Hospodársky denník
USD42,665 Sk
EUR42,298 Sk
CHF26,283 Sk
CZK1,181 Sk
  Pondelok  7.Februára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Renesancia chorvátskej turistiky

Slováci významným článkom úspechu jadranského pobrežia

Po ťažkých deväťdesiatych rokoch chorvátska turistika znovuzískava stratené pozície. Rok 2000 možno v tomto smere označiť za zlomový. Štatistiky zaznamenali medziročný nárast počtu prenocovaní o 45 percent, zatiaľ čo príjmy z medzinárodnej turistiky boli na úrovni 2,7 miliardy USD (takmer 15 percent HDP). Najmä vďaka vydarenej turistickej sezóne chorvátsky export služieb v roku 2000 vzrástol o pozoruhodných 26,4 percenta. Očakávania do budúcnosti sú ešte optimistickejšie, keď sa pre nasledujúce obdobie počíta s 5- až 10-percentným nárastom počtu turistov ročne. Doterajší priebeh letnej sezóny naznačuje, že optimizmus je úplne namieste. Začiatkom júla na chorvátskom pobreží trávilo dovolenku o 11 percent hostí viac ako vlani. Tohto leta sa pritom posilňuje tendencia z roku 2000, že zahraničný hosť vytláča domáceho. Povedzme k 9. júlu bolo na Jadrane zaregistrovaných 387-tisíc zahraničných návštevníkov a len 35-tisíc domácich.

Určite je jednou z príčin takéhoto vývoja stabilizácia bezpečnostnej situácie v celom regióne. Avšak bezpečnosť bez adekvátnej turistickej ponuky nestačí. „Jedinečnosťou chorvátskeho mora je zeleň, až 70 percent pobrežia tvorí zeleň. Ďalej je to členitosť pobrežia, vďaka množstvu zátok a ostrovov ani v špičke sezóny nemáte pocit, že je to preplnené ľuďmi. No, asi najväčšou výhodou Jadranu je čistota vody,“ tvrdí Nora Henterová z bratislavskej pobočky Chorvátskeho turistického združenia, ktorá je organizačnou zložkou Ministerstva turistiky Chorvátska a zaoberá sa propagačnou a informatívnou činnosťou pre rozvoj turistického ruchu. Podľa N. Henterovej výrazná prevaha zahraničných hostí je výsledkom fungovania trhových princípov hospodárstva. „Tak hotelieri, ako aj turisti sa tu riadia podľa zákonov ponuky a dopytu. Ubytovacie kapacity sú prakticky zaplnené.“

Pokiaľ ide o slovenských turistov, tých do Chorvátska láka aj vzdialenosť a tradícia. „Je to najbližšie more, ktoré máme, a Slováci ho začali navštevovať už za čias prvej republiky,“ uvádza N. Henterová. Aj preto naši turisti majú významný podiel na renesancii chorvátskej turistiky. „Slovenskí turisti sa vo veľkej miere pričinili, že sezóna v roku 2000 dopadla tak dobre. Bolo ich vyše 204-tisíc, pričom je pri štatistikách dôležité pozerať najmä na ten počet lôžkodní, ktoré sú smerodajné z hľadiska úspešnosti turistickej sezóny. Lebo nie je jedno, či turista strávi pri mori víkend alebo celý týždeň. Keďže slovenskí turisti už tradične chodia do Chorvátska za rodinnou dovolenkou, spravidla tu zostávajú na dlhšie obdobie,“ hovorí N. Henterová.

V tomto roku by sa počet slovenských turistov mohol zvýšiť aj vďaka tomu, že sa často rozhodujú ísť na dovolenku individuálne mimo cestovných kancelárií. Chorvátsko má o takýchto návštevníkov eminentný záujem. V krajine totiž práve prebieha privatizácia a rekonštrukcia hotelov, v dôsledku čoho tie naplno nevyužívajú svoju kapacitu. Na druhej strane nevýhodou slovenských turistov je, že sa zameriavajú na špičku sezóny. „Chorvátsko sa snaží zvýšiť počet návštevníkov najmä rozšírením sezóny. Na Slovensku však chýba solventná klientela dôchodcov, ktorá by na dovolenku chodila pred sezónou alebo po sezóne. Ako sme povedali, u nás ide v prvom rade o rodinných dovolenkárov, ktorí termíny si prispôsobujú detským prázdninám,“ tvrdí N. Henterová.

Snahy o rozšírenie sezóny sa však vôbec neobmedzujú na animovanie dôchodcov. V Chorvátsku je viac projektov snažiacich sa o zlepšenie ponuky. Aktuálna je napríklad tak kongresová turistika, ako aj nautická, ekologická, poľovnícka či vidiecka. Okrem toho, hoci je chorvátska turistika v prvom rade o mori, treba povedať, že v krajine sú aj iné lákadlá. Napríklad osem národných parkov (vrátane preslávených Plitvických jazier), z čoho až polovica v horskej oblasti, ako aj desiatka parkov prírody. Osobitnou turistickou atrakciou je aj hlavné mesto Záhreb.

Rastislav Boldocký

Počasie

Dnes budú v predpoludňajších hodinách ešte prevládať všeobecne priaznivé účinky počasia. Dobrá je tolerancia telesnej a duševnej námahy, ako aj schopnosť koncentrácie. Popoludní a intenzívnejšie v nočných hodinách očakávame u meteosenzitívnych ľudí postupné zvyšovanie zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Zosilňujú sa reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj zažívacieho systému. Znižuje sa výkonnosť a koncentrácia, preto je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä v rizikových prevádzkach a v doprave.Zajtra očakávame pretrvávanie mierne nepriaznivého vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude jasno až polojasno. Zrána a predpoludním v nižších polohách na mnohých miestach hmla. Popoludní od západu pribúdanie oblačnosti a neskôr v západných častiach územia miestami prehánky alebo občasný dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Najvyššia denná teplota 7 až 11 stupňov, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou 1 až 5 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 2 stupne. Južný, popoludní na západe západný vietor 2 až 5, v horských oblastiach 10 až 15 m/s. V utorok a stredu bude premenlivá veľká, prechodne zmenšená oblačnosť a na viacerých miestach zrážky. V utorok od vysokých, v stredu od stredných horských polôh sneženie. V stredu cez deň zmenšovanie oblačnosti. Najnižšia nočná teplota 2 až -2, v stredu 4 až 0, najvyššia denná 5 až 9, v stredu 3 až 7 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 7.13 a zapadne o 17.00 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 3. 2. 2000: Bratislava 100,76, Sliač 98,37, Košice 99,13, Poprad 93,49, za 4. 2. 2000: Bratislava 101,79, Sliač 99,54, Košice 100,47, Poprad 94,59, za 5. 2. 2000: Bratislava 101,04, Sliač 99,13, Košice 99,56, Poprad 93,84..

Amsterdamprehánky13
Atényslnečno15
Belehradoblačno9
Berlínpolooblačno11
Bratislavaoblačno11
Bruseloblačno11
Budapešťoblačno11
Bukurešťpolooblačno11
Frankfurtpolooblačno12
Helsinkidážď4
Istanbuloblačno9
Kodaňoblačno7
Kyjevpolojasno4
Lisabonoblačno17
Londýnoblačno12
Madridoblačno18
Milánopolooblačno11
Moskvasneženie-2
Oslooblačno6
Parížoblačno12
Prahaprehánky9
Rímslnečno17
Sofiaoblačno7
Štokholmoblačno6
Varšavaprehánky8
Viedeňoblačno12
Záhreboblačno11
Ženevaoblačno8

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.