|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 7.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomický romantizmus minulosťouObchodníci z Martimexu budujú na dlhoročných skúsenostiach Martimex tu bol predtým, je tu teraz, ale ako to s ním bude v budúcnosti? Založili ho 8. decembra 1969. Veľké strojárske firmy v bývalom Československu mali ambície, ktoré viedli k vytvoreniu samostatných podnikov zahraničného obchodu. Ich úlohou bolo zahrnúť celý reprodukčný proces od výroby, vývoja až po zahraničný obchod a získať tým primeraný efekt do podnikových alebo koncernových ekonomík. Taká bola i ambícia ZŤS, ktoré sa rozhodli vytvoriť spoločnosť Martin-Import-Export, teda Martimex. Tento podnik zahraničného obchodu vznikol mimo hlavných miest a začínal len s niektorými komoditami, pretože počas monopolu zahraničného obchodu nebolo možné získať oprávnenie na takú širokú paletu výrobkov, ako ZŤS v tom čase mali. Martimex začínal s loďami, neskôr pribudla hydraulika, lesná technika a motory. Za tri desaťročia dosiahli, že viac ako 70 % výrobkov predstavoval export. Ide teda trvalo o proexportne orientovanú spoločnosť. Asi pred siedmimi rokmi sa firma reorganizovala na holdingové usporiadanie, rozdelili predmet podnikania na dcérske spoločnosti. Viedli k tomu ekonomické dôvody a rovnako aj snaha dať príležitosť každému účastníkovi holdingu. Dnes Martimex predstavuje zoskupenie šesť strategických, päť servisných a rad odvodených spoločností, ktoré sú špecializované na jednotlivé druhy činností. Celkovo vrátane strategických činností a výrobných podnikov majú v zoskupení približne 1100 zamestnancov. Spoločnosť má dnes 43 akcionárov, väčšinou firmy, ktoré sa transformovali z pôvodného koncernu ZŤS. Medzi minoritných patrí mesto Martin, ako aj tamojšie menšie firmy. Skúsenosti z predchádzajúcich rokov naučili pracovníkov Martimexu pružnejšie reagovať na zmeny v trhovej ekonomike. Manažment je presvedčený, že sa im podarí naplniť nové obchodné projekty. Vyžiada si to diverzifikovať činnosť aj mimo strojárstva. Obchod s loďami bol vždy jednou z najvýznamnejších komodít. Napríklad v roku 1970 sa podarili kontrakty tohto druhu za 500 mil. Sk. Odklon od stopercentnej spolupráce s Lodenicami v Komárne nastal pred niekoľkými rokmi po ich transformácii. V minulosti bolo na lode objednávok dostatok, začali ich stavať aj v iných krajinách, napríklad v Bulharsku, Juhoslávii a Rusku. Nedávna vojna v bývalej Juhoslávii spôsobila straty, zabrzdili sa platby za vyrobené lode a banky zostali veľmi netrpezlivé. Dcérska spoločnosť Martimex Omega v konzorciu s komárňanskými lodenicami a nemeckými odberateľmi začala stavať šesť lodí, ktoré nedokončili. Vážne straty viedli až ku konkurzu dcérskej spoločnosti. Oporou je export V čase monopolu zahraničného obchodu boli poľnohospodárske traktory významnou obchodnou komoditou Motokovu Praha, ktorý mal vybudovanú rozsiahlu zahraničnoobchodnú sieť, pričom tieto stroje boli v 80. rokoch dobre predajné a prinášali devízy. Odborníci však tvrdili, že so zlým obchodným efektom. Sieť Motokovu absorbovala v tom čase až 80 % traktorov vyrobených v Martine. Pôvodne pripravovali projekt malého Motokovu, ale neuspeli, vznikol podnik ZŤS Trading. Martimex sa potom sústredil na teritóriá, o ktorých si jeho vedenie myslelo, že má v nich dobré zázemie. Homologizácia nového traktora ZŤS Super 180 na ruskom teritóriu však trvala dva roky. Dnes spomínaná obchodná spoločnosť vlastní naň homologizačný atest ruských skúšobní a aj atest na adaptabilitu s ruskými prídavnými zariadeniami. Urobili sa prvé kontrakty, problémom je však chýbajúci mechanizmus platieb zo strany ruských klientov, ktorý by umožňoval predávať vo veľkom. Druhým problémom je, že fabrika vyrobila vlani len 200 traktorov, čo je málo na to, aby sa uživila. Aj napriek tomu však má Martimex o tento projekt záujem. Pripravený je návrh, revitalizačný program výroby poľnohospodárskych traktorov, ktorý predložili majiteľom strojární v DMD Holding. O možnej spolupráci rokovali aj s vedením Motokovu, ktorý vákuum po slovenských traktoroch vykryl dodávkami od iných výrobcov. Firma je však pripravená znovu zaviesť túto značku do svojich obchodných sietí. Je predpoklad, že výroba traktorov v Martine prežije, ale len vtedy, ak sa bude opierať o export. Na slovenskom trhu má však nádej uspieť len s určitým dotačným smerovaním. Súčasťou záujmovej sféry Martimexu bol aj obchod s autobusmi. Uskutočnilo sa niekoľko rokovaní, dokonca bol zámer získať výrobný podnik bývalého ZŤS, kde by sa autobusy dali vyrábať. Vláda rozhodla o strategickom partnerovi, českej Karose, ktorá vstup na Slovensko podmieňuje okrem iného tým, že ročný nákup autobusov nebude nižší ako 150. Je to podľa odborníkov ekonomický prah montáže autobusov. V ňom sú len existujúci traja výrobcovia. Posledná informácia, s ktorou Martimex disponuje, je tá, že v poslednom kole sa rozhodovalo už iba medzi Košicami a Zvolenom a možno sa len domnievať, že svoju úlohu v tom zohrala aj otázka zamestnanosti. Sama montáž však veľa pracovníkov nezamestná. Čiastkové dielne? Odborníci z Martimexu tvrdia, že strojárstvo by na Slovensku malo fungovať v inej podobe, ako sme ho poznali. Podľa ich odhadu sa stane dielňou pre svetové obchodné siete, ktoré budú na trhu dominantné a naše strojárstvo využijú na výrobu komponentov, ktoré potrebujú. Vo fungujúcej ekonomike sa strojárstvo nedá nahradiť a skutočnosťou je aj to, že sú tu tisíce kvalifikovaných pracovníkov. Nikdy nie je pravidlom, že zahraničný investor si musí vyberať pôvodné výrobné priestory, ale bez rozpakov pôjde radšej na zelenú lúku. Dôkazom toho je bratislavský Volkswagen. Chybou bolo, že pri výstavbe diaľnic sa nevyužila ponuka strojárskych komodít, ktoré Slovensko vyrába. Mnohé stroje sa mohli vyrábať tu a nemuseli sa kupovať zo zahraničia. Napríklad na diaľniciach pomaly nevidieť valec značky Stavostroj. Vyrába ho síce firma v Českej republike, ale jeho motor pochádza zo Slovenska, rovnako aj prevodovka a hydraulika. Martimex predáva valec v Austrálii, Číne a Rusku. Veľké investičné akcie na Slovensku a výstavba diaľnic k nim rozhodne patrí, neznamenali však pre slovenské strojárstvo takmer žiadny prínos. Obchodníci z Martina sa v tej súvislosti domnievajú, že možno bolo aj chybou samého strojárstva, že sa nedokázalo vo vláde presadiť cez svoje lobistické kruhy. Pracovníci Martimexu sa o východných trhoch vyjadrujú s optimizmom. Niektoré slovenské stroje, a je to aj prípad martinských traktorov, dokážu na ňom z hľadiska cenovej úrovne úspešne konkurovať aj strojárom zo západných krajín. Tí si pritom dávajú do ceny aj poistné za politické riziko. Obchodníci z Martina sa snažia byť flexibilní a ponúkajú, či už Rusom alebo Ukrajincom, aj kooperáciu. Je im jasné, že do týchto krajín sa dlhodobo nebudú dať vyvážať traktory vo veľkých sériách a východisko sa snažia hľadať v tom, že by išlo len o dodávky agregátov, napríklad prevodoviek, motorov a hydrauliky. Mohlo by to vytvoriť stabilný predpoklad pre dlhodobé odbery a Martimex verí, že takýmto prístupom sa podarí prekonať hendikep chudobného exportéra. Na otázku, či na Slovensko prídu veľké firmy, ktoré v podstate nebudú možno potrebovať tento druh obchodných organizácií, manažment Martimexu uvádza, že tu existuje priestor aj pre obchodné firmy jeho typu. Pokiaľ ide o strojárstvo, bude sa musieť špecializovať. Zatiaľ aj malí výrobcovia na Slovensku robia všetko možné, ale takáto prax nemá budúcnosť. Projekt nestačí Okrem strojárskych komponentov bude Martimex budovať aj obchod s chemickými surovinami, ktorý sa u nás rozvíja. Aj v Rusku a na Ukrajine či v Bielorusku je dosť špeciálnych položiek, ktoré sa dajú relatívne za dobrých cenových podmienok dobre predávať po celej Európe. Na to je však potrebný dobrý marketing, úzka špecializácia odborníkov a, samozrejme, určitý objem finančných prostriedkov. Treba si uvedomiť, že na východný trh, napríklad do Ruska, smerovali veľké série výrobkov, neraz do počtu 40-tisíc kusov, čo je vo svete ojedinelé. Už tým si naša krajina vybudovala na tomto teritóriu dobré meno a na tom treba do budúcnosti stavať. Súčasťou koncepcie Martimexu je aj vlastná výroba. Firma je majiteľom Vrútockých strojární, kde sa dnes vyrábajú vysokozdvižné plošiny. Je v jej záujme výrobu rozšíriť. Ide napríklad o vysokozdvižné plošiny, ktoré sa montujú na rôzne podvozky. V súčasnosti dokončili vývoj pásového podvozku s použitím na uvedené plošiny. Slúžia energetikom a komunálnej sfére. Predstavou vedenia firmy je vyrábať aj malé úžitkové vozidlá, sú vyvinuté a v súčasnosti treba vybudovať odbytový trh. Plošiny dokážu vyrobiť za polovičnú cenu, ako je dovozná cena ekvivalentov zo západnej Európy. Je však paradoxné, že 80 % produkcie predáva firma v Nemecku a Rakúsku a väčšina slovenských používateľov nakupovala takúto techniku v zahraničí! Folklór škodí Martinská spoločnosť je presvedčená, že sa jej podarilo celkom dobre zorganizovať spoluprácu s energetikmi, kde zrejme po prvý raz v histórii dochádza ku koordinácii nákupov, politiky náhradných dielcov a servisu. Pokiaľ ide o spoluprácu so zahraničnými firmami a možností prípadnej fúzie, pracovníkom Martimexu podobná myšlienka na začiatku vírila hlavou. Dnes však nemienia ísť do takýchto vízií. Ekonomický romantizmus už ustal vo väčšine podnikov. Skúsenosti ukázali, že je scestné uvažovať o založení banky len preto, aby firma získala prostriedky na financovanie strojárskej výroby. Podľa názoru obchodníkov z Martina, je to najhoršia a najdrahšia cesta, ako postupovať ďalej. Podľa nich, keby existoval fungujúci bankový systém, stačilo by len tvrdo pracovať na dobrých obchodných projektoch. Ale ak ich firma má, nie je pre ňu ľahké presvedčiť vládu a komerčné banky, aby sa nimi presadili. Aj zahraničné banky požadujú garancie domácich finančných ústavov. Pre exportne zamerané firmy je dôležité, aby Eximbanka v súčinnosti s NBS dôslednejšie plnili opatrenia na posilnenie exportu. Pracovníci Martimexu dávajú za vzor českú politiku v tomto smere, je oveľa premyslenejšia. Politika bývalého ZŤS bola podľa odborníkov Martimexu založená na úzkej koncernovej špecializácii. Keď však došlo k zmene vlastníkov, mnohí z nej vypadli. Pri reštrukturalizácii sa udialo veľa folklóru a často absentovala koncepcia ministerstva. Skúsenosti ukazujú, že ju Poliaci mali prepracovanejšiu. Začali od malých podnikov a vôbec neprivatizovali neprivatizovateľné. Privatizácia nemá riešiť len zmenu vlastníctva, aspoň to nie je priorita, ale reštrukturalizáciu, koncentráciu niektorých výrob a naopak zrušenie iných. V súčasnosti platí jediná koncepcia, musí nám pomôcť zahraničný kapitál. Teda, čakajme... Eva Berčíková Peter Farárik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
