|
|
||||||||||||||||
| Streda 9.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sú ambície hrozbou alebo nádejou?Privysoké sebavedomie sa najčastejšie prejavuje vo výške požadovaného platu Mnohí zamestnávatelia i personálni poradcovia neraz konštatujú, že sa v praxi paradoxne k rekordne vysokému počtu nezamestnaných čoraz častejšie stretávajú s privysokými nárokmi uchádzačov o voľné pracovné miesta. Väčšinou ide o čerstvých absolventov vysokých alebo stredných škôl, ktorí sa pýtajú najmä na to, čo a koľko im ich potenciálny zamestnávateľ ponúkne. Už menej ich zaujíma, čo a v akej kvalite sú mu schopní odovzdať oni. Bližšie sme sa o tomto fenoméne porozprávali s PhDr. Petrom Kucekom, riaditeľom popradskej spoločnosti NOVIDEA, ktorá sa okrem personálneho poradenstva zaoberá aj klinickou psychodiagnostikou a psychoterapiou. Zároveň slúži ako psychologická poradňa a certifikované pracovisko dopravnej psychológie. Môžete aj vy na základe vašich praktických skúseností potvrdiť, že súčasní absolventi prejavujú pri uchádzaní sa o zamestnanie až príliš vysoké ambície? - Áno, aj keď sa musíme vyhnúť paušalizovaniu, pretože sú rozdiely medzi jednotlivými absolventmi aj medzi školami, z ktorých vychádzajú. Okrem toho treba povedať, že vyššia ambicióznosť mladých ľudí je do určitej miery prirodzená. Je správne, ak majú chuť a chcú veľa dosiahnuť. Ak by sa ich vysoké ambície týkali vysokých nárokov na vlastnú pracovnú výkonnosť a odborné uplatnenie sa, bolo by všetko v poriadku. Horšie je, že vysoké ambície absolventov sa často koncentrujú na výšku požadovaného platu. Ako na to reagujú potenciálni zamestnávatelia? - Podniky a firmy u nás sú vo svojich finančných možnostiach vždy limitované. Aj keby však bola ich finančná situácia mimoriadne priaznivá, ich záujem by sa, pochopiteľne, prednostne orientoval na ľudí, u ktorých možno predpokladať, že optimálne splnia požiadavky svojho pracovného zaradenia, resp. že dokážu odovzdať aj čosi navyše, aby prispeli k vyššej kvalite činnosti svojej organizácie. Ak absolvent nie je presvedčivý v ponuke tohto prínosu, vyznievajú jeho finančné nároky o to viac iritujúco. Mal by teda uchádzač o voľné pracovné miesto vo väčšej miere prejavovať pracovné ambície, a vo finančných nárokoch by mal byť skromnejší? - Nie je to zlá rada a mnohým by určite prospela. Celý problém je však podstatne komplikovanejší, a to nielen z pohľadu uchádzača, aj ale zo strany zamestnávateľa. Nie je totiž ľahké stanoviť konkrétne požadované osobnostné kvality pracovníkov. A ešte ťažšia býva ich identifikácia. Otázka znie: Potrebuje podnik na danom mieste skutočne ambiciózneho človeka? A čo si pod jeho ambicióznosťou vlastne predstavuje? A ak aj má zamestnávateľ jasnú predstavu, dokáže tieto ambície uspokojiť? Ešte zreteľnejším príkladom je požiadavka na pracovitosť. Každý podnik chce pracovitých ľudí. Povie však niektorý kandidát, že on pracovitý nie je, dokonca, že je lajdák? Dá sa vôbec na základe prvého dojmu rozpoznať, či je uchádzač pracovitý, alebo nie? - Kľúč k pravdivejšej odpovedi na otázku, či uchádzač je, alebo nie je pracovitý, sa neraz skrýva práve v prezentovaných ambíciách. Ak je totiž činnosť nejakého pracovníka v súlade s jeho ambíciami, odvádza evidentne angažovanejšie výkony ako v podmienkach, keď sú v centre jeho záujmu iné ciele. Nie je vôbec prekvapujúce, že ten istý človek sa za určitých okolností javí ako pracant a za iných nie. Zamestnávateľ si preto musí klásť otázku, či vytvára podmienky na to, aby sa jeho ľudia mohli prejavovať ako pracovití, a či sa im to vôbec oplatí. Nejde pritom iba o peniaze, veď je známe, že človek pracuje a namáha sa aj na základe iných pohnútok. To znamená, že skôr ako zamestnávateľ pristúpi k výberu nových pracovníkov, mal by si čo najpresnejšie ujasniť, akých ľudí a za akých podmienok požaduje. A, samozrejme, týchto ľudí by mal vedieť aj rozpoznať, získať a udržať. Hovorili ste, že ambície veľa napovedajú o kandidátovi, že sú jednou z vizitiek jeho osobnostnej kvality. Môžete to vysvetliť podrobnejšie? - Ľudia sa líšia v úrovni nárokov, ktoré si kladú na svoje výkony, i vo svojom úsilí o sebarealizáciu či dosahovanie určitých cieľov a spoločenských pozícií. Ich ambície odrážajú hodnoty, ktoré uznávajú, či už sú to materiálne statky, postavenie, moc, odbornosť, spolupatričnosť, pomoc iným a podobne. Možno to je odrazom pohybu vo vývoji našej spoločnosti, že absolventi v nezastretej podobe deklarujú svoje materiálne nároky, akoby tým dokumentovali svoje odmietanie ideologickej prudérie predošlého režimu, v ktorom sa požadovalo hlásať záujem o napĺňanie jeho fiktívnych ideálov (hoci v praxi šlo každému najmä o vlastný žalúdok). Sú ľudia, ktorí sú motivovaní vznešenými ideálmi, to však ešte neznamená, že sú z tohto dôvodu aj výborní pracovníci. A naopak. Aj ten, kto nemá v popredí ambíciu sebarealizácie v práci, sa môže prejavovať ako schopný a snaživý pracovník. Je však evidentné, že práve orientácia osobnostných ašpirácií do pracovnej sféry vytvára priaznivejšie predpoklady na žiaducu pracovnú motiváciu. Ak niekomu pôjde najmä o luxusný byt a drahé auto, môže to podporiť jeho pracovnú motiváciu. Je však pravdepodobné, že jeho lojalita k firme bude úmerná výške príjmu a že skôr pôjde tam, kde mu ponúknu viac. Majú vysoké ambície niečo spoločné so silným sebavedomím? - Ašpiračná úroveň je tesne prepojená so sebavedomím. Kto sa považuje za menej schopného, ten si nielen menej verí, ale si aj menej trúfa, čo sa premietne na jeho pracovnej výkonnosti. Nezdravé je však aj prehnané sebavedomie, ktoré zasa vedie k neadekvátnym ašpiráciám a veľmi často je hrobárom žiaducich výkonov. Naša ašpiračná úroveň síce smeruje do budúcnosti, ale vždy stojí na minulosti. Svoje budúce ciele si totiž stanovujeme na základe predošlých výkonov. Ak si napríklad niekto v športovej hale trúfal získať 60 zo 100 možných bodov a dosiahol výsledok 70, v ďalšom kole chce dosiahnuť viac ako 60 bodov. Je prirodzené, že jeho ambície vzrástli. A rovnako je prirodzené aj to, že ak by uhral menej ako 60 bodov, vo svojich ašpiráciách by bol opatrnejší alebo skeptickejší. Znamená to, že vysoké ambície a silné sebavedomie by mali byť výsledkom predošlých úspechov? - Úspech a neúspech ovplyvňuje ambície a konanie človeka, a teda aj jeho pracovnú výkonnosť. Zážitky úspechu motivujú k vyšším výkonom. Preto je pochvala dôležitá nielen pre žiaka v škole, ale aj pre pracovníka v podniku. Ak niečo splnil, urobil dobre, mal by o tom vedieť, aby mal pocit úspechu a aby sa tak podporila jeho chuť do ďalšej činnosti. Je dôležité, aby ašpirácie boli v súlade so zážitkami úspechu. Sebaúcta človeka, ktorý má veľké ašpirácie, avšak malé alebo nijaké úspechy, je ohrozená. Aby nestratil vlastnú vážnosť, musí dosiahnuť buď úspech, alebo si znížiť ambície. Neúspechy plodia sklamania a len niektorých podnietia do nového boja. Väčšinu odradia, alebo až zdeptajú. Aj tu sú však medzi ľuďmi rozdiely. Niekoho aj menší úspech doslova položí, iného nie... - Záleží na osobných dispozíciách a predošlých skúsenostiach. Ľudia sa v zásade líšia v tom, či sú väčšmi motivovaní potrebou dosiahnuť úspech, alebo potrebou vyhnúť sa neúspechu. Tí, ktorých viac motivuje nádej na úspech, sú obyčajne dravší, ale aj viac realistickí v hodnotení svojich možností. Viac sa spoliehajú na vlastné sily a nie na šťastie a pomoc druhých. Jednotlivci s výraznou potrebou vyhnúť sa neúspechu majú nižšie ambície, čím si do určitej miery dokážu sami sanovať vlastnú sebaúctu. Zároveň však majú sklon k dvom ašpiračným krajnostiam. Jednou z nich sú relatívne nízke ambície, aby v nijakom prípade nenarazili a nepošramotili si svoje už aj tak dosť vratké sebavedomie. Druhým extrémom je skutočnosť, keď si svoju neistotu kompenzujú nerealistickými ambíciami. Tí opatrnejší sa v prvom prípade vďaka nízkym ašpiráciám vyhnú neúspechu, mnohí sa dokonca naučia považovať za úspech už aj to, že pri svojich čoraz nižších cieľoch sa dokážu vyhnúť zlyhaniu. Ich okolie a už vôbec nie náročnejší zamestnávateľ však takýto manéver odmieta akceptovať a s takýmto pracovníkom sa väčšinou rozlúči. Čo čaká tých, ktorí si svoje obavy z neúspechu liečia prehnanými ambíciami? - Tu je priebeh dramatickejší. S veľkou pravdepodobnosťou ich čakajú opätovné sklamania a z nich plynúce nepriaznivé dôsledky, napríklad pokles výkonnosti, apatia, depresívne stavy či neurotické ťažkosti. Podobne ako nedôvera vo vlastné sily aj neúspechy trýznia dušu človeka. Abraham Maslow, veľký znalec ľudskej motivácie, už dávno odhalil liek na takúto trýzeň, keď povedal, že nič tak dobre nelieči ľudskú psychiku ako pocit z dobre vykonanej práce. Avšak nie z hocijakej práce, ale z práce, ktorú človek robí z vlastnej iniciatívy, ktorú iní ocenia a ktorá ho teší. Jana Hyžová Snímka archív Text pod foto: PhDr. PETER KUCEK, riaditeľ a majiteľ firmy NOVIDEA so sídlom v Poprade. Absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave, odbor psychológia. Špecialista na psychológiu manažmentu, atestovaný klinický a dopravný psychológ s dlhoročnou praxou v klinickej psychológii, poradenskej psychológii a v oblasti alkoholových a drogových závislostí, evidovaný súdny znalec pre klinickú a forenznú psychológiu, externý učiteľ na Katedre psychológie. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
