|
|
||||||||||||||||
| Utorok 8.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nová ekonomika ako výzvaTony Blair obhajuje ďalšiu liberalizáciu obchodu Vždy som si myslel, že pokrok niečo stojí. Dnes máme väčšie materiálne bohatstvo, viac slobody, viac príležitostí na cestovanie, komunikovanie, prácu a naplnenie našich túžob, ale voľba je ťažšia, zodpovednosť väčšia, sily, ktoré hýbu naším životom, sú divšie a ďalekosiahlejšie. Toto má hlboké dôsledky pre ľudí, aj pre politiku a vládu. Zmena otvára nové horizonty. Avšak je tu obava z toho, čo môže ležať medzi nimi. Technika a globálne finančné trhy transformujú naše ekonomiky, naše pracoviská, naše priemyselné štruktúry. Politika sa stáva globálnou záležitosťou. Všetci z nás sa usilujú o to, aby zmena dávala zmysel, a aby sme ju riadili. Ale dosah na úlohu vlády je hlboký. Kľúčom k riadeniu zmeny je reforma. Tempo reformy musí byť v súlade s tempom zmeny. Spoločnosti, ktoré sú otvorené, pružné, dokážu ľahko rozlišovať medzi základnými hodnotami, ktoré musia dodržiavať, a politikami, ktoré musia prispôsobovať, budú prekvitať. Tie, ktoré sa pohybujú príliš pomaly, alebo sú zviazané pevnými záujmami, alebo niekde vyvolali konzervatívne sily, ktoré reagujú na zmenu negatívne, budú zaostávať. Takže úlohou vlády je viesť reformu, pripraviť krajinu a jej ľud na zmenu. A čo je ešte dôležitejšie, musí sformulovať prípad pre reformu tým, že ho prepojí na účel reformy, na víziu budúcnosti, na hodnoty, o ktoré sa opiera. Týmto spôsobom môže politické vedenie a vodcovstvo uplatniť svoju vlastnú užitočnú modernizačnú Nová ekonomika Najzrejmejšia je výzva tzv. novej ekonomiky. Dnes sú najdôležitejšou komoditou v svetovej ekonomike informácie. Na scéne sa objavovali v rýchlom slede začnúc sálovým počítačom cez PC až po dnešné mobilné telefóny a internet nové digitálne výrobky. Výsledkom je, že cena získania a spracovania informácií klesala každoročne takmer počas celého uplynulého desaťročia približne o 30 %. A tento priaznivý informačný šok mal hlboký účinok na celú globálnu ekonomiku. V USA sa tieto účinky stali také dôležité, že viedli k zlepšeniu výkonnosti celej makroekonomicky. Digitálne odvetvia ekonomiky USA dosahujú stále len okolo 8 % HDP, ale predstavovali približne 35 % miery rastu v posledných rokoch. A pokles ceny počítačov odbúral každoročne takmer 1 % z miery inflácie. Vývoj hospodárstva USA v posledných rokoch charakterizuje stabilnejšia ekonomika, koexistencie nízkej nezamestnanosti s nízkou infláciou a vyšší rast produktivity. Zatiaľ ešte Atlantik neprekročili všetky tieto výhody novej ekonomiky. Je relatívne málo dôkazov, že digitálna revolúcia má vplyv na rast produktivity alebo inflácie v kontinentálnej časti Európy, napriek tej skutočnosti, že Európa vlastne predbehla Ameriku v niektorých kľúčových nových odvetviach vrátane bezdrôtových telefónov. Je ľahko možné, že ďalší hlavný krok vo vývoji webu m-obchod alebo prístup k internetu cez mobilné telefóny odštartuje v Európe skôr než v USA. Okrem toho, Európa teraz rýchle dobieha Ameriku. V miere rastu všeobecného využitia internetu vlastne prekračuje mieru v Spojených štátoch. Nadchádzajúca explózia v elektronickom obchodovaní medzi podnikmi (B2B business to business e-commerce) by sa mohla objaviť v Európe tak rýchlo ako v USA. A ja som videl odhady, ktoré naznačujú, že rast medzipodnikového elektronického obchodovania bude mať dokonca ešte dramatickejší dosah na ceny a zamestnanosť než čokoľvek, čo sme videli za posledných päť rokov prichádzať z webu. Kde je miesto Británie v tomto obraze? Niekedy považujeme za isté, že naše kultúrne a jazykové väzby s Amerikou nám automaticky poskytnú výhody rozvoja novej ekonomiky. Približne tri štvrtiny všetkých webowských stránok na sieti používajú angličtinu ako svoj hlavný jazyk. Okrem toho bol prienik internetu do britských domácností rýchlejší než vo väčšine európskych ekonomík na jej kontinentálnej časti. Operácie v elektronickom obchode v Spojenom kráľovstve už v roku 1999 dosahovali hodnotu okolo 3 miliárd libier a myslíme si, že by mohli narásť na desaťnásobok, t. j. na približne 4 % HDP Spojeného kráľovstva v roku 2002. Boli by sme veľmi pochabí, keby sme zostali sedieť na vavrínoch v ktorejkoľvek z týchto oblastí. V niektorých oblastiach podnikového a spotrebiteľského elektronického obchodu, hlavne v oblasti jeho uplatňovania v sektore malých podnikov, zaostávame za Kanadou, Austráliou a Škandináviou. A Nemecko a Francúzsko sa nás snažia rýchlo dobehnúť. Stanovili sme si náročný cieľ do roku 2002 sa chceme stať najlepším prostredím pre elektronické obchodovanie na svete. Poučenia V poslednom čase sme videli prudký nárast v službách a teraz to rýchlym rozširovaním digitalizácie naberá nové obrátky. Niektorí ekonómi sú presvedčení, že tieto zmeny budú mať hlboké sociálne účinky vrátane rastu miest, optimálnej veľkosti podnikov, štruktúry rodín, potreby dopravy a podobne. Nepredstieram, že viem, ako sa to všetko skončí, ale už dnes máme niekoľko jasných kľúčových poučení pre tvorcov politiky: Po prvé, rast novej ekonomiky nezmenší absolútnu potrebu orientácie fiskálnej a menovej politiky smerom k disciplíne, stabilite a transparentnosti. Rozhodne v Británii nemáme v úmysle poľaviť v našom úsilí v niektorom z týchto smerov v nasledujúcich rokoch. Predchádzajúce obdobia silného technického pokroku, či už rozmach železníc v polovici 19. storočia, alebo rozšírenie rádia v 20. rokoch, sa často spájali s nadmernými prírastkami cien na trhu cenných papierov. A rovnako často bola etapa nového rastu po týchto obdobiach nadmerného rastu veľmi bolestivá. Najlepší spôsob, ako zaručiť, že tieto bolestné okamžiky sa nebudú opakovať, je ako jastrab sledovať naše inflačné ciele a zaručiť, že naše fiskálne ciele sa určujú čo najprísnejšie a najdisciplinovanejšie. Po druhé, príchod novej ekonomiky môže znamenať obdobie akcelerovaných zmien v štruktúre priemyslu. Toto je skutočne vždy vedľajším javom rýchlej technickej zmeny. Vláda by sa nemala pokúšať vyberať víťazov alebo podporovať konkrétne priemyselné odvetvia či podniky, ale jej úlohou by skôr malo byť pomáhanie malým podnikom. Po tretie, naše sociálne systémy a trhy práce si budú vyžadovať reformu. V Británii to nabralo podobu veľkých zmien v podpore v nezamestnanosti, v invalidite, v zaobchádzaní s osamelými rodičmi a v oblasti dôchodkov. Úloha vzdelania V ekonomike, kde dominujú informácie a vedomosti, je pánom najmä vzdelávanie. Nielen na školách alebo univerzitách, ale počas celého života. Táto myšlienka je dnes pravdou. Jej dôsledky sa však z hľadiska reformy ešte stále neriešia primerane. Kritické sú investície. Ale celý náš systém vzdelávania a rozvíjania potenciálu ľudí si vyžaduje radikálnu zmenu. V Británii sme rozšírili predškolskú výchovu, preorientovali naše základné školstvo okolo znalosti základných vedeckých pojmov a gramotnosti, a teraz otvárame náš systém všeobecného vzdelania na strednom stupni väčšej rôznorodosti, výberu a vytrvalé presadzovanie štandardov. Prepracúvajú sa pracovné zmluvy učiteľov tak, aby spojili plácu s výkonnosťou. Činnosť vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa neosvedčia, možno zadať súkromnému sektoru. Každý stupeň systému až po pedagogické školy sa otvára prísnej inšpekcii, ktorej výsledky sa zverejnia. A keď už hovoríme o vzdelávaní, tak to, čo je zmysluplné pre priemyselný svet, je pre rozvojové krajiny imperatívom. V rozvojových krajinách nechodí do školy 150 miliónov deti v školopovinnom veku a vyše 900 miliónov dospelých, z toho sú dve tretiny ženy, je negramotných. Preto pripisujeme taký význam jomtienskemu cieľu všeobecného základného vzdelania do roku 2015. Náš rozpočet vyčlenený na pomoc s vyše 800 miliónmi librami určenými na priority vo vzdelávaní teraz odráža túto prioritu. Je to súčasť komplexnej stratégie spájajúcej vzdelávanie, odpustenie dlhov, obchod, ekonomický rozvoj a dobré vládnutie. Reforma EÚ V Lisabone sa v marci dostaneme k rozhodnutiu o ekonomickej reforme pre EÚ. Bude Európa pokračovať so starým sociálnym modelom, ktorého postoj k sociálnej legislatíve a sociálnemu štátu má často korene v 60. a 70. rokoch, alebo uzná, že nová ekonomika si vyžaduje do budúcnosti presmerovanie európskej hospodárskej politiky? Rád by som videl, že Lisabon bude predstavovať definitívny bod zvratu smerom k reformnej agende, pričom sa zachovajú hodnoty európskeho sociálneho modelu, ale radikálne sa zmení uplatňovanie tak, aby bolo pre moderný svet. V otázke eura Británia jasne ukázala svoj postoj. V zásade v prospech. V praxi musí byť ekonomika, ak si zoberieme náš ekonomický cyklus, v poriadku. Harmonogram, ktorý vychádza z prognózovaných ekonomických podmienok, zostáva nezmenený. Ale, a teraz dám na chvíľu bokom postoj Spojeného kráľovstva, euro by malo poháňať reformu. Náklady budú prehľadné, neefektívnosť menej maskovaná, podporí sa hospodárska súťaž. Druhá alternatíva ochranárstvo nebude fungovať, a okrem toho je v každom prípade vrcholne nežiaduce. Otázka pre Európu je jasná: dokáže vziať na seba postoje a záujmy minulosti a rozhodne sa pohnúť k získaniu vedúcej úlohy v novej ekonomike a priemyselných odvetviach budúcnosti? Ak to dokáže, bude to znamenať veľký rozdiel pre znovuvytvorenie presvedčenia, že Európa sa opäť dokáže vydať vpred. A bude to znamenať veľký rozdiel pre britské postoje k Európe. Globálny aspekt To, čo platí doma v rámci štátu, platí v zahraničí medzi štátmi. Presne tak, ako občania naťahujú ruky za silou spoločenstva, aby im pomohla čeliť výzve ekonomickej a sociálnej neistoty, sa národy zbližujú, aby podporovali obchod a prosperitu, mier a medzinárodný poriadok. Globálna finančná architektúra, svetový obchod, znečistenie životného prostredia, rozvoj tretieho sveta, zabránenie jadrovému šíreniu, riešenie konfliktov toto všetko sú témy, ktoré vyžadujú od nás ako štátov ešte tesnejšiu spoluprácu. A opäť. Potrebujeme ďalekosiahle reformy. Inštitúcie svetového vládnutia sú často ťažkopádne, zvyčajne vytvorené pred desaťročiami v inom čase a mimoriadne náročné ako nástroje na konanie. Vlády reagujú na medzinárodné otázky na rôznych úrovniach. Existujú regionálne spojenectvá, kde sú zapojené, ktoré pracujú stále, ako je EÚ. Potom sú tu krízy medzinárodného charakteru, na ktoré sa vlády zameriavajú a riadia ich: ako napr. Kosovo alebo finančná kríza v roku 1998. Tu je činnosť intenzívna. Energia vlády a účel sa usmerňujú. Potom sú tu problémy, ktoré by sa mohli stať krízou a s ktorými sa naše vlády zaoberajú, ale často je pre nich ťažšie zamerať sa na ne intenzívne. Alebo otázky, ktoré sú nepochybne vážne, ale naša verejná mienky neochotne prijíma, že náš národný záujem je okamžite alebo priamo ohrozený, napr. Kongo alebo WTO či Kjóto. A práve táto posledná kategória ma znepokojuje. Žiadna individuálna národná vláda nemá priestor alebo čas, alebo aspoň nie dostatok na to, aby sa zamerala na riešenie problému. Tu závisíme od spolupráce s našimi medzinárodnými inštitúciami. Ak zlyhajú, žiaden politik za to okamžite nezaplatí. Ale svet by mohol jedného dňa za to ťažko zaplatiť. Preto si musíme položiť základné otázky reformy takých systémov svetového vládnutia, ako je MMF a Svetová banka, OSN, NATO, WTO. Čo potrebujeme, aby robili? Ako ich zreformujeme, aby to robili? Aké sú pravidlá a zásady, ktoré chceme určiť pre naše konanie ako medzinárodného spoločenstva? Hovorí sa, že štáty konajú na základe vlastného záujmu. Všetko iné je klam. Toto je pravda, ale treba si uvedomiť, že byť súčasťou medzinárodného spoločenstva je v našom vlastnom záujme. Keďže toto je ekonomické fórum, dovoľte, aby som tento aspekt stručne rozobral v súvislosti s medzinárodnými ekonomickými otázkami. Lekcia v Seattli Nemá zmysel predstierať, že udalosti v Seattli neboli neúspechom pre vec globálneho voľného obchodu. Ale čo má byť náš zrelý záver teraz, keď sme mali čas zamyslieť sa nad tým, čo sa stalo? Náš záver nemá byť, že otvorené trhy a voľný obchod sú nesprávne. To najhoršie, čo by sme mohli pre rozvojové krajiny spraviť, by bolo uložiť agendu liberalizácie obchodu ad acta and sadnúť si a čakať, kým sa na zemeguli znovu nevybudujú obchodné bariéry. Správny záver je, že máme pred sebou obrovský kus práce v presviedčaní úprimných a dobre motivovaných odporcov agendy WTO, že WTO môže byť, a vlastne je, skutočne priateľom rozvoja, a že liberalizácia obchodu je na míle vzdialená od schudobnenia najchudobnejších krajín sveta. Liberalizácia obchodu je jedinou istou trasou k takému hospodárskemu rastu, ktorý je potrebný na to, aby sa ich prosperita priblížila prosperite hlavných rozvinutých ekonomík. Okrem toho voľný obchod nie je v nesúlade s rastúcimi normami na ochranu životného prostredia. Tieto argumenty však treba používať presvedčivo a opatrne. A musíme pracovať priamo s obavami tých, ktorí ešte nie sú presvedčení. Nemá zmysel myslieť si, že ak budeme ignorovať opozíciu, ak zmetieme úprimne myslené alternatívne názory, tak sa jednoducho stratia. Dejiny nás učia, že práve toto sa nestane. Podobne ako Pascal Lamy som presvedčený, že môžeme a máme sa pokúsiť o začatie nového kola obchodných rokovaní tento rok. Nemôžeme si dovoliť ďalší Seattle, ani si nemôžeme dovoliť odložiť na neskôr obrovské prínosy, ktoré by nové úspešné kolo obchodných rokovaní prinieslo. Tretia cesta V tomto storočí máme príležitosť dosiahnuť otvorený svet a otvorené hospodárstvo a otvorenú globálnu spoločnosť s nevídanými príležitosťami pre ľudí a podniky. Úspešní budeme len vtedy, ak táto otvorená spoločnosť a ekonomika budú podoprené silným étosom vzájomnej zodpovednosti sociálnym začleňovaním v rámci štátov a spoločným medzinárodným odhodlaním pomôcť tým, ktorí trpeli genocídou, dlhmi, životným prostredím. Ja to nazývam tretia cesta. Poskytuje politike novú alternatívu alternatívu stredu a na ľavo od stredu, ale za nových podmienok. Podporovaním tvorby bohatstva. Riešením oprávnených záujmov. Využívaním trhových mechanizmov. Ale vždy s dodržiavaním jasných hodnôt, ako sú sociálna spravodlivosť, demokracia, spravodlivosť. Som presvedčený, že od Európy po Severnú Ameriku, od Brazílie po Nový Zéland sa zbližujú dva veľké prúdy progresívneho myslenia. Liberálny záväzok individuálnej slobody v trhovom hospodárstve a sociálnodemokratický záväzok sociálnej spravodlivosti sa v činnosti vlád spájajú. Vieme, že náš úspech bude závisieť od toho, či sa dokážeme zmeniť tak rýchlo ako naše okolie. A vieme, že nás budú posudzovať podľa toho, či dáme našim občanom praktické výsledky. Tony Blair britský premiér (výňatky z prejavu na 30. výročnom mítingu WEF v Davose) Snímky archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
