|
|
||||||||||||||||
| Piatok 4.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Robustná americká ekonomikaČím Clinton v správe O stave Únie potešil a čo obišiel Obrovská americká ekonomika s vyše 8 biliónmi dolárov HDP expandovala vlani o ďalšie štyri percentá a prezident Bill Clinton mal veľa dôvodov, aby pred roztlieskaným Kongresom USA minulý štvrtok povedal: Nikdy predtým nedosiahli USA taký blahobyt a sociálny pokrok, nikdy predtým neexistovalo tak málo vnútorných kríz, a tak málo hrozieb zo zahraničia. Obyvatelia USA sa môžu považovať za šťastných, že žijú v tomto historickom období. Stav našej Únie je najlepší, aký kedy existoval. Vybudovali sme novú ekonomiku, povedal Clinton a vysunul energickú bradu, premeriavajúc sebaistým pohľadom, skrytým pod bielou hrivou, kongresovú sálu. Prezident dodal, že USA majú nádej prvýkrát od roku 1835 splatiť do 13 rokov vnútorný dlh, ktorý dosiahol astronomický rozmer 3,6 bilióna dolárov. Odchádzajúci prezident, vstupujúci s takou skvelou bilanciou do histórie, sa, pravda, venoval predovšetkým pozitívnym stopám, ktoré zanecháva v análoch a suchou nohou obišiel menej radostné javy, ako je vysoko pasívna obchodná bilancia USA, historická priepasť medzi americkými pólmi bohatstva a chudoby, cena, ktorú za deväťročnú nepretržitú americkú hospodársku expanziu zaplatil rozvojový i transformujúci sa svet, ekologická devastácia planéty s trestom prírodných katastrof, čoraz väčší odpor proti neoliberálnej ekonomickej a kultúrnej globalizácii, sprevádzanej politickou a vojenskou globalizáciou. Kolektívne hody Spojené štáty so 4,3 percentami svetovej populácie disponujú štvrtinou svetového HDP a v tomto zmysle ide ozaj o kolektívne hody. Akcie podnikov sa zhodnocujú, len v posledných šiestich rokoch narástol Dow-Jonesov index o neuveriteľných 8-tisíc bodov a dostal sa k hranici 12-tisíc bodov. Minulý týždeň sa dolár po prvý raz vyšplhal nad euro. Veľké spoločnosti, ktorých akcie stúpajú, zarobia ročne na burze vyše sto miliónov dolárov. Nositeľ Pulitzerovej ceny Američan David Halberstam hovorí: Rozhodujúce vrstvy našej spoločnosti sú bohatšie a bohatšie a rozhadzujú peniaze ako len vedia vzniká nový druh konzumného šialenstva. Čoraz drahšie domy a letné rezidencie a, prirodzene, súkromné lietadlá. Dokonca aj tí, čo málo zarábajú, sa vrhajú v tomto konzumnom cirkuse do dlhov. Hospodársky rast obohacuje len malé percento obyvateľov, väčšina to má naďalej relatívne ťažké. Hranice triednych rozdielov tejto spoločnosti sú zreteľné. Amerika je ekonomicky v závideniahodnom pohybe. Deklarovaným tajomstvom úspechu je rýchla premena na postindustriálnu, vysoko technologickú spoločnosť. Hoci sa USA ťahajú za prsty s ázijskými krajinami o ich lacných vývozoch textilu, odevov, obuvi, hračiek, zábavnej elektroniky a podobných komodít do USA, pre Ameriku je to výhodné. Tento superlacný spotrebný tovar umožňuje udržiavať či zvyšovať životnú úroveň Američanov bez zvyšovania miezd, čo povzbudzuje rýchlu akumuláciu a investičný nápor. Dovoľuje to aj presúvať preškolenú pracovnú silu do odvetví s vysokou pridanou hodnotou, ako je bankovníctvo, informatika, vysokovýkonná elektronika, biotechnológie, farmaceutický priemysel, za produkty, za ktoré sa vo svete dobre platí. Váha vzdelania Skôr ako iné štáty sa USA preorientovali na vysokú kvalitu pracovnej sily. Rozhodujúcu úlohu pritom plnia excelentné univerzity. Tie najchýrnejšie majú dnes stomiliónové, ba miliardové rozpočty. Len okolo Bostonu sídli viac vynikajúcich vysokých škôl ako v niektorých európskych krajinách. USA sú nielen vojenskou a hospodárskou superveľmocou, ale aj veľmocou vzdelávania. Generuje to bezkonkurenčnú intelektuálnu energiu s výraznými hospodárskymi dôsledkami. V správe O stave Únie Clinton navrhol daňové úľavy 30 mld. dolárov pre rodiny s nízkymi a strednými príjmami, keď pošlú aspoň na 4 roky svoje deti na vysokú školu. Len čo sa taká krajina stane magnetom pre vzdelaných, ctižiadostivých a podnikavých ľudí, nasáva túto elitu z celého sveta. Je to napospol mimoriadne lacné skvalitnenie populácie. V USA študujú stotisíce zahraničných študentov, zväčša za svoje, len z Číny ich je tam 40-tisíc. Tí najlepší z nich dostanú po skončení štúdia ponuky zostať a pracovať pre USA. Materiálne ponuky väčšinu z nich rýchlo presvedčia. Prichádzajú aj zahraniční odborníci s praxou, aby odviedli ovocie svojej univerzitnej prípravy a domácej praxe Amerike. Tento vysoko výhodný brain-drain je transfúziou najcennejšej krvi, ktorú rozvojový svet poskytuje bohatým USA. Jej hodnota vysoko prevyšuje americkú hospodársku pomoc tejto časti sveta. Vyslúžilo si to už protesty, napr. Indie, ktorá disponuje rozsiahlym potenciálom talentovaných špičkových odborníkov na softvér, ktorých lanária americkí i európski supranacionáli za hranice Indie. USA sú, pravda, magnetom aj pre nekvalifikovanú pracovnú silu, pred tou sú však brány zasľúbenej krajiny hermeticky zatvorené, proti Mexiku miestami dokonca železnou oponou. Clintonove počty Rozmáhajúci sa hedonistický životný štýl, ktorý známy ekonóm z Massachusettského technologického inštitútu Lester Thurow označil za snahu len oslavovať, pozná podľa Halberstama pri dnešnej americkej pozícii len jedno ohrozenie krach na burze. Kocháme a však ilúziou, že sme nezraniteľní, hoci je známe, že po hodoch prichádza stav po opici. Zatiaľ však americké finančné a investičné fondy profitujú skôr z krachov iných búrz, ktoré pomáhajú hedge-fonds organizovať. Príkladom je juhovýchodná Ázia, ale aj Japonsko, ktoré o svoje enormné obchodné prebytky, investované do amerických imobílií, zväčša prišlo. Clintonova správa O stave Únie je napriek objektívnym konštatovaniam aj silno navoňaná doružova. Najmä tam, kde sa opiera na predpoklad agregovaného rozpočtového prebytku v budúcom desaťročí vo výške 4,23 bilióna dolárov, čo by vymazalo štátne zadlženie USA. Konštatuje sa, že ohlásený prebytok štátneho rozpočtu na rok 2000 v rozsahu 176 mld. dolárov je len počtové kúzlo, lebo do seba zahŕňa aj 153 mld. dolárov prebytku účtu sociálneho poistenia. Ozajstný čistý rozpočtový prebytok, s ktorým možno nenávratne disponovať, bude len 23 mld. dolárov. Tieto malé, čestné klamstvá však Američania vo volebnom roku Clintonovi istotne prepáčia, keď im znovu sľubuje, čo všetko urobí za 400 mld. dolárov pre ich zdravotníctvo v budúcich 25 rokoch a o koľko miliárd im zníži dane. Jaroslav Brabec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
