|
|
||||||||||||||||
| Piatok 4.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpory v EÚ pre rakúsku krízuBudúca vláda v súlade s princípmi slobody a demokracie Viedeň (TASR) - Vedenie Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Wolfganga Schüssela v noci navčera schválilo koaličnú dohodu so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) Jörga Haidera. Ľudovci a slobodní vládny program už v stredu predložili prezidentovi Thomasovi Klestilovi. Ten je postavený pred dilemu. Na jednej strane účasť FPÖ vo vláde vyvolala rozruch na medzinárodnej scéne, na druhej strane je Rakúsko bez vlády od októbrových volieb, v ktorých zvíťazila Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ). Na tomto stave by nič nezmenili ani predčasné voľby, na ktorých vypísanie v stredu vyzval vedúci predstaviteľ SPÖ A. Guschbauer, lebo podľa prieskumov by FPÖ mohla v novom hlasovaní zvíťaziť. S cieľom zmierniť eskaláciu krízy vo vzťahoch s EÚ Klestil svoj súhlas s novou vládou podmienil podpísaním vyhlásenia, v ktorom sa obaja koaliční partneri zaviažu rešpektovať hodnoty európskej demokracie. Haider a Schüssel vyhlásenie včera podpísali. Ich nová vládna koalícia včera zverejnila svoj program. V kapitole venovanej bezpečnosti sa uvádza, že sa Rakúsko bude aktívne a solidárne podieľať na rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Vláda sa plánuje zasadzovať za prijatie záruky pomoci medzi členskými štátmi EÚ, ktorá by mala platiť aj pre Rakúsko. K posunu v neutralite štátu by však nemalo dôjsť bez súhlasu obyvateľov, vyjadreného v referende. Vláda sa chce zasadzovať za efektívnu spoluprácu medzi EÚ a NATO. Nie je vylúčená možnosť neskoršieho vstupu Rakúska do NATO. Okrem toho sa chce Rakúsko plne podieľať na európskej spolupráci v oblasti zbrojárskeho priemyslu. Cieľom krajiny je dosiahnuť rovnoprávne zastúpenie vo vznikajúcich európskych bezpečnostných štruktúrach. Rozširovanie EÚ je v záujme Rakúska v súvislosti s posilnením mieru a stability v Európe, preto ho vláda mieni podporovať. Program však zdôrazňuje potrebu individuálneho tempa integrácie a dlhého prechodného obdobia, pričom za dôležitú považuje prechodnú reguláciu voľného osobného a služobného styku. Ďalej vyžaduje ochranu pohraničných oblastí a prechodné lehoty pri voľnej preprave poľnohospodárskeho tovaru. Krajina bude vyvíjať tlak na čo najrýchlejšie odstavenie jadrových reaktorov. Čo sa týka atómových elektrární v susedstve, teda aj na Slovensku, Rakúsko bude trvať na najprísnejších bezpečnostných štandardoch. Nová vláda sa vyslovila za reformu inštitúcií EÚ a podporuje činnosť Monitorovacieho strediska EÚ pre rasizmus a xenofóbiu. Do 1. júla 2000 odovzdá správu o ochrane národnostných menšín. Okrem toho chce Rakúsko podporovať záujmy starorakúskych menšín v zahraničí. Ekonomický dosah Okrem politickej sféry sa objavili aj prvé náznaky ekonomických následkov rakúskej krízy. Izrael oznámil, že po schválení vlády ľudovcov a slobodných stiahne svojho veľvyslanca v Rakúsku a popredná ratingová agentúra Standard and Poor´s pripustila možnosť zníženia hodnotenia krajiny zo súčasnej úrovne AAA, čo by Rakúsku zdražilo medzinárodné úvery. Súčasný spor môže oddialiť finančné a štrukturálne reformy. Holandská banková skupina ABN Amro v Amsterdame oznámila, že vzhľadom na politický vývoj v Rakúsku prerušila poradenskú činnosť pre Haiderom vedenú vládu v spolkovej krajine Korutánsko. Izolácia v praxi Členské krajiny EÚ v pondelok pohrozili Rakúsku, že v prípade účasti FPÖ prerušia s Viedňou bilaterálne politické kontakty. EÚ však funguje práve na báze sústavných dvojstranných kontaktov medzi ministrami a predstaviteľmi členských krajín. Žiadne stretnutie na úrovni EÚ nie je obmedzené len na oficiálnu časť za spoločným rokovacím stolom, ale konajú sa v rámci neho mnohé dvojstranné schôdzky jednotlivých štátnikov. Ako teda budú vyzerať napríklad zasadnutia Rady ministrov EÚ, ak sa Viedeň ocitne v politickej izolácii? Na to v tejto chvíli nevie nikto odpovedať. Je naozaj ťažké si predstaviť, že ministri 14 členských štátov budú svojho rakúskeho partnera ignorovať a neprehovoria s ním ani slovo. Diplomatická akcia, ktorú v pondelok v mene 14 krajín únie oznámilo Portugalsko, nepovedie v žiadnom prípade k úplnej izolácii Rakúska. Otázne je, či členské krajiny budú skutočne dodržiavať to, k čomu sa zaviazali v pondelkovom vyhlásení. V Bruseli začína prevládať názor, že reakcia 14 štátov bola unáhlená a prehnaná. Programové vyhlásenie novej vlády je v súlade s európskymi princípmi slobody a demokracie, ktoré ustanovuje článok 6 základnej Zmluvy o EÚ, a členské krajiny teda nebudú mať dôvod ignorovať viedenský kabinet. Rozpory v EÚ Kým Francúzsko, Nemecko a Belgicko vyzvali Rakúsko, aby neakceptovalo vládu so zastúpením krajnej pravice, Británia a ďalšie krajiny sú zdržanlivejšie a mlčia. Podrobnosti, ako EÚ dospela k bezprecedentnému rozhodnutiu - ohraničiť demokratickú voľbu jedného národa - čo niektorí poslanci Európskeho parlamentu označujú za najväčšiu krízu v histórii EÚ, ostávajú zahmlené. V Bruseli sa na povrch dostávajú čoraz väčšie rozdiely v názoroch na situáciu. Komisár EÚ pre rozšírenie G. Verheugen vidí v pondelkovom vyhlásení jasné posolstvo: Účasť radikálnej ultrapravicovej strany vo vláde demokratickej európskej krajiny nemôže byť akceptovaná. Miernejší tón zvolil predseda Európskej komisie R. Prodi, podľa ktorého by komisia ustúpila od svojich povinností, ak by mala prerušiť rovnaké pracovné vzťahy s Rakúskom, aké udržiava s ostatnými členmi EÚ. Belgický minister zahraničných vecí L. Michel konštatoval, že rakúska koalícia s FPÖ by bola neprijateľným porušením odporu proti oživeniu fašistických ideí v Európe, a uviedol, že EÚ môže fungovať aj bez Rakúska. Odlišný názor majú britskí konzervatívci v Európskom parlamente. Podľa nich je celý rozruch okolo Haiderovej strany pokrytectvom ľavičiarov, ktorí nepochopili, že demokratický proces prináša so sebou niekedy aj nepohodlné výsledky. Politické pózy ich však nenapravia. Bojkot ako bumerang? Britský denník Guardian varuje, že bojkot Rakúska a jeho izolácia sa môže členským štátom únie vrátiť ako bumerang. Niektoré životne dôležité oblasti fungovania EÚ budú musieť čeliť veľkým problémom, ak vlády členských štátov splnia svoje hrozby o izolácii rakúskej vlády. Do ulíc Viedne vyšli v stredu tisícky demonštrantov, aby protestovali proti reakciám EÚ a nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer upozornil, že tento vývoj môže rozbúriť nacionalistické emócie po celom kontinente. Nevôľa proti trestnej akcii EÚ sa ozýva už nielen v Rakúsku. Najmä v malých členských štátoch únie sa objavuje kritika - v Dánsku, vo Fínsku, v Írsku, Luxembursku a Grécku a nadšenie nie je veľké ani vo Veľkej Británii. Rakúšania považujú vyhlásenie štrnástky za neoprávnené, pričom sa obávajú nevýhod pre svoju krajinu. Zároveň rozdávajú aj zlé známky vlastným politikom, na počudovanie však nie Haiderovi, ale najmä Schüsselovi. (TASR) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
