|
|
||||||||||||||||
| Piatok 4.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vláda nepozná podmienky podnikaniaFiasko: iba 2034 živnostníkov využije paušálnu daň Do konca januára sa mohli živnostníci rozhodnúť pre možnosť platenia dane pomocou tzv. paušálnej dane. Za túto možnosť hovorilo to, že by sa následne mala zjednodušiť evidencia a účtovníctvo pri podnikaní. Aj keď odborníci majú výhrady proti tejto téze, ukazuje sa, že problémov je podstatne viac. Pretože daňové úrady zaevidovali k 31. januáru tohto roka iba 2034 oznámení živnostníkov o platení paušálnej dane na rok 2000. Na základe tohto oznámenia sú povinní malí podnikatelia podať daňové priznanie k paušálnej dani na zdaňovacie obdobie roku 2000 najneskôr do 31. marca. Daň vypočítajú z príjmov dosiahnutých v roku 1999, teda vždy za predchádzajúci rok, z činností uvedených v prílohe č. 1 k zákonu o daniach z príjmov a z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom ich tvorivej činnosti. Daňovník je povinný v uvedenom termíne paušálnu daň na rok 2000 aj jednorazovo zaplatiť. Sadzby a limity príjmov, na ktoré sa vzťahujú, uvádzame v tabuľke na str. 1. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny hore. Ak začala fyzická osoba vykonávať vybrané činnosti a vyrábať predmety po 31. januári príslušného roka, splní požadované podmienky a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, podá daňové priznanie k nej do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti živnostenského oprávnenia. Daň si vypočíta z predpokladanej výšky príjmov, minimálne však 4000 Sk. Začnúc zdaňovacím obdobím roku 2001 nie je daňovník povinný oznamovať DÚ, že sa rozhodol platiť paušálnu daň. Daňové priznanie predkladá do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia. Diskriminácia Paušálnu daň zaviedli od 1. januára tohto roka ako osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov, prevádzkujúcich niektoré živnosti. Podľa vyjadrenia riaditeľky Odboru metodiky daní ÚDR SR Kataríny Mrázovej, by malo jej zavedenie zjednodušiť agendu podnikateľských subjektov, vedenú na daňové účely. Podľa predpokladov správcov daní paušálnu daň by malo zaplatiť približne 7- až 8-tisíc fyzických osôb z celkového počtu vyše 100 000 živnostníkov. No ako sa ukázalo, nestalo sa tak. Dôvodom je fakt, že MF SR okruh daňovníkov, ktorí môžu použiť paušálnu daň, výrazne obmedzilo. Medzi takéto často neprijateľné a diskriminujúce podmienky patrí napríklad to, že sa vzťahuje len na činnosti uvedené v prílohe čl. 1 k zákonu o daniach z príjmov a z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom jeho tvorivej činnosti. Okrem toho možnosť paušálnej dane má iba živnostník, ktorý má živnostenské oprávnenie len na spomínané činnosti v zozname a úhrn jeho príjmov nepresiahol v predchádzajúcom roku 1,5 mil. Sk. Diskriminujúci je však najmä fakt, že živnostník nemohol na uplatnenie paušálu mať v minulom roku iné druhy príjmov s výnimkou tých (pritom nejde len o predchádzajúce obdobie, ktoré je základom na výpočet dane, ale iné činnosti nemôže mať ani v priebehu roka), ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane a oslobodených od dane. Nesmie byť ani registrovaný ako platiteľ DPH a spotrebnej dane. Vláda vedela... Ako sa teda ukazuje, vládou deklarovaná podpora živnostníkov vyšla takmer naprázdno a sľuby zostali len sľubmi. Tento výsledok smeruje k dvom záverom. Ak vláda pozná podmienky podnikateľov, zavedenými obmedzeniami pri uplatnení paušálnej dane chcela vedome znížiť počet tých, ktorí túto možnosť využijú. V tom prípade však všetky reči o pomoci malým živnostníkom sú iba trápnym podvodom na verejnosti. Bola motívom k takémuto pokrytectvu obava z nenaplnenia príjmov štátneho rozpočtu? Ak áno, potom vláda potrela základ filozofie, ktorá zavedenie paušálnej dane vyvolala. Išlo totiž o to, že síce živnostníci paušálnou daňou zaplatia do rozpočtu menej, ale svojím rozvojom budú impulzom k vyššej produkcii, zamestnanosti a kvalite služieb, čo sa štátu vráti inde. No ukazuje sa, že kabinet M. Dzurindu bariéru rozpočtového mantinelizmu jednoducho nedokázal prekonať. ... alebo nevedela Ak sme však vládu nepodozrievali z vedomých krokov proti malým podnikateľom, musíme pripustiť aj druhú možnosť, nemenej šokujúcu: že vládni politici mysleli sľubovanú pomoc živnostníkom úprimne, ale nedokázali ju zrealizovať. Nízky počet tých, ktorí využili možnosť paušálnej dane, iba dokazuje, že kabinet M. Dzurindu nepozná podmienky ich práce, lebo nedokázal nastaviť parametre avizovanej pomoci tak, aby oslovila široké vrstvy podnikateľov. Pre členov vlády sa teda ukazuje byť aktuálna nasledujúca domáca úloha. Ak chcú vládnuť a dobre vládnuť, mali by vedieť, ako to na Slovensku chodí. Preto by mali otvoriť temné okná bavorákov a detailne spoznávať ich skutočné problémy. Iba tak môžu podnikateľské prostredie modelovať na jeho skutočný osoh. Fiasko s paušálnou daňou však ukázalo, že k tomu majú ešte veľmi ďaleko. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
