|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 7.Februára 2000 | |||||||||||||||||
Kapitál stále nechodíKomentuje Ivan Sedlár Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu mal - aspoň podľa predvolebných sľubov - na Slovensku nastať investičný prievan. Z toho, ako sa sem oknami aj dverami bude tlačiť zahraničný kapitál. Nestalo sa. Za prvý rok novej vlády to bolo tak na úrovni tretiny toho, čo za posledný rok predchádzajúcej vlády. Pritom všade vo svete to funguje tak, že pred voľbami, vzhľadom na neistotu výsledku, zahraniční investori svoje aktivity utlmujú. Po nástupe novej vlády, za predpokladu, že má šancu byť stabilná a nie je protipodnikateľsky orientovaná, investičné aktivity zahraničný kapitál zasa rozširuje. Zaujímavé je, že u nás je to inak. Tých pár príkladov nového vstupu zahraničného kapitálu je vykúpených až hádam priveľkou veľkorysosťou voči týmto subjektom. Tu príspevok na zapracovanie nových ľudí, na úrovni asi ich ročného platu i s daňami, tu zase desaťročné daňové prázdniny. Veľmi pekne táto veľkorysosť voči zahraničným potom kontrastuje s malichernosťou voči domácim podnikateľom - pozri príklad fiaska s paušálnou daňou. Určite jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo sa sem zahraničný kapitál akurát nehrnie, je vymožiteľnosť práva u nás. Je to dlhodobý problém a s ním si ani terajšia vláda zatiaľ neporadila. Ak totiž aj jednoduché obchodné a pracovné spory trvajú 4 - 5 rokov, sú prípady, že medzi jednotlivými pojednávaniami je rok i dva, na niektorých súdoch má sudca otvorených tisíc prípadov, hovoriť, že Slovensko je ešte stále právny štát, chce odvahu. A v určitých oblastiach tu nie je ani tak problém už priameho výkonu vymožiteľnosti práva, ale v legislatíve. Vybratie zdravotníckej starostlivosti zo štandardných právnych vzťahov alebo príklad notárskej zápisnice ako exekučného titulu iba pre banky, zrejme zvýhodňuje určité druhy podnikania. Dohru to bude mať pred ústavným súdom. Dosah to má však aj iný. Jednak nový kapitál si to ešte rozmyslí, pokiaľ sem pôjde. Po druhé, tie povedzme zahraničné farmaceutické firmy, ktoré u nás zatiaľ len utopili svoje peniaze bez reálnej šance ich dostať späť, sa už neobracajú len na naše súdy, ale aj na svojich diplomatických zástupcov. A to môže mať nepríjemný dosah. Zatiaľ sa totiž vytešujeme, že v máji dostaneme pozvanie na vstup do OECD. Nemusí to však byť zase až taká otvorená náruč najvyspelejších krajín. Pretože, úprimne, v našom prípade nemajú prečo ju príliš srdečne otvárať. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |