Hospodársky denník
USD42,665 Sk
EUR42,298 Sk
CHF26,283 Sk
CZK1,181 Sk
  Pondelok  7.Februára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ekonomická dimenzia diplomacie

J. Bobrík: Prioritou je zvyšovanie talianskych investícií

Taliansko patrí medzi najdôležitejších partnerov Slovenska vôbec, hoci existujúci potenciál na obchodnú spoluprácu nie je vôbec využitý. Na stav slovensko-talianskych obchodných vzťahov a možnosti ich prehĺbenia sme sa opýtali Jaroslava Bobríka, vedúceho obchodného oddelenia pri ZÚ SR v Ríme.

* Ako hodnotíte súčasné podmienky pre rozvoj taliansko-slovenskej hospodárskej spolupráce?

- Výsledky zahraničného obchodu za posledné dva roky a prvý polrok 2001 potvrdili, že Taliansko sa zaradilo medzi najdôležitejších obchodných partnerov. Vzájomný obchod, vyjadrený v USD, vzrástol od roku 1993 viac ako päťnásobne predovšetkým aj vďaka nárastu slovenských vývozov. Pre slovenských výrobcov predstavuje Taliansko trh, kde sa realizuje asi 10 % všetkých slovenských vývozov. Taliansko patrí medzi krajiny, ktoré majú so svetom dlhodobo aktívnu obchodnú bilanciu. V prípade SR už tretí rok má Taliansko pasívnu bilanciu, čo potvrdzuje, že máme čo ponúknuť na tento 58-miliónový trh. Ako výrazné pozitívum v doterajšej obchodnej výmene treba konštatovať nárast podielu vývozu tovaru s vyšším stupňom zhmotnenej práce. Komoditná štruktúra dovozov z Talianska zodpovedá požiadavkám modernizácie a reštrukturalizácie. Väčšinou ide o výrobky, ktoré sa v SR nevyrábajú, resp. v rozumnej miere znamenali spestrenie na slovenskom trhu. Zaujímavým momentom je skutočnosť, že Slovensko dosiahlo svoje aktíva v tovarových položkách, ktoré sú už roky typické a známe pod názvom „made in Italy“. Vysoký podiel s aktívnou bilanciou voči TR majú naše vývozy vozidiel, odevov a obuvi. V prípade odevov, bielizne a obuvi je to aj výsledok spolupráce slovenských firiem s renomovanými talianskymi firmami (Armani, Marzotto). V zásade možno konštatovať, že vývoj slovensko-talianskej obchodnej výmeny si udržiava pozitívne trendy a dá sa predpokladať, že v roku 2001 celková obchodná bilancia prekročí 2 mld. USD.

Z hľadiska talianskych investícií na Slovensko výsledky a podiel dlhodobo neodpovedajú možnostiam oboch krajín. Vo všeobecnosti talianska štruktúra malých a stredných podnikov uprednostňuje investície menšieho významu a doterajšia pozornosť talianskych investorov sa viac zameriavala na Poľsko, Rumunsko a Rusko. V priebehu posledných dvanásť mesiacov sa uskutočnili dva výrazné investičné vstupy do dvoch slovenských bánk VÚB a Poľnobanky, kde získali talianske banky IntesaBci a Unicredito majoritný kapitálový podiel. Pre Taliana, ktorý chce investovať na Slovensku, je to významný psychologický moment, ktorý by mal v blízkej budúcnosti posunúť vpred podiel talianskych investícii na Slovensku.

* V čom spočíva vaša práca na podporu taliansko-slovenských hospodárskych vzťahov a kontaktov medzi firmami oboch krajín?

- Krátka otázka, ktorá by si žiadala niekoľkostránkový výpočet aktivít OBEO v Taliansku na podporu taliansko-slovenských vzťahov. Hlavnou úlohou OBEO je ekonomická dimenzia diplomacie v praxi a konkrétna pomoc štátnej správe a podnikateľom v teritóriu. V nadväznosti na personálne možnosti, ktorými OBEO disponuje, sú priority modifikované podľa potrieb a cieľov v teritóriu. V začiatkoch to bola pomoc hlavne na podporu obchodu a oboznamovanie Talianov o hospodárstve a legislatíve na Slovensku. V súčasnosti obchod napreduje a našiel si svoje prirodzené kanály. Momentálne považujeme za prioritu aktivity smerujúce k zvyšovaniu talianskych investícií. Tieto aktivity sú zamerané na organizovanie investičných seminárov v spolupráci s talianskymi bankami a s obchodnými komorami, vyhľadávaním konkrétnych partnerov na Slovensku pre talianskych klientov a opačne. Za posledné mesiace boli podpísané dva významne dokumenty, ktoré boli iniciované OBEO v Taliansku. Ide o taliansko-slovenský program rozvoja MSP na roky 2001 a 2002, ktorý je úvodným projektom na vyhľadávanie obchodných príležitostí a vhodných partnerov v SR cestou podpory technologicko-priemyselnej spolupráce a investícií v rámci malých a stredných podnikov. Talianska vláda na tento projekt vyčlenila 800 mil. ITL a garantom z talianskej strany je SIMEST (inštitúcia zameraná na podporu talianskych firiem v zahraničí) a za slovenskú stranu NARMSP. Taliansko takýto program podpísalo okrem SR s Maďarskom a s Bulharskom. V júni t. r. sa podpísala dohoda o spolupráci medzi Confartigianato Rím (Zväz remeselníkov TR) a Slovenskou živnostenskou komorou, ktorá je zameraná na spoluprácu v rôznych oblastiach jej členov a hlavne na výmenu skúseností v oblasti podnikania malých a stredných podnikateľov. Taliansko má v tomto smere stáročné skúsenosti, ktoré budú nápomocné pre Slovensko.

* V ktorých oblastiach majú slovenskí podnikatelia a slovenské firmy najväčšiu šancu nadviazať spoluprácu?

- Taliansky trh je charakterizovaný existenciou veľkého množstva firiem s prevahou malých a stredných podnikov s vysokým podielom pridanej hodnoty. Mimoriadne je rozšírený subdodávateľský systém výroby. Až 26 % talianskych firiem vyrába len dielce a komponenty pre domácich a zahraničných finalistov. Menej ako 20 zamestnancov má 320 000 firiem, 21 až 100 zamestnancov má 33 000 firiem, 4700 firiem má 101 až 500 zamestnancov a viac ako 500 zamestnancov má len 630 firiem. Do poslednej skupiny patria najmä veľké podniky ENEL, ENI, Telecom, Fiat, Pirelli a Montedison. Z tohto hľadiska je najväčšia pravdepodobnosť spolupráce s malými a so strednými podnikmi, ktoré zabezpečujú 75 % zamestnanosti a 70 % pridanej hodnoty v priemysle, najmä v potravinárskom, drevárskom a nábytkárskom, textilnom a odevnom, elektrotechnickom a elektronickom. Doterajšie skúsenosti hovoria, že možnosti spolupráce sú hlavne s malými a so strednými podnikmi v oblasti subdodávok, ale aj prácou vo mzde, ktorá je Talianmi vyhľadávaná.

Z hľadiska perspektív a vzájomných možností vidím najväčšie možnosti rozvoja v strojárstve, drevospracujúcom priemysle, potravinárstve a v cestovnom ruchu. Pri vysokej konkurencii na talianskom trhu je však okrem zásad všeobecných platných pravidiel v obchode odporúčaná hlavne väčšia agresivita slovenských záujemcov priamo na špecializovaných výstavách a veľtrhoch.

Iaromír Novák

Počasie

Dnes budú v predpoludňajších hodinách ešte prevládať všeobecne priaznivé účinky počasia. Dobrá je tolerancia telesnej a duševnej námahy, ako aj schopnosť koncentrácie. Popoludní a intenzívnejšie v nočných hodinách očakávame u meteosenzitívnych ľudí postupné zvyšovanie zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Zosilňujú sa reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj zažívacieho systému. Znižuje sa výkonnosť a koncentrácia, preto je potrebná zvýšená opatrnosť, najmä v rizikových prevádzkach a v doprave.Zajtra očakávame pretrvávanie mierne nepriaznivého vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude jasno až polojasno. Zrána a predpoludním v nižších polohách na mnohých miestach hmla. Popoludní od západu pribúdanie oblačnosti a neskôr v západných častiach územia miestami prehánky alebo občasný dážď, vo vysokých horských polohách sneženie. Najvyššia denná teplota 7 až 11 stupňov, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou 1 až 5 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 2 stupne. Južný, popoludní na západe západný vietor 2 až 5, v horských oblastiach 10 až 15 m/s. V utorok a stredu bude premenlivá veľká, prechodne zmenšená oblačnosť a na viacerých miestach zrážky. V utorok od vysokých, v stredu od stredných horských polôh sneženie. V stredu cez deň zmenšovanie oblačnosti. Najnižšia nočná teplota 2 až -2, v stredu 4 až 0, najvyššia denná 5 až 9, v stredu 3 až 7 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 7.13 a zapadne o 17.00 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 3. 2. 2000: Bratislava 100,76, Sliač 98,37, Košice 99,13, Poprad 93,49, za 4. 2. 2000: Bratislava 101,79, Sliač 99,54, Košice 100,47, Poprad 94,59, za 5. 2. 2000: Bratislava 101,04, Sliač 99,13, Košice 99,56, Poprad 93,84..

Amsterdamprehánky13
Atényslnečno15
Belehradoblačno9
Berlínpolooblačno11
Bratislavaoblačno11
Bruseloblačno11
Budapešťoblačno11
Bukurešťpolooblačno11
Frankfurtpolooblačno12
Helsinkidážď4
Istanbuloblačno9
Kodaňoblačno7
Kyjevpolojasno4
Lisabonoblačno17
Londýnoblačno12
Madridoblačno18
Milánopolooblačno11
Moskvasneženie-2
Oslooblačno6
Parížoblačno12
Prahaprehánky9
Rímslnečno17
Sofiaoblačno7
Štokholmoblačno6
Varšavaprehánky8
Viedeňoblačno12
Záhreboblačno11
Ženevaoblačno8

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.