Hospodársky denník
USD42,665 Sk
EUR42,298 Sk
CHF26,283 Sk
CZK1,181 Sk
  Pondelok  7.Februára 2000

Čaká sa na zázrak?


Peter Kasalovský
V sobotu napoludnie diskutovali v Rádiu TWIST o príčinách a možných riešeniach slovenskej nezamestnanosti, ktorej miera je najvyššou v Európe, za koaličnú SDK v rozklade R. Kováč a za opozičné HZDS V. Tkáč. Nebolo to nezaujímavé meditovanie. Títo partneri, ba oficiálni rivali, sa príkladne prezentovali kultúrnosťou, korektnosťou s toleranciou a tiež určitou znalosťou problematiky. Akoby sa však zhodli na tom, že z neslávnej pozície sa pohneme po naštartovanej ozdravnej kúre - za vyše 100 miliárd korún - a následnej (do)privatizácii viacerých bánk. Nepriečili sa ani názoru, že k pozitívnym zmenám dôjde vtedy, keď na reštrikciu dajú zabudnúť rozvojové programy, vstupy zahraničných investorov a hoc aj zmeny v zákone o konkurze. Obidvaja sa tiež vyjadrili v tom zmysle, že je nevyhnutné prijať také právne normy, ktoré presnejšie vymedzia terminus technicus „nezamestnaný“. Aj preto, že „nezamestnanosť“ je v celom rade prípadov v porovnaní s vytypovaným zahraničím neštandardná, a teda diskutabilná... Pod väčšinu ich názorov, kde - tu farbených straníckou príslušnosťou - sa síce možno podpísať, ale v nijakom prípade nezneli akčne. Pri troške fantázie by sa dalo povedať, že chceli plieskať bičom - kultúrne a zo svojich pozícií do minulých čias a prítomnosti, ale neuplietli si ho. Ak jeden z lídrov SDK v rozklade R. Kováč hovorí o „tunelovaní“ bánk a prospechu z takejto činnosti, napríklad vo forme španielskych víl, tak by sa už mohol aspoň raz oprieť o jeden konkrétny príklad a odkaz na jeho justičnú dohru. Prečo nepovedal, že to budú občania, ktorí doplatia bankám miliardy za privatizáciu, teda za nesolventných privatizátorov? Neodvážil sa ani len pomyslieť, koľko odštátneného a potom sprivatizovaného majetku sa veľmi výhodne predalo a je na predaj, napríklad v pomere za jednu nedoplatenú miliardu osem miliárd od zahraničného investora, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť?! Azda netuší, že v období likvidácie a finančnej núdze nemocníc sa buduje nové zdravotnícke zariadenie, na ktoré sa len nedávno vyčlenilo niekoľko desiatok miliónov?! Azda by stačilo trošku smelšie vyhlásiť, že sme prekonali relatívne neúspešnú transformáciu, z ktorej sa musíme vyliečiť, pričom poplatky za nemocničné, ambulantné služby a lieky sú veľmi vysoké. Občania tohto štátu vrátane tých vyše pol milióna nezamestnaných globálne o nič neprišli. Udialo sa len to, že sa väčšina z nich presunula za desaťročie a kratšie časové obdobia do pozície prežívajúcich a menšina do pozície bohatých. Bol to legálny a cieľavedomý proces, a podľa všetkého nevyhnutný pre proklamovanú transformáciu. Posunom vpred v myslení by však mohlo byť, že sa obidvaja diskutujúci dopracovali k záveru, že bohatší budú tými, od ktorých sa bude relatívne viac odčerpávať. Teda od tých silnejších a tiež adaptabilnejších na nové podmienky. Reštrikcia sa zasa týka všetkých rovnako, ale bude to predsa nejaký rozdiel, keď si štát zoberie svojich 20 a viac percent z priemerných príjmov v dôsledku zvýšenia životných nákladov od spomínaných dvoch skupín obyvateľov, inak tiež občanov?! Je však málo morálne či skôr nemorálne meditovať o tom, či nezamestnaný, ktorý vlastní auto, chatu a neviemčo..., má nárok na finančnú podporu v nezamestnanosti(!). Inou záležitosťou je, či sme schopní dokázať nezamestnanému, že je zamestnaný a má príjmy z nelegálnej práce alebo z fóliovníkovej produkcie. Pokiaľ by to malo byť o kúsok spravodlivejšie, potom treba skúmať, prečo sa stal XY nezamestnaným. Nešlo náhodou o dôsledok štátnej politiky, odobrenej volenými zástupcami ľudu a nimi poverenými odborníkmi - úradníkmi?! Bolo by už prospešné odpovedať si verejne na otázku, čo sme urobili na úrovni parlamentu a výkonnej štátnej moci v konkrétnych krajoch, regiónoch, okresoch, sídlach - mestách a obciach pre to, aby sme sa dopracovali k tej najvyššej miere nezamestnanosti v európskom meradle?! Bez odpovede verejnej a obratom sa nevymaníme z falošných predstáv, ilúzií, naivity alebo presvedčenia o fatálnej nežičlivosti. Už bije a bije tá hodina, keď musíme pochopiť, že pomôcť si môžeme len a len my. Je nevyhnutné zmeniť myslenie politikov. Sú povinní a platení za to, aby hľadali riešenia, čo a ako sa „to“ dá a nie za rumázganie nad vykypeným z hrncov(!). Ak sa spamätáme, tak zo súčasného nedohľadna sa k nám pohne vzrušujúci kapitál, na ktorý čakajú nemenej netrpezlivo prinajmenej v desiatke ostatných tranzitívnych štátov, aby potvrdil jednak našu kompatibilitu - európskosť, a zároveň sa tu predviedol nemenej finančne zaujímavými obchodmi. Takými, ktoré nám dodajú príchuť (nie pachuť!) tradičnosti a lukratívnosti akýchkoľvek vzťahov...
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.