|
|
||||||||||||||||
| Streda 9.Februára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dary a daň z príjmovAk ste v roku 1999 poskytli niekomu, kto bol v núdzi, dar, tak za zákonom stanovených podmienok sa vám táto skutočnosť môže zohľadniť čiastočne aj na vašej daňovej povinnosti. Aj keď sme sa tejto problematike už venovali, domnievame sa, že je dobré niektoré záležitosti zopakovať, resp. uviesť ich aj z iných hľadísk. Čo je to vlastne dar? Podľa § 6 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov za dar možno považovať bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv na základe právneho úkonu a inak než smrťou občana. Obdarovaný sa teda nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru, ktorá by sa dala vyjadriť v peniazoch. Forma zmluvy Z Občianskeho zákonníka (§ 628) vyplýva, že darovacia zmluva musí byť písomná, avšak len vtedy, ak je predmetom daru nehnuteľnosť (napr. dom, pôda). Pri hnuteľnej veci (napr. auto) má byť písomná forma vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Keďže dane sú hlavným zdrojom štátneho rozpočtu, nie je možné - tak, ako to často vo verejnosti vyznieva - aby sa hodnota všetkých poskytnutých darov odpočítala zo základu dane poskytujúcich osôb. Táto oblasť je preto čiastočne regulovaná, a to zákonom č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 286/1992 Zb.). Podľa podmienok tohto zákona budeme uzatvárať tohtoročné zdaňovacie obdobie. Podmienky Na daňové účely je vymedzený jednak okruh príjemcov darov a účely, na ktoré sú poskytnuté. Vymedzená je ďalej horná a spodná hranica hodnoty poskytnutých darov, ktorú možno na daňové účely uznať formou odpočítateľnej sumy z celkového základu dane (u právnických osôb), alebo formou zvýšenia jeho nezdaniteľnej časti (u fyzických osôb). Keďže zohľadnenie darov na daňové účely nie je u fyzických a právnických osôb úplne rovnaké, uvedieme si túto problematiku samostatne z hľadiska každého z nich. Fyzické osoby Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 286/1992 Zb. každá fyzická osoba (občan) si môže ročný základ dane z príjmov za rok 1999 znížiť o hodnotu darov, ktoré poskytol v tomto zdaňovacom období obciam a právnickým osobám, ktoré majú sídlo na území SR. Pritom však musia byť splnené dve základné podmienky. Musia byť splnené zákonom stanovené účely, na ktoré sa dary poskytli. To konkrétne znamená, že na daňové účely možno uznať fyzickým osobám len hodnotu takých darov, ktoré boli určené na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely (pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti), telovýchovné a športové účely, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva a na ochranu zvierat. Druhou podmienkou je ohraničenie hodnoty poskytnutých darov, do výšky ktorej ich môže na daňové účely fyzická osoba uplatniť. Hranica hodnoty darov Od ročného základu dane si môže fyzická osoba za rok 1999 odpočítať hodnotu darov vtedy, ak ich úhrnná výška v príslušnom roku bola aspoň 2 % zo základu dane alebo 1000 Sk. V úhrne však možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane. Napríklad, ak základ dane je vo výške 40 000 Sk, je možné uznať hodnotu darov už vo výške 800 Sk. Najviac možno uznať hodnotu vo výške 4000 Sk. V tomto prípade vidíme, že je výhodnejšie za spodnú hranicu zobrať nie 1000 Sk, ale 2 % zo základu dane. Pripomíname, že na daňové účely možno uznať poskytnutie darov nielen v peňažnej, ale aj v nepeňažnej forme. Ak sa poskytnú v nepeňažnej (naturálnej) forme, ich ocenenie sa musí vykonať bežnou formou, t. j. cenou zvyčajnou v mieste a v čase plnenia. V prípade, ak fyzická osoba vykáže stratu (z podnikania alebo z prenájmu), túto nemožno zvýšiť o hodnotu poskytnutých darov. Ak by však okrem straty mala táto osoba aj iné príjmy, napr. zo závislej činnosti, t. j. celkový základ dane by bol plusový, z ďalších príjmov si dary zohľadniť iste môže. Osobitne zákon rieši prípady, ak dary poskytne verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť. Rok 2000 V roku 2000 sa podľa nového zákona o daniach z príjmov zníži spodná hranica poskytnutých darov občanov na tieto účely z 1000 na 500 Sk. Súčasne sa rozšíri okruh účelov a ocení sa, v prípade bezpríspevkových darcov, odber krvi a iných biologických materiálov na 2000 Sk za jeden odber. Uvedené však zohľadníme až pri vyrovnávaní daňovej povinnosti za rok 2000, t. j. až v roku 2001. Použitie dane neplatí Až do roku 2002 nebudeme môcť ešte rátať s tým, že by sme si sami určili, na čo by malo byť použité jedno percento našej dane z príjmov. Táto možnosť v zmysle nového zákona o daniach z príjmov sa bude aplikovať až v roku 2003. Právnické osoby Právnické osoby (PO), si od základu dane môžu odpočítať hodnotu darov za podobných (nie rovnakých) podmienok. Rozdiel je jednak v špecifikácii účelov, ktoré nie sú úplne identické a v stanovení spodnej hranice. PO musí sledovať hodnotu jedného daru (aspoň vo výške 2000 Sk) a nie úhrnnú hodnotu darov ako fyzická osoba. V úhrne môže PO odpočítať hodnotu darov najviac vo výške 2 % zo základu dane. Uvedené vyplýva z § 20 ods. 4 zákona č. 286/1992 Zb. a nevzťahuje sa na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát. Dagmar Piršelová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
