Sľuby sa dávajú veľmi ľahko

Ale keď nie sú preferencie a volebné výsledky, strana program nemôže dostatočne presadzovať. - Človek sa vždy rozhoduje s rizikom. Ísť do hotovej strany, to je veľmi jednoduché. Neobávate sa, že SDS môže stihnúť osud DÚ, DS, SDSS, SZS , že budete živoriť s jedným, dvoma percentami preferencií? - Som presvedčený, že percento bude vyššie. Náš program je tak stavaný, aby obsahoval našu orientáciu na otázky, ktoré sú pre existenciu ľudí dôležité. Nechcem byť prognostik, život ukáže, do volieb je čas, aby sme sa predstavili sympatizantom. SDS by v najbližšom čase mala predložiť verejnosti návrh, ktorý by upokojil situáciu, ktorá vznikla podľa predsedu SDS z chaosu amnestií a politicky účelových krokov. Mohli by ste nejako načrtnúť podstatu tohto návrhu, čo bude obsahovať? - Po niekoľkých amnestiách, ktoré boli udelené v poslednom období - prezidentom V. Havlom, M. Kováčom, predsedami vlády majúcich v tom čase oprávnenie udeľovať amnestiu, dochádzam k záveru, že amnestiu by bolo treba úplne vypustiť z ústavy.
Mala by sa ponechať možno väčšia kompetencia a rozšírené právomoci pre súdy, aby skutočne s veľmi ohľaduplným postojom k osobám a k okolnostiam prípadu uvážili uloženie trestu. Aj teraz je to možné, ale keby nebolo amnestie, rozšíril by som tieto možnosti na súd. Ďalej, ak by sme ponechali amnestiu, v každom prípade by som bol za to, aby prezident republiky mohol udeľovať amnestiu jedine a len v prípade tých osôb, ktoré už boli právoplatne odsúdené, teda, povedané naopak, prezident republiky by nemal mať právo udeľovať amnestiu tým osobám alebo na skutky pred právoplatným odsúdením. Čiže, nemal by mať právo udeliť abolíciu, povedané po slovensky, ak bolo začaté trestné stíhanie, že ho môže zastaviť, nariadi, aby bolo zastavené a ak ešte nebolo začaté, aby sa s ním nezačínalo. Po tretie - úplne by som vylúčil oprávnenie pre vládu udeľovať amnestiu či už samej vlády ako celku, alebo to, aby mala právo poveriť svojho predsedu udelením amnestie. Vláda by ju mala udeľovať len za priestupky, tým by podľa mojej mienky úplne odpadli mnohé spory, ktoré nemajú ani ústavnoprávnu, ale ani morálnu hodnotu. Čiže amnestia udelená bývalým premiérom je z vášho pohľadu, minimálne čo sa týka morálnej stránky veci, nesprávna? - Pozrite sa, teraz nejde len o tú amnestiu, ktorú by sme chceli hodnotiť morálnymi kritériami, udelenú V. Mečiarom, ale museli by sme ísť dozadu vrátane amnestie, ktorú udelil vtedajší prezident V. Havel. Pretože vtedy udelil amnestiu, ktorá zasiahla desiatky tisíc ľudí. Po krátkom čase, pretože išlo o páchateľov závažných trestných činov, sa mnohí vrátili späť. Čiže je otázka, či to bolo v poriadku aj po formálno-právnej a ústavnoprávnej stránke. Ústava ani zákon nedefinujú kritériá, ktoré by mal prezident republiky pri rozhodovaní sa či udelí alebo neudelí amnestiu, alebo konkrétnu individuálnu milosť, zohľadňovať. Tam to ostáva na poznaní situácie, skutkového stavu, treba predvídať, ako bude reagovať spoločnosť na amnestiu a aj na udelenú individuálnu milosť. Ponecháva sa to na racionálnu a etickú stránku prezidenta, prípadne tej osoby, ktorá má oprávnenie udeľovať amnestiu. Nemyslíte si, že dnes je to paradoxne práve právo, alebo právnici so značným vplyvom, povedzme poslanci - tzv. právni experti politických strán v parlamente, ktorí sa podieľajú na deformovaní právneho vedomia občanov? - Viacerí právnici v parlamente sa skutočne prezentujú ako ľudia, ktorí akoby nemali skončenú
právnickú fakultu. Povedal by som, že právne vedomie v našej spoločnosti je veľmi krehké. V tomto ohľade bude treba urobiť veľmi veľa vo výchove ľudí, všetkých našich občanov, lebo deformácia právneho vedomia pozostáva aj z toho, že naše právne predpisy sú niekedy schopné deformovať právne vedomie. Množstvo predpisov je ťažko zvládnuteľných nielen pre občanov, podnikateľov a iných, ale aj pre funkcionárov na úrovni samospráv, okresov a pod. Súhlasíte s názorom, že ak by sa prezident R. Schuster obrátil na niektorých sudcov Ústavného súdu ako na súkromné osoby a konzultoval ústavnosť referendovej otázky HZDS o predčasných voľbách, títo sudcovia by nemali potom oficiálne rozhodovať pre svoju zaujatosť? - Súhlasím. Sudca by sa naozaj nemal vyjadrovať k veciam, o ktorých by eventuálne mal rozhodovať v budúcnosti ako sudca, či už v pléne alebo v senáte. Môže sa to potom vysvetľovať ako jednoznačná zaujatosť. Sudca sa ťažko môže rozdeliť na občana, odborníka a dajme tomu na sudcu ústavného súdu. Takže, každý sme v nejakej inštitúcii, v nejakej funkcii a sme osobnosť, ktorá je z tohto hľadiska jednotná a ak by sa nejaký sudca vyjadril k tejto otázke, a potom by sa dostal do situácie, že by mal o nej rozhodovať, mal by vyhlásiť, že je zaujatý. Ako vnímate iniciatívu HZDS smerujúcu k vypísaniu predčasných volieb? - Myslím si, že s podobnou iniciatívou môže prísť každý občan. Ak ide o takúto konkrétnu záležitosť, akú máte na mysli, tak aj strana, hnutie, poslanci. Takže proti tomu nemožno mať výhrady.
Vždy treba, samozrejme, uvažovať, či taká alebo onaká iniciatíva má zmysel, či možno reálne predpokladať výsledok, ktorý bude znamenať určitý úspech pre iniciátorov, a pre spoločnosť. To po prvé. Po druhé, nevidím prekážku, aby HZDS nemohlo predložiť takú iniciatívu. Mal som k dispozícii ich otázku z tlače a mám pocit, že je dosť zložitá pre občanov, ktorí nie sú právnikmi. Možno aj právnik by mal s tým určité problémy. V tejto súvislosti vznikajú otázky, či prezident má právo konzultovať tieto záležitosti, či je to v poriadku, alebo či aj iný štátny orgán má právo konzultovať čokoľvek, s kýmkoľvek. Teraz nemám na mysli len právne otázky, ale aj iné, s ktorými prezident prichádza do styku a chce o nich vedieť od odborníkov, ktorí tomu rozumejú lepšie ako on, aby sa mohol správne, relevantne rozhodnúť. To platí aj pre tento prípad, samozrejme, s výnimkou, ktorú sme už povedali v súvislosti so sudcami Ústavného súdu. Možno poviete, že to ľudí už nezaujíma, ale predsa... Vlani v decembri ste o rozhodnutí Šafárikovho prvého senátu vo veci porušenia práv Ivana L. povedali, že zatiaľ ho nemienite komentovať. Môžete teraz, s odstupom času, vyjadriť svoj názor ako to vidíte, keď už nie ste predsedom Ústavného súdu? - Naozaj si myslím, že ľudí tieto otázky, kauzy už nezaujímajú. Keď, tak len výnimočne, lebo naši občania majú celý rad veľmi, veľmi vážnych problémov, najmä existenčných. Ale prosím: rozhodnutie som mal k dispozícii, prečítal som ho a beriem ho na vedomie. Považujem ho za vykonateľné, a proti nemu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Moje stanovisko je teda jednoznačné. Čo si myslíte o potrebe generačnej výmeny predstaviteľov strán. Myslíte si, že Mečiar, Čarnogurský, Langoš, Migaš, Bugár a ďalší budú schopní ešte niekedy spolupracovať v prospech všetkých? - Toto nie je len náš problém, ale univerzálny. Som za to, aby naozaj do politiky išli mladí ľudia, ktorí majú racionálne ambície, ktorí chcú meniť
svet. Bolo by však dobré, keby táto „mládež“ mala popri sebe aj niekoho staršieho, skúsenejšieho. A takto vnímam aj sám seba. Zatiaľ sa cítim fyzicky aj psychicky zdravý. (Pokračovanie)
Vladimír Turanský
Snímka archív