|
|
||||||||||||||||
| Piatok 4.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Uznané výdavky na pracovné cestyZmeny od roku 2000 Nový zákon o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z.) skomplikoval posudzovanie a možnosť uplatnenia výdavkov spojených s pracovnými cestami, ktoré možno uznať na daňové účely. V zákone je táto problematika uvedená v dvoch ustanoveniach, a to v § 24 ods. 2 písm. j) a v písm. v) tohto ustanovenia. V V prípade zamestnanca naďalej platí, že do daňových výdavkov sa zahrnú výdavky do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Čiže k zmene u zamestnancov prakticky nedošlo. Zákon o daniach z príjmov okrem toho spresňuje, že pokiaľ ide o zamestnancov a podnikateľov, u oboch týchto subjektoch sa súčasne naďalej daňovo uznávajú výdavky v preukázanej výške na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou a stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona č. 119/1992 Zb. Len zamestnanci Medzi daňovo uznateľné výdavky, ktoré sa vzťahujú osobitne len na zamestnancov, patrí náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzba základnej náhrady, ak zamestnanec vykonáva pracovnú cestu motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, ako aj stravné pri tuzemských pracovných cestách. Naďalej platí, že zamestnanci majú nárok na výplatu nárokových cestovných náhrad i v prípade, ak príjem zo závislej činnosti v čase plnenia pracovnej cesty nemajú (napr. spoločníci s. r. o.). Stačí, že sú im cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti (pozri § 6 ods. 7 písm. a) zákona o daniach z príjmov). Musí však byť vždy dodržaná podmienka, že ide o pracovné cesty v zmysle definície tohto pojmu podľa zákona č. 119/1992 Zb. Pohonné látky podnikateľa Pokiaľ ide o výdavky na pohonné látky použitého (akéhokoľvek, nemusí byť v majetku, môže byť aj v prenájme) vozidla daňovníka, ktorý nie je zamestnanec (fyzická alebo právnická osoba), zákon umožňuje do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na spotrebované pohonné látky nasledujúco: - podľa cien platných v čase použitie vozidla, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak tam spotreba nie je uvedená, tak - podľa spotreby preukázanej iným podobným preukazným dokladom. Pri výpočte spotreby sa postupuje podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách. Najviac 85 % Zákon výrazne obmedzuje výšku tohto výdavku u podnikateľa (FO i PO). Najviac je možné uplatniť 85 % z takto preukázaných výdavkov na pohonné látky, a to pokiaľ ide o vozidlá využívané daňovníkom pravidelne aj na iné účely, ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb. Ide o osobné automobily vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 43.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov. Pokiaľ ide o sadzbu základnej náhrady, zo zákona vyplýva, že do daňových výdavkov ju možno zahrnúť len v prípade, ak ide o pracovnú cestu zamestnanca, a to motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ. Dagmar Piršelová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
