|
|
||||||||||||||||
| Streda 9.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ani nevedia, čo môžu ponúknuťHospodárske zóny a zvyšovanie zamestnanosti Počet nezamestnaných na Slovensku prekročil ku koncu roku 1999 hranicu 535-tisíc, čo je o štvrtinu viac ako pred rokom. Miera nezamestnanosti prelomila hranicu 20 percent a Slovensko si tak zabezpečilo nezávideniahodný primát krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európe. Napriek chabej a nepresvedčivej snahe vládnej moci o spochybnenie tohto údaja a hľadaním argumentov v odlišnej metodike vykazovania miery nezamestnanosti na Slovensku a v EÚ začína byť absolútne jasné, že naša ekonomika je chorá a nevýkonná a nie je schopná naďalej financovať astronomickú nezamestnanosť. Čo však nanajvýš varuje, je fakt, že zamestnanosť v hospodárstve nevykazuje nijaké známky oživenia a Národný úrad práce prognózuje ďalšie zvýšenie tohto počtu. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že proces reštrukturalizácie bánk a predovšetkým podnikového sektora len začal naberať na dynamike a očakávať od neho rast zamestnanosti by bolo určite naivné. Naopak, každá reštrukturalizácia so sebou prináša očistenie od neproduktívnych nákladov, nevynímajúc náklady na pracovnú silu. Hospodárska politika Bez ekonomického rastu nie je možné vytvárať nové pracovné miesta a zvyšovať zamestnanosť. Predbežné údaje o raste HDP za minulý rok hovoria o 1,8 %, predpoklady na tento rok o 2 % (oproti 5 - 6 % v predchádzajúcom období). Ekonomický rast je do výraznej miery závislý od investícií do fixného kapitálu, ktoré v minulom roku výrazne klesli. Presvedčivé analýzy potvrdzujú, že nezvyčajne vysoká proporcia hrubých investícií k HDP (v roku 1998 až 37 % oproti Česku, kde tento ukazovateľ dosahoval v porovnateľnom období 27,7 %) a ich štruktúra nedávali predpoklady na dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Východiskom sa javí mobilizácia zdrojov domácej podnikateľskej sféry a predovšetkým masívny prílev zahraničných investícií. Jednou zo základných priorít hospodárskej politiky každej vlády by mal byť dlhodobo udržateľný ekonomický rast pri zachovaní nevyhnutnej makroekonomickej stability. Obsahom hospodárskej politiky by nemalo byť len vytváranie všeobecne vhodných plošných podmienok na rozvoj podnikania. Najmä krajne liberálne orientovaní ekonómi neradi počúvajú pravdu o nezastupiteľnej úlohe štátu v tranzitívnej ekonomike a glorifikujú neviditeľnú ruku trhu. Vláda musí jednoznačne definovať svoje rozvojové priority (odvetvia, komodity, regióny) a cielene podporovať konkrétne projekty tak, ako je tomu vo všetkých okolitých krajinách V4. Hospodárske zóny Tie sú v odbornej verejnosti vnímané ako oblasti so zvýhodnenými podmienkami na podnikanie, ktoré vytvárajú predpoklady na rozvoj koncentrovanej výroby a obchodu (či už zahraničnými alebo domácimi podnikateľskými subjektmi). V zásade existujú dva modely vytvárania týchto zvýhodnených podmienok: - poľský model vychádza zo selektívnej podpory konkrétneho investora, - maďarský model vychádza z iniciatívy zdola (mestá a obce, privátny investori), založený predovšetkým na budovaní infraštruktúry, príprave stavebných pozemkov, poskytovaní daňových zvýhodnení od komunálnej sféry a pod. Modely sa značne odlišujú, ale spoločnou črtou je značná angažovanosť a podpora zo strany štátu každoročným transparentným vyčleňovaním podporných prostriedkov na tento účel v štátnom rozpočte vo forme podporného fondu. Rovnako je spoločným prvkom nevyhnutnosť úzkej spolupráce miestnej samosprávy, štátnej správy a privátneho sektora pri zriaďovaní a fungovaní špeciálnych hospodárskych zón. Značný rozdiel je vo vnímaní týchto modelov zo strany EÚ v súvislosti s integračnými ambíciami krajín V4. Zatiaľ čo poľský, zdá sa, začína byť odmietaný pre selektívne zvýhodňovanie konkrétneho investora, a tým obmedzovanie hospodárskej súťaže, maďarský model, pravdepodobne, predstavuje reálnejšiu a prijateľnejšiu formu podporných opatrení zo strany štátu na rozvoj podnikateľského sektora kompatibilných s legislatívou EÚ. Skúsenosti z krajín V4 dokazujú, že hospodárske zóny môžu byť významným faktorom akcelerácie hospodárskeho rastu, regionálneho rozvoja, prílevu zahraničných investícií a predovšetkým rastu zamestnanosti. Vytvárajú podmienky projektom na zelenej lúke a neznamenajú len prostú zmenu vlastníka bez priameho vplyvu na rast zamestnanosti, ako je tomu napríklad pri privatizácii alebo akvizícii podniku hoci zahraničným strategickým partnerom. Práve projekty na zelenej lúke sa stávajú v okolitých krajinách (V4 nevynímajúc) najpreferovanejšími formami prílevu zahraničných investícií. Tieto projekty majú tiež veľmi výrazný multiplikačný efekt. Od roku 1995, keď vstúpil do platnosti osobitný zákon o špeciálnych ekonomických zónach v Poľsku, vytvorili 17 takýchto zón, prilákali zahraničné investície v objeme 2 mld. USD a vytvorili viac ako 10-tisíc pracovných príležitostí. V Maďarsku od roku 1997 zriadili 112 priemyselných parkov a zaevidovali prílev zahraničných investícií v objeme 1,5 mld. USD. Takmer 74 % produkcie vyrobenej v týchto parkoch smeruje na export a vytvorilo sa vyše 70-tisíc pracovných príležitostí. V Česku sa projekty hospodárskych zón uplatňujú od roku 1998, doteraz ich vytvorili 19. Za toto obdobie zaznamenali prílev zahraničných investícií vo výške 284 mil. USD a vytvorili tritisíc nových pracovných miest. Zóny a Slovensko Slovensko sa zatiaľ na vytváranie podmienok na vznik špeciálnych hospodárskych zón len pripravuje, hoci potrebuje prílev zahraničných investícií viac ako kedykoľvek predtým. Doteraz sme si nevyjasnili stratégiu ďalšieho postupu v legislatívnej oblasti. Tento krok sa ukazuje ako rozhodujúci na stransparentnenie celého procesu schvaľovania a udeľovania výrazných zdrojov z podporných fondov a zo štátneho rozpočtu napríklad formou tendrov, ako je tomu v Maďarsku. Pravdepodobne by sme sa vyvarovali potom takým lapsusom, ako Slovensko zaznamenalo vo vzťahu k americkému investorovi Molex, pripravujúcemu investíciu na východe Slovenska. Zdá sa, že ani vládni úradníci (ministrov nevynímajúc) nevedia podľa dnešnej legislatívnej úpravy, čo vlastne môžu zahraničným investorom ponúkať. Ing. Roman Václavík Smer ,vedúci ekonomickej sekcie |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
