|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 3.Februára 2000 | |||||||||||||||||
Lacná hra politikovObce zvládnu správu pôdy Možný presun neidentifikovateľnej pôdy bez vlastníkov do správy obcí sa spolitizoval. Najviac sa k nemu vyjadrujú tí, ktorých sa fakticky netýka, ale cítia možnosť vytĺcť z tejto otázky politický kapitál. A tak národniari tvrdia, že starostovia na juhu Slovenska nečakajú na nič iné, len ako by po prebratí do správy mohli túto pôdu predať. Minister Koncoš je zasa proti prevodu s tým, že obce nezvládnu túto úlohu. Čo na to však hovoria predstavitelia samých obcí? Zvládli by túto úlohu? Chcú sa jej vôbec zhostiť? S týmito a ďalšími otázkami sme oslovili predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru. Ako problém vznikol? Často sa hovorí, že ZMOS o túto pôdu žiada... - To vôbec nie je pravda. Vláda si prevod neidentifikovanej pôdy do správy obcí dala do programového vyhlásenia. Keď bol pred vyše rokom premiér M. Dzurinda hosťom nášho IX. snemu, verejne, pred 1600 starostami a primátormi, tento cieľ vyslovil. Ide teda o ponuku a program vlády a nie o našu požiadavku. Odmietať ju by bolo v protiklade s doterajším pôsobením našej reprezentatívnej organizácie, ktorá už desať rokov presadzuje posilnenie územnej samosprávy. Či sa tak napokon stane, to je zodpovednosť politikov - parlamentu a vlády SR, do ktorého my nechceme a nebudeme hovoriť. Ako predseda ZMOS nemám ani najmenší záujem na riešeniach, s ktorými nebudú spokojné členské mestá a obce. Rovnako považujem za svoju povinnosť brániť sa tomu, aby sa ZMOS stal prostriedkom v súboji politických strán. Ale keď sa vláda už rozhodne, že túto pôdu prevedie do správy obcí a miest, potom samosprávy budú spolupracovať na riešení vecnej stránky problému. Čo ak nakoniec vláda povie, že nie? - Nebudeme z toho robiť problém. Objektívne však treba povedať, že pre ďalší územný rozvoj obcí a miest by takýto krok bol užitočný. Záujem máme najmä o pôdu, ktorá bezprostredne susedí s intravilánom obcí a miest. Okrem toho prevod pôdy do správy obcí koncepčne nadväzuje na reformu verejnej správy, ktorej cieľom je posilniť úlohu samospráv. Predstavitelia SNS poukazujú na to, že - najmä na juhu Slovenska - by starostovia maďarskej národnosti pôdu rozpredali. Teoreticky: mohli by to urobiť? - Nie. Veď hovoríme o prevode neidentifikovateľnej pôdy do správy obcí a nie do ich vlastníctva. Ako správca predsa obec nemôže svojvoľne niečo predávať, keď jej to nepatrí. Keby sa neskôr našiel vlastník pôdy a doložil by svoje nároky verifikovanými dokladmi, obce, ako jej prípadní správcovia, by mu ju museli odovzdať? - Áno. V prípade, že by pôda bola medzičasom zastavaná, musíme ponúknuť náhradu alebo dohodnúť sa napríklad na platení nájomného alebo inej náhrade. Otázka však je, či obce zvládnu agendu spojenú s prenájmom pôdy. Odporcovia tejto myšlienky často hovoria, že nie. Je ich tvrdenie opodstatnené? - Nie. Samosprávy za desať rokov existencie dokázali, že svoje kompetencie zvládnu. Okrem toho vo viacerých oblastiach pomáhajú štátu, napríklad pri zabezpečovaní chodu školských a zdravotníckych zariadení, ale aj pri zveľaďovaní ich majetku. Takže podobné obavy, že samosprávy by nezabezpečili správu neidentifikovanej pôdy, sú zbytočné a opäť sú iba politizovaním problému. Peter Višváder Snímka archív Text pod obrázok: Michal Sýkora |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |