|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 3.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vláda prijala balvanObojstranne výhodné splatenie dlhopisov Problém vyplatenia dlhopisov FNM je z tých, kde sa dá vyberať len medzi zlými a ešte horšími riešeniami. Populistické rozhodnutie predchádzajúcej vlády o jednotnom odškodnení občanov v podobe desaťtisíckorunovej lízanky malo zalepiť oči verejnosti. Tá sa právom rozhorčovala nad miliardovými privatizačnými darmi za korunu, pre silnú domácu kapitálotvornú vrstvu. Vtedajšiu vládnu garnitúru málo trápilo, že v čase splatnosti štát nemusí mať ani na tú lízanku. Súčasná vláda sa rozhodla prijať tento balvan. Spomedzi viacerých riešení - prolongácia dlhopisu, jeho povinné vloženie do niektorej časti reformovaného penzijného systému, či postupné splácanie dlhopisu počas niekoľkých rokov, sa vláda rozhodla pre vari najdiskutovanejšiu alternatívu - o umorení dlhopisu v zákonnej lehote. Okamžite sa vyskytli úvahy o dosahoch tohto rozhodnutia na vývoj inflácie, obchodnej bilancie a stabilite meny. Skúsme sa pozrieť na tieto úvahy z viacerých zorných uhlov. Inflácia a úroky V súčasnosti sa miera inflácie pohybuje približne na úrovni 14 %. Po vykonaní cenových úprav od 1. februára môže toto číslo vzrásť ešte o dve-tri percentá, na 16 - 17 %. Je možné, že koncom roka bude miera inflácie nižšia, ale pod 12 % priemerná miera inflácie sotva neklesne. Okrem toho by vyplatenie dlhopisu pravdepodobne spôsobilo tlak na spotrebiteľské ceny. Ťažko možno očakávať, že slovenská populácia, kvárená 20-percentnou nezamestnanosťou a rastom cien, si výnos z dlhopisu odloží vo forme úspor. Skôr sa dá očakávať okamžitý presun týchto prostriedkov (v objeme asi 30 mld. Sk) do maloobchodnej siete. Z toho vyplývajú dodatočné inflačné impulzy. Dlhopis je úročený diskontnou sadzbou na úrovni 8,8 %. Ak by ho štát splatil už koncom tohto februára, držiteľ dlhopisu by dostal negatívny úrokový výnos vo výške mínus 7 - 8 % a koncom roka okolo mínus 3 percentá. V najbližších rokoch možno skôr očakávať znižovanie miery inflácie a reálny výnos z dlhopisu sa pomerne rýchlo prehupne do plusu. Dôjde napríklad k predaju veľkých domácich bánk zahraničným subjektom. Ak nimi budú európske veľkobanky, napríklad Deutsche Bank, sotva budú nakupovať na peniaze od domáceho obyvateľstva po 12 - 14 %, alebo ich budú môcť získavať z európskych trhov po 5 - 7 %. Lacné peniaze Zvonka budú lacné peniaze spôsobovať pokles domácich úrokových mier (ako je to aj v ČR). Čím dlhšie sa bude vyplatenie odkladať, tým viac bude narastať úrokové riziko. Prolongácia dlhopisu na obdobie 5 - 10 rokov by bola možno šetrnejšia pre súčasnú štátnu pokladnicu, ale v konečnom dôsledku by pre štát znamenala dodatočnú záťaž. Áno, vyplatenie dlhopisu môže spôsobiť dodatočný tlak na ceny, ale ak má štát dlhopisy FNM vyplatiť, nech to urobí inflačnými peniazmi, čiže teraz. Zostáva otázka, kde má vláda vziať toľko likvidity. Je možné získať potrebný objem, približne tri štvrte miliardy Sk v zahraničí za rozumnú cenu? Áno, dnes je to už možné požičať si vonku za nižší úrok, ako je spomínaných 8,8 % diskontnej sadzby. Samozrejme, hneď sa vynára problém, že splácať ten istý úrok v USD je iné, ako ho splácať v korunách. Nevyvolá práve splatenie dlhopisu tlak na kurz koruny? Stabilita meny Právom sa očakáva, že väčšina vyplatených prostriedkov sa premietne do spotreby. Takisto sa dá predpokladať, že značnú časť spotreby budú tvoriť dovezené tovary. Ak odhadujeme podiel zahraničných tovarov v spotrebnom koši, asi na jednu polovicu, teoreticky to znamená dodatočné dovozy vo výške asi 15 mld. Sk. Táto vidina istotne neteší najmä NBS, pretože čím väčší deficit, tým väčší tlak na národnú menu. Situácia však nemusí byť taká zlá, ako sa zdá. Predpovedať kurz národnej meny na rok dopredu je skôr úlohou pre delfskú veštiareň, môžeme však vychádzať z týchto úvah: - v súčasnosti má NBS skôr problémy so silnou korunou a musí intervenovať proti nej. Silná koruna znamená zlé podmienky pre vývozcov a od exportov je životne závislý aj trh práce. Určité oslabenie koruny by preto nemuselo byť prekážkou, - v tomto a budúcom roku možno očakávať predaj viacerých veľkých slovenských bánk a spoločností zahraničným záujemcom. Vôbec nie všetky prostriedky z predaja vstúpia do domácej zásoby peňazí (cenovú hladinu by to rozkývalo omnoho viac ako splatenie dlhopisu). Časť z nich prejde do devízových rezerv NBS. Ich nárast sa obyčajne prejaví spevňovaním kurzu národnej meny, - po skonsolidovaní situácie vo VSŽ a príprave novej výroby vo Volkswagene, reálne môžeme rátať so zvyšovaním exportu. Toto zvýšenie by mohlo aspoň sčasti nahradiť zvýšené dovozy generované prísunom peňazí do spotreby po vyplatení dlhopisov. Ako vidieť, z viacerých zlých možností je umorenie dlhopisov FNM v zákonom stanovenej lehote tým najrozumnejším. Ak už dlhopisy vyplatiť, tak teraz. Ing. V. Baláž, PhD. Sevis Žilina |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
