|
|
||||||||||||||||
| Streda 9.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako sa priživujú stratoví?Čo bráni reštrukturalizácii cukrovarníctva na Slovensku? Spotreba sladidiel v slovenskom potravinárskom priemysle predstavuje približne 90-tisíc ton a rovnaký je aj objem priamej spotreby konečných spotrebiteľov. Hovorkyňa Asociácie spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel (ASSS) Ing. Elena Jablonická tvrdí, že vývoj na trhu s cukrom V SR za posledné tri roky potvrdzuje sebestačnosť Slovenska vo výrobe sladidiel a bolo by nesprávne, keby vývoj sa vrátil späť do situácie pred rokom 1996, keď sme boli nútení dovážať až 50-tisíc ton cukru ročne. Spotreba cukru za rok v tonách Ukazovateľ Spotreba v t Podiel v % Priemysel - z toho Nealkoholické nápoje 40 000 22,2 Konzervárne 2 000 1,1 Pekárne a cukrárne 4 000 2,2 Pivo a slad 4 000 2,2 Víno 10 000 5,6 Čokoládovne 30 000 16,7 Priami spotrebitelia 90 000 50,0 Spolu 180 000 100,0 (Zdroj: Asociácia spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel) Záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami od roku 1996 dramaticky rastie. Naši výrobcovia potravín sa môžu presadiť na domácom trhu len ak budú vyrábať efektívne. Pokiaľ sa nepresadia na domácom trhu, nemôžu byť úspešní ani pri vývoze potravinárskych výrobkov do zahraničia. Netrhové opatrenia, ako je stanovenie minimálnej ceny (15 Sk/kg od 1. 4. 1998) pre cukrovary, však plošne podporujú neefektívne cukrovary v SR a následne znevýhodňujú výrobcov potravín. Potravinárske zväzy uvádzajú, že súčasné výrobné kapacity sa využívajú len na 50 až 70 %. Predaj na domácom trhu v dôsledku zníženia kúpnej sily obyvateľstva klesá. Nízkymi cenami sladidiel zvýhodňovaní zahraniční výrobcovia potravín majú uľahčené pozície, a ani dovozné clo nedokáže ochrániť slovenský trh pred priamym dovozom za svetové ceny. Prebytočný cukor treba niekde umiestniť. Ale kde, keď len v štátoch EÚ sa každoročne vyprodukuje nadvýroba približne 5 mil. ton cukru. Ak by sa zvýšila minimálna cena cukru presadzovaná cukrovarníckou loby len o 5 Sk za kg, zvýšia sa spotrebiteľské ceny potravín obsahujúcich cukor vrátane cukru v maloobchode o vyše 1 mld. Sk. Pri súčasnej sile kúpyschopnosti môže nasledovať len pokles dopytu. Znamená to nielen pokles po cukre, ale aj hotových výrobkov obsahujúcich cukor. Preto podľa ASSS minimálna cena cukru stráca opodstatnenie pri existencii minimálnej ceny cukrovej repy, pričom kvóta cukru sa dá rozdeliť prostredníctvom SPPK a RPPK na pestovateľa. Stanovenie kvót priamo na cukrovary podľa výrobcov potravín je procesom brániacim reštrukturalizáciu cukrovarníckeho odvetvia. Rovnako si myslia, že zelenú by mala dostať aj výroba izoglukózy, kukuričného sladidla vyrábaného najmodernejšími technológiami, ktorá nielen zhodnocuje domácu surovinu, ale posilňuje konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Rudolfa Vallová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
