Hospodársky denník
USD43,553 Sk
EUR42,301 Sk
CHF26,275 Sk
CZK1,181 Sk
  Štvrtok  3.Februára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vzdelanie, zdravie a nízke dane v USA


„Podľa najlepšej tradície našej krajiny sú Američania odhodlaní veci naprávať. Obnovili sme životne dôležité centrum, nahradiac zastarané ideológie novou víziou zakotvenou v základných pretrvávajúcich hodnotách: príležitosť pre všetkých, zodpovednosť od všetkých a spoločenstvo všetkých Američanov,“ uviedol koncom uplynulého týždňa v posolstve o stave únie prezident USA B. Clinton. Bolo samozrejmé, že časť zásluh za robustnú ekonomiku krajiny a za sériu štatistických ukazovateľov, ktoré za ňou stoja, ako napr. najdlhšia mierová expanzia v histórii USA, najnižšie registre sociálnych dávok za posledných 30 rokov a prvýkrát za 43 rokov dosiahnuté nadbytky vo financovaní dvoch za sebou idúcich vlád, pripísal sebe. Ponúka však program znižovania daní, financovania vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, rozšírených výdavkov na obranu a ďalšie iniciatívy, ktoré sú „veľkými cieľmi, hodnými veľkého národa“. Pravdou je, že skutočne „stav našej únie je silnejší než kedykoľvek predtým“, čo je podľa neho zásluhou amerického ľudu. „Obyvatelia USA sa môžu považovať za šťastných, že žijú v tomto historickom období. Nikdy predtým nedosiahli USA taký blahobyt a sociálny pokrok, nikdy predtým neexistovalo tak málo vnútorných kríz a tak málo hrozieb zo zahraničia.“ To, čo po roky kvárilo americkú spoločnosť, a síce kriminalita, sa darí znižovať a ide o „najdlhšie trvajúci zaznamenaný pokles“. „Vďaka celonárodnému konsenzu sme pomohli formovať komunitnú políciu, rozumnú kontrolu ozbrojovania a účinnú prevenciu. Nikto neverí, že Amerika je dosť bezpečná. Postavme si teda vyšší cieľ. Urobme Ameriku najbezpečnejšou veľkou krajinou na svete.“ Hocako, Clintonov návrh zvýšiť výdavky na zbrojenie o takmer 7 percent znamená najväčší nárast v rozpočte Pentagónu od Reaganovej éry vojenského rozširovania v osemdesiatych rokoch. Dnes sú však pred očami verejnosti problémy zdravotnej starostlivosti a vzdelania. Clinton navrhol program v objeme 110 miliárd dolárov na rozšírenie zdravotnej starostlivosti pre nepoistených Američanov vrátane plánu, ktorý ako prvý navrhol Gore. Umožniť rodičom, ktorých deti sú kryté vládnym programom zdravotného poistenia detí, aby boli tiež krytí týmto zdravotným poistením. Zdravotná starostlivosť sa objavila ako kľúčová oblasť v primárnej kampani demokratov a Clintonov plán by sa dal vnímať ako pokus vykompenzovať kritiku voči Goreovi v tejto otázke zo strany jeho jediného rivala zo strany demokratov, bývalého senátora za New Jersey, Billa Bradleyho. Zdravotná starostlivosť sa totiž cituje v mnohých prieskumoch verejnej mienky ako kľúčová otázka pre Američanov vo voľbách a Clinton bude pravdepodobne tlačiť na Kongres, aby schválil tzv. listinu práv pacienta, ktorá by dala pacientom niektoré nové právomoci v rokovaniach s ich organizáciami udržiavania zdravia (health maintenance organizations, HMO) a s inými, ktoré poskytujú program riadenej starostlivosti. Demokrati a republikáni sa nehodujú v otázke rozsahu takejto listiny, ktorá konzistentne vychádza ako obľúbená z prieskumov mienky v krajine. Hlavný sporný bod je návrh demokratov dať pacientom právo súdiť sa s ich HMO o odškodné, ak im bola odmietnutá liečba. Republikánski zákonodarcovia by chceli také spory riešiť prostredníctvom vonkajšej arbitráže, hovoriac, že návrh demokratov by viedol k návalu súdnych sporov a vyhnal by náklady na zdravotníctvo hore, ale v prospech súdnych právnikov a nie pacientov. Clinton tiež vyzval k tvrdšiemu presadzovaniu zákonov o strelných zbraniach tým, že navrhuje financovanie väčšieho počtu federálnych agentov a prokurátorov a vytvorenie programu na analýzu používania zbraní prostredníctvom balistických testov. Po sérii široko publikovaných streleckých útokov na stredných školách a v komunitných centrách minulý rok presadzoval Clinton v Kongrese tvrdšie opatrenia na kontrolu zbraní. Ale legislatíva odďaľovala kroky v takých otázkach, ako je napr. rozšírenie kontrol podľa Bradyho zákona aj na výstavy zbraní, alebo zákaz veľkokapacitných zásobníkov nábojov, alebo v otázke, či vyžadovať bezpečnostné zámky na jednoručných zbraniach. „Kongres by mal po svojom návrate do Washingtonu túto legislatívu schváliť. Bude to mať taký istý dosah, ako mal Bradyho zákon a zákaz útočných zbraní. Pre nikoho, kto dodržiava zákony, to nebude žiadnym obťažovaním. Zachráni to životy. Je dôležité, aby sme aj toto urobili.“ Daňová záťaž by sa mala počas budúcich 10 rokov znížiť podľa neho o 350 miliárd dolárov, pričom navrhol aj daňové úľavy pre manželské páry a nový program pre dôchodkové sporenie. Prezident ponúka to, čo nazýva „podstatný nárast“ programu daňových kreditov zo zarobeného príjmu (EITC), čo je program zacielený na tých občanov krajiny, ktorí síce pracujú, ale napriek tomu ostávajú chudobní. Clintonov plán by opäť mohol pomôcť Gorovi, keďže Bradley navrhol rozšírenie daňových kreditov pre pracujúcich s nízkymi zárobkami ako súčasť 9,8-miliardového „rozsiahleho záchranného úsilia“ pre chudobných. Clinton by podľa predstaviteľov Bieleho domu zvýšil EITC pre pracujúce rodiny s tromi a viac deťmi o 500 dolárov v roku 2002. Maximálny kredit v tejto kategórii by sa tak zvýšil z 3992 dolárov na 4491 dolárov. „Mali by sme mať ako svoj cieľ predstavu, že (výraz) ťpracujúci chudobníŤ by mal zmiznúť z nášho lexikónu,“ povedala Echaveste. Tento plán by tiež zvýšil limit zárobku pre manželské páry o 1450 dolárov. Manželský pár s dvoma zárobkami a s deťmi by mohol zarobiť až 14 480 dolárov v roku 2001 a stále dostať maximálny kredit, v porovnaní s hraničnou výškou 13 030 dolárov podľa súčasného zákona. Takého ustanovenie by dalo párom ďalší príspevok 250 dolárov. Rodiny s dvoma a viac deťmi by mali dovolené podržať si vyšší kredit po zarobení povoleného maxima. Odhaduje sa, že náklady na súčasný program sú okolo 21 miliárd dolárov za 10 rokov. Program EITC každoročne pomáha takmer 20 miliónom pracujúcich rodín s nízkym príjmom tým, že im dáva daňové Pokiaľ ide o školstvo, B. Clinton chce uvoľniť 30-miliardový daňový kredit na náklady na vysokoškolské vzdelanie, venovať 27 miliónov dolárov na zlepšenie osvety a vymáhanie dodržiavanie federálnych zákonov vyžadujúcich rovnakú mzdy za rovnakú prácu mužov aj žien, posilniť základný vedecký a medicínsky výskum o 2,8 miliardy dolárov, v rozpočte roku 2001 venovať 695 dolárov ( 13-percentný nárast) na posilnenie vymáhania občianskych práv. Okrem toho venovať 20 miliónov dolárov (dvojnásobok sumy v rozpočte pre fiskálny rok 2000) na financovanie programu, ktorý pomáha orgánom činným v trestnom konaní riešiť trestné činy analyzovaním guliek, alebo obalov nábojov nájdených na mieste trestného činu a pridať tiež 204 miliónov dolárov na domáce a medzinárodné programy, ktoré poskytujú antikoncepciu a iné služby plánovania rodiny. Bol by to najväčší ročný nárast na takéto služby za obdobie viac než dve desaťročia. (spracované podľa CNN)

počasie

Na našom území očakávame zväčša pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnym postihnutím. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku. Zhoršiť sa môže priebeh exematóznych kožných ochorení. n Zajtra predpokladáme ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré má skôr pozitívny vplyv na organizmus. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami sa však majú vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresovým situáciám. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať náchylnosťou k migrénam a pocitom závratu.(zč)

n Dnes bude premenlivá, časom zmenšená oblačnosť a miestami snehové prehánky. Najvyššia denná teplota +3 až +7, na Kysuciach a na Orave okolo 0 stupňov. Severozápadný vietor 5 až 10, na horách 13 až 17 m/s, na hrebeňoch Tatier časom víchrica. Teplota vo výške 1500 m klesne na -5 stupňov. n V piatok jasno až polojasno, v horských oblastiach ojedinele snehové prehánky. V sobotu postupne až veľká oblačnosť a miestami občasné sneženie, v nížinách postupne dážď so snehom. Najnižšia nočná teplota -3 až -7, v horských dolinách okolo -9, najvyššia denná +1 až +5 stupňov, na severe miestami slabo pod nulou. n Slnko vyjde zajtra o 7.19 a zapadne o 16.53 hod.

Amsterdamjasno10
Aténypolooblačno19
Belehradprehánky10
Berlínpolooblačno10
Bratislavapolooblačno9
Bruseljasno9
Budapešťoblačno8
Bukurešťdážď12
Frankfurtslnečno9
Helsinkipolooblačno-1
Istanbuloblačno12
Kodaňpolooblačno6
Kyjevprehánky1
Lisabonjasno17
Londýnoblačno11
Madridjasno12
Moskvasneženie-6
Oslooblačno-5
Parížjasno9
Prahaslnečno10
Rímoblačno14
Sofiaprehánky12
Štokholmprehánky0
Varšavaoblačno7
Viedeňpolooblačno10
Záhreboblačno13
Ženevajasno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.