pritom spor o banány a hovädzinu sa vyčísľuje na 300 mil. USD ročne. Pri daniach sú v hre miliardy. Podľa minuloročného verdiktu panelu WTO, systém tzv. zahraničných obchodných korporácií (FSC) je formou nedovoleného subvencovania exportu. FSC sú obyčajne pobočky amerických spoločností v daňových rajoch ako Panenské ostrovy, Barbados či Guam a vývoz cez ne prináša materským podnikom významné úľavy na daniach z príjmov. Takéto výhody čerpajú najmä výrobcovia počítačových softvérov, strojov, produktov chemického priemyslu a mnohí ďalší. Ako uvádza agentúra Associated Press, daňové úľavy pre spoločnosti ako Microsoft, Boeing či General Motors budú počas nasledujúcich piatich rokov podľa odhadov Kongresu vyše 15 miliárd USD. EÚ dokonca hovorí až o 17,5 miliardy USD za päť rokov a podčiarkuje, že používanie FSC umožňuje americkým exportérom znížiť daňové odvody o 15 až 30 percent. Ministerstvo financií USA zasa uvádza podstatne nižšie hodnoty. Definitívne vyčíslenie škôd z nelegálneho obchodu je však úlohou WTO. The New York Times pritom poukazuje na skutočnosť, že v podobnej kauze s Austráliou určilo WTO škody na báze retroaktivity. Keďže zákon o FSC platí už 16 rokov, môže sa stať, že Washington zostane dlžný Bruselu pekný balík peňazí. Ale nepredbiehajme udalosti. Podľa panelu WTO sú USA povinné do 1. októbra zmeniť legislatívu, ktorá nie je v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu. No súdiac podľa vyhlásení amerických predstaviteľov a vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby v krajine je takýto scenár málo pravdepodobný. Dôrazne nesúhlasíme s rozhodnutím odvolacieho orgánu. Aj naďalej sme toho názoru, že FSC sú úplne v súlade s americkými záväzkami vo WTO, uviedla Charlene Barshefská, obchodná splnomocnenkyňa vlády USA. Americká strana argumentuje, že FSC sú len odpoveďou na podobné opatrenia Bruselu. Exportéri z EÚ napríklad nemusia platiť daň z pridanej hodnoty na vyvážané tovary. WTO však tvrdí, že takáto výnimka je legálna. EÚ zasa odporúča Washingtonu, aby namiesto dotovania exportu radšej odbúral podnikové dane, ak si myslí, že americké spoločnosti sú znevýhodnené. No ako poukazujú analytici, je málo pravdepodobné, že do volieb Washington pristúpi na akékoľvek ústupky. Ak však USA nesplnia do 1. októbra svoj záväzok, budú musieť zaplatiť mastné odškodné Európskej únii alebo sa vystavia hrozbe obchodných sankcií. Pripomeňme si: po tom, čo Brusel prehral vo WTO spory o hormonálne hovädzie mäso a banány a odmietol sa podriadiť tomuto rozhodnutiu, Washington uvalil na Brusel z hľadiska voľného obchodu legálne sankcie v hodnote okolo 300 mil. USD. Takisto by mohla teraz postupovať EÚ, pravda, išlo by omnoho väčšie sumy. V takomto prípade by sa však rozpútala ozajstná obchodná vojna a USA by zrejme odštartovali frontálny útok na neliberálne praktiky EÚ. Európski predstavitelia tiež v prvých reakciách na včerajšie rozhodnutie WTO odmietali sankcie a prihovárali sa za urovnanie sporu cestou bilaterálnych rokovaní. Takéto východisko sa pritom stále zdá najpravdepodobnejšie. Barshefská síce neústupčivo hovorí, že budeme hľadať riešenie, ktoré zaistí, aby sa americké firmy a zamestnanci nedostali do konkurenčnej nevýhody oproti európskym náprotivkom, no zúrivá obchodná vojna by neprospela ani jednému z partnerov. Najmä v situácii, keď sa európsky komisár Pascal Lamy snaží spolu s americkými partnermi obnoviť nové kolo liberalizácie svetového obchodu a Bill Clinton presviedča Kongres, aby ratifikoval dohodu o vstupe Číny do WTO. Navyše, mnohé európske firmy nepodporujú iniciatívu EÚ, keďže ich americké pobočky vyvážajú prostredníctvom FSC. Na celej veci je však zarážajúce, že do ohrozenia sa dostáva existencia samej WTO, a to práve zo strany najhorlivejších zástancov svetovej liberalizácie. Neochota Washingtonu a Bruselu podriadiť sa verdiktom panelov WTO kladie vážne otázniky nad zmyslom a poslaním WTO. Potom je tu ešte jedna vec. Kongres USA bude v najbližších mesiacoch hlasovať o predĺžení členstva Washingtonu vo WTO. Čo keď pod vplyvom posledného panelového verdiktu a všeobecnej nespokojnosti americkej podnikovej sféry Snemovne reprezentantov povie nie? Rastislav Boldocký
|
